Poslanci opozície ignorujú svoj poslanecký sľub


NR SRPrípad Čentéš už takmer tri roky destabilizuje a traumatizuje slovenskú spoločnosť

Ivan BROŽÍK - Foto: SNN - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

V to stredajšie popoludnie štvrtého novembrového dňa roku 2010 sa v slovenskom parlamente nedialo nič mimoriadne. Jeho pracovné tempo, výkony, ale aj politické zámery určovala taktovka pravicovej „niekoľkokoalície“. Opozícii určili úlohu žiačika, kľačiaceho ticho v kúte na polienku.

Až oveľa neskôr sa prevalilo, že vtedajší predseda Národnej rady SR Richard Sulík podával cez prestávky v rokovaní parlamentu zo svojej pracovne druhého najvyššieho ústavného činiteľa v štáte esemeskové správy diskutabilnému podnikateľovi Kočnerovi o vývoji jedného z bodov programu. Na Kočnerovo požiadanie – to je dôležité. Nemenej dôležité je, že vtedy bol Sulík súčasne predsedajúcim schôdze. A volil sa nový generálny prokurátor. V prvej voľbe z troch kandidátov. Je čas prvý raz si pripomenúť čl. 2 ods. 2 Ústavy SR – štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ten okrem iného určuje, akým spôsobom, kedy a ako a o čom informujú štátne orgány verejnosť. Aj podnikateľskú. Prvá Trnkova voľba však v ten deň nebola pred zákonom spochybnená iba vtedajším predsedom parlamentu.

■ ZAMÚTENÉ VODY

čentéš Útoky na gašparovičaNa zvolenie (staro)nového generálneho prokurátora Dobroslava Trnku chýbali štyri hlasy vládnej väčšiny. Dostal od nej iba 70 pozitívnych lístkov. Opozícia mu nedôverovala na 76 lístkoch. Mediálne spolitizované tvrdenie, že Trnka je smeráckym želiezkom v ohni, tak stojí na vode a svedčí iba o hlúposti či niečom ešte horšom tých, ktorí to ako na verklíku omieľajú od rána do večera aj dnes. Netreba bližšie špecifikovať. Ešte v ten deň, 4. novembra 2010, dostal autor článku informáciu od jedného poslanca SDKÚ, že tie štyri chýbajúce hlasy boli „bugárovské“. Možno si vtedajší podpredseda parlamentu Béla Bugár spomenie na štyroch novinárov, ktorým pred dverami do traktu so svojou kanceláriou ukazoval, ako mali „jeho“ poslanci poskladané lístky, aby bolo jasné, kto ako volil. Pripomeňme, že generálny prokurátor sa volil tajnou voľbou. A teda je čas druhý raz si pripomenúť druhý článok našej ústavy. Parlament v ten deň pri tomto bode programu už minimálne druhý raz porušil zákony. Už len s otáznikom možno špekulovať, či tie štyri hlasy neboli hlasy tých najneposlušnejších v strane Mikuláša Dzurindu. Lebo hra o Trnku vôbec nebola voľbou generálneho prokurátora, ale bojom o kreslo predsedu vlády, na ktorom v tom čase sedela Iveta Radičová. A bojom o moc je dodnes, aj keď Trnkovo meno nahradilo meno kandidáta Čentéša. A neprekáža, že Radičová padla, aj keď nie hneď po prvej voľbe Trnku. Pokus o vládny prevrat je však dôvod na tretie pripomenutie si druhého článku ústavy.

■ PODPISY POD OBŽALOBOU

Obžalobu prezidenta podpísalo 44 zo 67 poslancov opozície. Kedysi na niečo podobné stačil jeden Judáš. Nepodpísali Igor Matovič a „polovica“ jeho klubu. Nepodpísal Richard Sulík, ktorý je asi ešte stále mobilom riadený nejakým podnikateľom, hoci sa k tomu „nepodpisu“ nepriznáva. A nepodpísal Béla Bugár, ktorý argumentuje priam čarovne – „že by podpísal, ale nestihol“. No nepodpísal tiež Radoslav Procházka z KDH, ten to však oznámil dlho vopred. Kto ešte z opozície nepodpísal, priebežne zisťujeme. Aby raz naši potomkovia vedeli, „kto kradmou rukou siahol“ na jeden z pilierov štátnosti a kto nie. Divadlo s voľbou generálneho prokurátora pokračuje už takmer tretí rok. Menia sa figúrky a obsadenie v ňom, nemení sa réžia, ktorá je ďaleko za rámcom našej ústavy. Konštatuje to nepriamo ústavný súd a priamo prezident.

■ SĽUB AKO PARA

Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Tak znie sľub poslanca NR SR na začiatku jeho funkčného obdobia. Pokus o vládny prevrat, pokus o dekapitáciu prezidenta, to je aj v právnom zmysle v príkrom rozpore s týmto sľubom. Naznačil to už bývalý ústavný právnik a opozičný poslanec Radoslav Procházka a tvrdí to čoraz viac renomovaných právnikov. Predseda vlády hovorí o „útoku na samotnú štátnosť“. Pýtame sa teda celkom jasne – neprekračujú poslanci opozície v NR SR obžalobou prezidenta a svojím ďalším konaním svoje právomoci a spochybňovaním a svojráznym výkladom výrokov Ústavného súdu SR nedeformujú demokratické pravidlá nášho štátu? Pre SNN sa vyjadril aj uznávaný právnik Štefan Martinkovič: „... áno je to pravda, že  prekračujú rámec svojich kompetencií, veď funkcia  prezidenta predsa predstavuje okrem iného symbol štátnosti, svojím konaním vyvolávajú nepokoj a podkopávajú vnútorné funkcie  štátu tým, že nechcú rešpektovať  rozhodnutie  ani  ústavného súdu, ani prezidenta. V tomto smere je to vlastne návrh obžaloby namierený proti republike. Neporušujú svoj poslanecký sľub, v ktorom sľúbili vernosť Slovenskej republike?“




Pridaj komentár