Posolstvo prezidentských volieb


KOMENTÁR

Posolstvo prezidentských volieb

Roman MICHELKO

Najprv niekoľko všeobecných téz, ktoré charakterizovali prezidentské voľby. V politike sa často stáva, že nevyhrá ten najkvalifikovanejší, najpripravenejší či najkompetentnejší, z tohto pohľadu televízne prezidentské debaty neboli nijako relevantné. Zmeniť niečo zásadné mohli len v prípade, ak by jeden z kandidátov fatálne zlyhal, čo sa nestalo. Kritického voliča musel doslova urážať spôsob, akým bola kampaň vedená.

Bohužiaľ, kritických voličov je nepatrné množstvo. Ukázalo sa, že na to, aby sa stal človek prezidentom, stačí dookola opakovať tri-štyri naučené frázy. Prezidentom sa môže stať aj prázdna a falošná figúrka bez obsahu, prezident sa dá vyrobiť ako čistý marketingový produkt. V poslednej prezidentskej debate to bolo jasné.  Kiska sa k zahraničnopolitickým témam vôbec nevedel vyjadriť, na nič nemal názor a ak sa aj k niečomu pokúsil vyjadriť, bolo v tom množstvo zjednodušení a nepresností.  Úplne mimo bola donekonečna opakovaná fráza, že ako prezident chce chrániť občanov. To si však tento pán pomýlil funkciu a namiesto na prezidenta mal kandidovať na ombudsmana.

Rovnako absurdné bolo omieľanie téz o tom, že ako prezident bude riešiť nezamestnanosť či pomery v zdravotníctve. Každý, kto aspoň trochu vidí do kompetencií prezidenta, vie, že v týchto oblastiach má prezident možnosti porovnateľné s bežným človekom, teda minimálne. Navyše stále opakovaná fráza, že v posledných dvoch rokoch nám hrozivo rastie nezamestnanosť, je jednoducho lživá, nezamestnanosť na Slovensku síce veľmi pomaly, ale predsa len klesá.

 Ako sa však ukázalo, akékoľvek argumenty, ba dokonca aj akákoľvek politická realita boli v týchto voľbách nepodstatné. Ukázalo sa, že na víťazstvo v druhom kole stačil jediný argument – lebo Fico. To je základné posolstvo  prezidentských volieb.  Pre Smer je to však jednoznačný signál. V geologickej hantírke sa Smer už nachádza za „ropným zlomom“. Inak povedané, Smer už dosiahol svoj vrchol a bude už len klesať. Otázne je, ako rýchlo a na akej úrovni sa pokles zastaví.

 Hlbšia analýza volieb ukázala, že Smer nedokázal dostatočne zmobilizovať svojich voličov. Únava z vládnutia je zrejmá. Kým v parlamentných voľbách v roku 2012  bola volebná účasť okolo šesťdesiat percent – rovnako ako v druhom kole  prezidentských volieb v roku 2009, dnešná sotva päťdesiatpercentná účasť svedčí o tom, že efektívnosť mobilizácie Ficových voličov bola podstatne slabšia, než sa očakávalo.

Samozrejme, výsledky  prezidentských volieb nemožno automaticky aplikovať na  výsledky budúcich parlamentných volieb. To, že Fico stratil, je logické, keďže na svojom chrbte nesie celú vládnu zodpovednosť, neznamená to však, že voliči tým dali jasne najavo, že pravica sa stáva pre nich alternatívou. Práve naopak, tradičná slovenská pravica, reprezentovaná Ľudovou platformou, utrpela dokonalé fiasko. Voliči len naznačili, že sa budú orientovať na nové politické projekty, že očakávajú generačnú výmenu na pravej časti politického spektra a že sú ochotní ísť aj do politických experimentov.

 Ukazuje sa, že tento trend nie je v strednej Európe nijako výnimočný. Nekonečne skompromitované pravicové strany sú už len slabým odleskom svojej bývalej slávy a ich miesto zaujali nečitateľní oligarchovia. Priznám sa, tento trend je pre mňa ťažko pochopiteľný, vyjadruje však zúfalstvo voličov nad ponukou tradičných strán. Nepochopiteľné je len to, že sa voliči na jednej strane  odklonili od skorumpovaných a hodnotovo a ideovo vyprázdnených  tradičných strán, na druhej strane svoju dôveru vyjadrujú možno ešte problematickejším oligarchom (Babiš v Česku, Kiska u nás či cukrovinkový kráľ Porošenko na Ukrajine), ktorí navyše zbohatli veľmi problematickým spôsobom.

Voľby sa skončili, karty sú rozdané, uvidíme, či očakávania, ktoré do  Kisku vkladali jeho voliči, budú naplnené. Ak ich očakávanie bolo jediné – poraziť Fica, tak ho už splnili. Ale na post prezidenta je to veľmi málo.

 

 

 



Pridaj komentár