Ako sa západní susedia orientujú na kongresovú turistiku a podriaďujú jej skoro všetko
Viliam JABLONICKÝ - Foto: archív autora
Na Prahu som bol po rokoch dosť zvedavý. Na mesto, o ktorom som chcel nakrútiť pred rokmi film – o slovenských súvislostiach, udalostiach a osobnostiach v ňom – bez ktorých by Praha nebola dnešnou Prahou. V kontexte, ako som o nej chcel písať námet a scenár, nebol však záujem, alebo som nepresvedčil tých, ktorých som mal. Vrátim sa k projektu opäť? Rád by som. Aj keď ma po príchode domov čakal email od pražského historika Čelka, spolupracovníka už len jediného momentálne vychádzajúceho slovenského časopisu v Čechách (donedávna boli aspoň tri) Slovenských dotykov, ktorý ma upozorňoval, aby som si pozrel iný autorský film a nerobil čosi, čo už nakrútili iní.
V špičkovom hoteli Mariott, preplnenom kongresovými aj turistickými návštevníkmi, kde nás ubytovali neďaleko Námestia Republiky, sa zišla na štvordňové pražské skusy skupinka siedmich novinárov z rôznych krajín a kontinentov sveta. Pridelili nám sympatickú sprievodkyňu Andreu. Pri prvej pešej prechádzke mi povedala, že jej otec je Slovák. Prišiel študovať techniku, oženil sa, aj tu zostal. Priznala sa, že jej vyčítal, že sa nenaučila po slovensky...
■ PRIŠIEL A ZOSTAL
Jeden z typických príbehov tisícok. Učiteľka prvého stupňa základnej školy, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi stala jednou z dnešných približne 3 500 pražských sprievodcov, s nepomerne lepšími ekonomickými príjmami, aj keď v sezóne treba bežne pracovať aj 12 – 16 hodín. So suverénnym rozhľadom a s dobrou angličtinou. Tá zatieňuje všetky iné jazyky, veď je aj najpotrebnejšia, najmä v centre mesta a pri historických pamiatkach. A turistov je tu skutočne neúrekom, niekde sa takmer nedá ani prejsť, a nielen na Hradčanoch či Karlovom moste. Češtinu tu v septembri takmer nepočuť, zriedka iný jazyk, okrajovo nemčinu, románske jazyky, ruštinu, kde-tu sa v skupinách ozve ktosi aj slovensky, najmä v mládežníckom veku. Je to už iná Praha, ako ju opisoval Kukučín alebo najstarší Hurban. V štatistikách sa počet našich návštevníkov Prahy nachádza na deviatom mieste, čo nie je celkom zanedbateľné. Mnohí už nenavštevujú mesto bez prenocovaní, či nejdú len do najlacnejších hotelov. Pred nami sú Poliaci a Španieli. Na prvých piatich miestach trónia očakávane Nemci, potom Briti, Taliani, Američania a Francúzi. Pritom Praha má 39 päťhviezdičkových a 174 štvorhviezdičkových hotelov. V najnižšej C-kategórii jedno a dvojhviezdičkových je vyše dvesto. Kapacita izieb je takmer 37 tisíc a postelí takmer 78 tisíc.
■ MILIARDY Z BATOHOV
Pri Vltave si nevážia len Američanov alebo rozhadzovačných Rusov, ktorí prichádzajú aj na týždňové pobyty, ale tiež iných návštevníkov, turistov zo všetkých kontinentov. V Čechách a v Prahe skoro pochopili obrovské príjmové možnosti z turistiky a podriaďujú sa jej takmer vo všetkom. Len samotnej českej metropole prináša turistický ruch okolo 20 miliárd českých korún ročne v kongresovej turistike, ktorá produkuje asi štvrtinu celkových príjmov. Módnym trendom sa stalo prísť oženiť sa do Prahy aj z ďalekého sveta a záujem prejavujú nielen Rusi, ale chodia sem snúbenci až z Indie. To si podrobne poznamenala kolegyňa z Dillí, veď to s menšou skupinkou svadobčanov alebo len vo dvojici aj bez svedkov, ktorých tu hravo nájdu, vyjde oveľa lacnejšie ako s niekoľko sto hosťami doma... Svoju minuloročnú najlepšiu štrnástu pozíciu v tejto kategórii na svete chce Praha ešte zlepšiť. Aj z tohto jej umiestnenia vidieť, aká je konkurencia obrovská. My sme, žiaľ, tento celosvetový nástup ešte nezachytili. Pražania na to uspôsobujú služby a programy, intenzívne stavajú a prebudovávajú hotely s investormi zo sveta. V posledných dvoch rokoch mali na priemerných vyše štyri tisíc kongresových podujatiach takmer po šesťstotisíc účastníkov! Je to dvojnásobný nárast od roku 2006. Priemerne tu každý zanechal za necelé štyri dni až do 380 euro. Mnohé podujatia boli obrovské, mali aj niekoľko tisíc rokujúcich. Priemerne dosahoval ich počet až takmer sedemsto, pritom kongresové sály, ktorých je tu niekoľko stovák najrozmanitejšej veľkosti, funkčnosti a kultúrnej a historickej atraktivity, využívali ani nie na vyše polovicu. V tomto turistickom segmente je hierarchia hostí trochu obmenená. Vedú občania USA, pred Britmi, Beneluxom, Francúzmi a Nemcami. Všetko to vyžaduje obrovský obslužný personál, kvalitnú a koordinovanú prácu manažérov a zamestnancov. Ich pohotové a invenčné riešenia a konanie sme si všimli viackrát. Okrem nepochybných Čechov, videl a zažil som aj niekoľkých Slovákov a Sloveniek, ba aj exotických cudzincov. Aj v tejto profesii si úspech treba vydobyť v tvrdej konkurencii. Neraz rozhodujú maličkosti, ochota, úsmev, pohotovosť, rozhľadenosť a kultúrnosť.
■ ŠTÝL PRE DNEŠOK
Hilton má na kongresové podujatia veľkorysú dispozíciu – až 33 miestností. Zvonka zdanlivo chladná a stereotypná kovovo-sklená kocka vo vnútri pripomína malé uzavreté mestečko. Hore aj s oblohou, z ktorej nenaprší. Palmy, bary, reštaurácie – a všetko, čo potrebuje návštevník. To je nový, súčasný ideál podnikania, dobré ubytovanie a stravovanie niekoľko krokov od rokovacích priestorov, ale aj zábavy a rozptýlenia i atrakcií, ktoré Praha na pozadí tisícročnej pamäti a kontinuity, v rozmanitej atraktivite budov a priestorov rôznych architektonických štýlov poskytuje nadostač.
Dômyselne pracujú s hudobnou a kultúrnou tradíciou aj na ďalších miestach, trebárs na historickej Malej strane v Ária hoteli. Už na recepcii vás čaká výtvarná hádanka na stene v podobe mozaiky hláv svetoznámych skladateľov, kde každý spozná minimálne Beethovena. Poschodia, izby a salóniky sú označené od Bacha po Beatles, podľa všetkých žánrov hudby. Môžete si vybrať a potom niektorú zo stíšených skladieb počúvať na terase hotela, hoci aj s vareným vínom v chladnúcej noci prichádzajúcej jesene s jedným z najkrajších výhľadov na osvetlený Chrám sv. Mikuláša a Hradčany. K ďalším ponukám patrí nielen Verdiho festival, opätovne premiérovaný Don Giovanni špeciálne napísaný Mozartom pre pražské, dnes Tylovo divadlo, nerátajúc nespočetne veľa ponúkaných aj vnucovaných koncertov, kde sa však nestrácajú ani klasické väčšie či menšie činoherné scény, nevynímajúc Národné divadlo. Nočná džezová loď odchádza každý večer zaplnená dobre naladenými cestujúcimi, rovnako ako križujúce sa početné vyhliadkové parníky, až máte obavy, či nedôjde k ich havárii. Jedným z lákadiel je menej známy malostranský Kiserštejnský palác, na zozname UNESCA už od roku 1981.
■ AK ŠTRNGÁTE...
Ak ste solventní, nezostane pred vami zavretá nijaká brána. Kde len chcete – privezú vás tam na historických autách tatra, škoda či iných odkiaľkoľvek z mesta, ponúknu vybranú večeru s kvartetom, ktoré zahrá Vivaldiho či Mozartovu Nočnú alebo inú hudbu a ako prekvapenie sa objaví éterická speváčka s áriou z Rusalky, pripomínajúca pobyt veľkej opernej divy Emy Destinovej, pretože v dome na Malej strane začas žila približne pred storočím. Kolegom zo sveta som pripomínal, že jedni z najlepších interpretiek tejto postavy boli a sú nemenej slávne Slovenky Beňačková a Gruberová. A navyše úlohu Božskej Emy v kultovom Krejčíkovom filme priam nesmrteľne stvárnila Božidara Turzonovová, nevraviac, že jej partnerom tam bol Juraj Kukura...
V Prahe prakticky niet významnejšieho historického miesta, ktoré by neponúkalo svoje priestory na väčšie alebo menšie kongresové podujatia. Niektoré sú na to priam výlučne špecializované ako Kongresové centrum pamätné ešte nielen zjazdmi KSČ, ale aj novinárskym snemovaním, kde ma v rúcajúcej sa epoche moci jednej strany podrobil ideologický tajomník Fojtík neúprosnej kritike za nevinný rozhovor s režisérom Štefanom Uhrom. Pritom sme v ňom iba okrajovo pripomenuli kvalitu našej kinematografie zo šesťdesiatych rokov. .. V súčasnosti tu pripravujú veľký kongres venerológov, ktorých má prísť až osem tisíc. Predtým tam bol už takmer rovnaký počet psychiatrov z celého sveta a ešte predtým aj neurológov či patológov. Napodiv medicínske a farmaceutické témy v Prahe vedú, tvoria takmer štvrtinu podujatí, nasledujú témy vedecké, technologické i priemyselné. Vybrať si pritom môžete medzi predmestským Clarion Congress Hotelom, kde práve vtedy možno prednášali moji bratanci – obaja primári – na stretnutí ušných lekárov, alebo secesný Obecný dom s koncertnou sálou či minisálou Boženy Němcovej. Na rôzne ciele si možno objednať najznámejšie sály na Hradčanoch – Vladislavskú či Jagellonskú. Rovnako aj celý Žofínsky palác na vltavskom ostrove, kde si na pamätnej tabuli možno prečítať aj kľúčové vystúpenie Ľudovíta Štúra na Slovanskom kongrese v roku 1848. Skvelé vystúpenia ďalších veľkých Slovákov, povedzme Šafárika, tam už nepripomenuli, ale jeho pamätnú tabuľu možno nájsť v Starom meste. Možno by ich malo byť aj viac, popri tých čo už sú – Jánovi Kollárovi napríklad na Národnom múzeu alebo aj v rekonštruovanom Památníku písemníctví, Strahovskom kláštore premonštrátorov s obrovskými zbierkami starých kníh a rukopisov, kde začas po svojom uväznení pôsobil aj básnik Laco Novomeský. Vchod do kláštorného komplexu je však v dobrých rukách, stráži ho jednou zo svojich úspešných galérií Miro Smolák-Starinčan, výtvarník a galerista, jeden z úspešnej bratskej umeleckej dvojice pochádzajúcej s najvýchodnejších končín bývalej republiky.
O inom našom potomkovi som sa dozvedel v súkromnej galérii GOF+FA, patriacej invenčnému sklárovi Tonymu Mantovi, ktorého pôvod už syn nepripomínal. Po štúdiách zameraných na formovanie skla, keramiky a porcelánu už zotrval ako tisíce našincov v meste, aby pridávaním kovových a drevených materiálov komponoval monumentálne i komornejšie plastiky... Akoby symbolizoval komerčný úspech slovenských výtvarníkov v početných aukčných sieňach, ako ho aj zaznamenali stále obľúbené Literárne listy v jednom z letných čísiel...
■ HODNOTOVÝ REBRÍČEK
V tom článku pod titulkom Slovenské obrazy na českých stenách autorka Bartáková zhrňuje, že česká predvojnová inteligencia si zo Slovenska vozila obrazy našej avantgardy – Galandu a Fullu. Nakupovala aj v Prahe u tu žijúcich a študujúcich umelcov – Cypriána Majerníka, Martina Benku, Ladislava Medňanského. V rodinách sa tieto diela zvyčajne dedili. Dnes ich hodnoty stúpajú až k miliónom, z pôvodných vyvolávacích cien vzrastajú na desať až dvadsať násobok, k niekoľko stotisícovým hodnotám, spomína trebárs Erdélyiho, Bokšaya, Reichentala...
V Prahe sa intenzívne zaoberajú ako ešte vystúpiť na svetovom kongresovom rebríčku vyššie. V európskej hierarchii dokonca už predstihli Viedeň ako svojho najväčšieho konkurenta, ale aj Berlín a Amsterdam. Turistický poradca TripAdvisor ich služby v marci 2012 dokonca označil za číslo jeden na svete. Pravdaže, našinec si zrejme desaťkrát rozmyslí, či len za raňajky so švédskym stolovaním zaplatí prinajmenej 20 eur. Ale ak chce byť na významnom svetovom kongrese v jeho špecializácii spolu s ostatnými účastníkmi, nemá na výber...
Webová stránka pragueconvention.cz hýri ďalšími vábivými superlatívmi. Až to navodzuje mierny skepticizmus, ale osobná skúsenosť mnohé z faktov potvrdzuje. Vysoko vyzdvihuje dostupnosť letiska V. Havla. Z 23 posudzovaných európskych miest vo verejnej doprave sa umiestnilo na štvrtom mieste. V Prahe je podstatne nižšia kriminalita ako v porovnávaných mestách Viedeň, Paríž, Londýn. Čo tiež nie je zanedbateľné. Česká republika v Global Peace indexe tróni zo 153 krajín na piatom najpokojnejšom mieste sveta. Nádejam sa, že Slovensko a Bratislava tu tiež veľmi nezaostávajú.
■ NA KOŇOCH AJ PEŠO
Špecializované kancelárie a sprievodcovia ponúkajú turistom množstvo rozmanitých poznávacích trás. Pešo, koňmo, na starých kabrioletoch i rikšách – židovské geto, stopami Franza Kafku; Praha – gotická, baroková, secesná... Možno by som tu rád videl aj špeciálnu slovenskú trasu, aspoň tak, ako nás kedysi znalecky previedla riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra z Modry Oľga Pavúková až k Žofínu. K pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra. Teraz ma pred ňou fotil španielsky kolega Júlio a sľúbil, že mi snímku pošle. Pridala sa aj maďarská kolegyňa Marianna so zreteľnými slovanskými črtami ako znak zmierenia, keď som iba jemne pripomínal principiálne „prekáračky“ Štúra s Kossuthom...
Scenár budúceho filmu výlučne slovenských motívov Prahy som si dotváral v hlave. Ak nie je doteraz nakrútený, treba ho urobiť. Len s miernymi korekciami. Veď podľa slov sprievodkyne Andrey: v pravoslávnom chráme na Resslovej ulici zahynul po atentáte na Heydricha „český“ hrdina Gabčík. Ku cti jej však slúži, že medzi inými uviedla aj zaujímavý fakt: slovinský architekt Hradčian Plečnik dotvoril ich hlavný vstup dvomi slovenskými obeliskami z mohutných zašpicatených stromov spod Tatier. Dodávam ešte, že takto opracované slovenské duby mali poslúžiť aj na základy slávneho Shakespearovho divadla Globe v Londýne...