Potravinová bezpečnosť je ako vlaňajší sneh

potravinyZdravá výživa by mala byť základom ľudského života. Potravinová bezpečnosť znamená, že všetci ľudia majú vždy fyzický a ekonomický prístup k bezpečným a výživným potravinám v dostatočnom množstve, ktoré potrebujú pre zdravý a aktívny život. Z hľadiska chápania samotného pojmu normami Európskej únie – má tri základné piliere: dostupnosť potravín,  prístup k potravinám a samotná kvalita potravín a ich konzumná bezpečnosť.

Výživa upadá

Priemerná hodnota disponibilného príjmu na jedného Slováka je okolo  470 eur. Z tejto sumy – podľa posledných dostupných údajov Štatistického úradu SR z roku 2009 – približne pätinu, teda okolo sto eur mesačne, vynaloží priemerný štatistický občan Slovenska na potraviny. Za sto eur si musí nakúpiť na základnú obživu to, na čo môže priemerný štatistický občan v starých krajinách Únie vynaložiť niekoľkonásobne viac. Napríklad v škandinávskych krajinách konkrétne 4,2-krát viac. Ak by sme však vzali do úvahy, že na Slovensku žije vyše 12 percent obyvateľov pod hranicou chudoby – teda hospodári s príjmom pod 189 eur – že z tejto skupiny je 20 percent dôchodcov a že celkový príjmový priemer u dôchodcov neprekračuje 370 eur, potom by sme s užasnutím zistili, že u nás žije množstvo ľudí, ktorí na potraviny mesačne môžu vynaložiť ledva 60 eur. 

Pod latinským názvom codex alimentarius sa skrýva dokument, ktorého signatárom je aj Slovensko. Podľa tohto potravinového kódexu všetky potraviny, ktoré sa ponúkajú na národnom trhu, musia byť kvalitné a zdravotne neškodné. Tu si však Slovensko a jeho obchodníci plnia svoje povinnosti iba spolovice. Nemožno tvrdiť, že by sme nakupovali zdraviu škodlivé potraviny, a ak, tak iba výnimočne, pre nedbanlivosť. Kvalitné potraviny a aj v dostupnej cene zodpovedajúcej vyššie uvedenej štatistike jednoducho nemáme k dispozícii. Vinníkom je v prvom rade štát, ktorý si neplní povinnosť, ku ktorej sa zaviazal. Neumožňuje nám prístup k takým potravinám, ktoré by mali kvalitný výživový potenciál. Príčinou je ekonomická  situácia štáte a jej odraz v mnohých slovenských rodinách.

Stagnujúce pôdohospodárstvo

Na konferencii o potenciálnom dosahu globálnej ekonomickej krízy na potravinovú a environmentálnu bezpečnosť EÚ v Bruseli  komisárka Európskej únie pre poľnohospodárstvo Mariann Fisher Boelová pred dvomi rokmi zdôraznila, že „poľnohospodárstvo využíva ochranu prostredníctvom podpory, ktorá nie je prístupná iným odvetviam – a to vo forme priamych platieb, trhových nástrojov a financovania rozvoja vidieka“. Rozdiely vo výške priamych platieb v rámci EÚ sú v priemere 150 – 200 percent. Napríklad dotácie na jeden hektár sú na Slovensku 206 eur, v Holandsku 495 eur, v Grécku 500 eur... Hlas Európskej farmárskej loby (Copa-Cogeca) u nás nepočuť. „Zabezpečenie potravinovej bezpečnosti musí byť v 21. storočí kľúčovým cieľom a musia sa optimálne využiť možnosti miestnych farmárov a poľnohospodárskych družstiev všade vo svete,“ vyhlásil Pekka Pesonen, generálny tajomník tejto záujmovej organizácie. Ministerstvo pôdohospodárstva vo svojich materiáloch už roky tvrdí: „Slovensko sa zaväzuje prijatím Rímskej deklarácie a ďalších vyhlásení vnímať potravinovú bezpečnosť ako záležitosť trvalej národnej politiky.“ Na Rímsku deklaráciu, ako aj na mnohé ďalšie iniciatívy spojené s potravinovou bezpečnosťou sa u nás naďalej myslí asi tak ako na lanský sneh.

Ivan BROŽÍK, Foto: Emil SEMANCO