Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba


SPOZA OPONY

Prečo chcem radšej Blahu ako Hríba

Dušan D. KERNÝ

Verejnoprávna televízia vystúpila začiatkom novembra s novými zásadami ako dodržať verejnoprávnosť. Volá sa Misia verejnoprávnosti. Našinec veľmi dobre vie, že misionárov verejnoprávnosti tu bolo dosť a ak by sa boli ich zámery, neraz veľkohubo oznamované, zdarili, tak dnes by neostalo pole neorané pre terajšiu Misiu verejnoprávnosti. Jej ciele: o. i. kvalita, rozmanitosť či zodpovednosť. Pritom, drzo by som povedal, mnohé z rozhlasovej i z televíznej kvality sa dosiahlo aj v minulosti, a to tak vďaka, ako aj napriek rôznym režimom v uplynulých desaťročiach. Je na čom stavať, ale dnes i nestavať misie či Misie verejnoprávnosti.

Pred necelým desaťročím prišla napríklad do spravodajstva nová a najmä po prvý raz, teda zelenáč, šéfredaktorka. Sámelová. Ako nová metla, čo mala dobre miesť, lenže pre koho? Zrušila desaťročia budovanú sieť samostatných slovenských zahraničných spravodajcov. Argumenty – za tie peniaze budú spolupracovníci na tridsiatich siedmich miestach vo svete. Prvou odvolanou sa stala spravodajkyňa v USA!

Zanedlho vyšlo najavo, že nijakých tridsaťsedem miest spolupracovníkov vo svete nieto. Nakoniec sa ukázalo, že napríklad Budapešť je pre slovenský rozhlas nevyhnutná. Muselo odísť celé vedenie odhora až dolu. Hovorilo sa síce o úsporách, ale kolovali reči o zlatých baniach, z nich očividne hovorila závisť a aj podrazníctvo, a nie rešpekt k práci a prínos ku kvalite toho, čo rozhlas vysiela. Dnes je zrejmé, že vysielanie pôvodných materiálov vlastných spravodajcov má nesmierny význam. Museli však prejsť roky skúšok, experimentovania a odísť muselo vedenie, ktoré sa pod ne podpísalo.

Neraz stačí zdravý sedliacky rozum aj bez veľkohubosti ohlasovaných programov, ako to bolo pri vzniku zlepenca, dnes formujúceho sa telerozhlasu. Výrazne to vidno na televíznych diskusiách – po tom, čo pred časom sedeli Pod lampou, kde neraz príslovečne niekedy je najväčšia tma, dvaja riaditelia veľkých televízií , bolo hneď zrejmé, že relácia a jej moderátor, inak šéfredaktor jasne vyhraneného súkromného týždenníka, sú „za vodou“. Na rozdiel od jeho vytrvalých kritikov nevolám: dosť bolo Hríba, preč z Hríbom. Naopak, nech tam je, ale vyvážene – nech ho vyvažuje napríklad ťažká váha – Milan Blaha. Jeden z najskúsenejších moderátorov, ten vedel verejnoprávne témy verejnoprávnym spôsobom dostať na obrazovky tak, ako sa to Pod lampou nikdy nestalo. Jedným z príkladov sú diskusie s neprekonanými historikmi, ktorí roky strávili v archívoch – Dr. Deákom a Dr. Hronským o Trianone v roku 1920 či Viedenskej arbitráži v novembri 1938, teda o kľúčových udalostiach pri vzniku, ako aj zániku Československa, kľúčových udalostiach slovenských dejín. Časť besied vyšla knižne, prepis doplnil kvalifikovaným poznámkovým aparátom historik P. Jašek. Stala sa tak dodnes nielen dobrým dokumentom dejín, ale aj toho, ako prezentovať naše dejiny na obrazovke, v televíznych diskusiách. V takejto situácii je už len drobným detailom napríklad pozvanie politológa s výrazne dominantnou prezentáciou v médiách p. Mesežnikova z Bratislavy pred kamery na vysvetlenie udalostí 4. novembra v Moskve (!), a to v čase, keď tam RTVS mala jednu redaktorku a druhá, o. i. bývalá dlhoročná spravodajkyňa v Rusku (!), sa odtiaľ práve vrátila.

O  čo dnes ide? Či RTVS, telerozhlas bude nielen na medzinárodnej, ale aj na národnej úrovni, či bude národným. Zaručí Misia verejnoprávnosti rozmanitosť, alebo bude pokračovať monopol na verejnú mienku a na jej nielen formovanie, ale i deformovanie? Ide len o to, aby sme za koncesie neodstali opäť veľkohubé sľuby. Vot vsjo.



Pridaj komentár