Prečo Európskej únii nedôverovať a preverovať


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo Európskej únii nedôverovať a preverovať

Dušan D. KERNÝ

Európa vstúpila do našich životov toľkými samozrejmosťami, že už celé generácie žijú v úplne inom svete. Takom, ktorý bol v mladosti ich rodičov niečo ako vedecká fantastika. Žijeme v spoločnosti, ktorá nie je riadená vertikálne – teda rozhodnutiami zhora alebo telefonátom z Prahy – ale horizontálne, sme navzájom prepojení v každej chvíli. V našom prepojenom svete je už jediné akoby centrum, a to sú rozhodnutia Európskej únie.

Kým v súkromnom živote sme prepojení každú chvíľu prostredníctvom textových či obrazových správ v čoraz dômyselnejších chodiacich telefónoch, stále máme problémy vyznať sa v postupoch Únie samotnej. Hovorí sa, že Úniu treba priblížiť občanovi – a takto sa hovorí už veľmi dlho. Blízkosť k občanovi – aby občan chápal Úniu, to bol problém, ešte keď nebola rozšírená. Už vtedy sa hovorilo o Bruseli, že je vlastne aj iným názvom pre byrokraciu. Teraz, keď sa blížia voľby do Európskeho parlamentu, znovu sa vynára problém, že Únia musí byť blízko občanovi, občan ju musí chápať. Čaká sa od nej veľa, viac, ako je schopná dať. Ešte nikdy nečelila takým problémom mladej generácie ako teraz, ešte nikdy nebolo toľko mladých ľudí bez zamestnania, bez nádeje na zamestnanie ako teraz. A to nielen v tzv. nových štátoch Únie, ale aj v zavedených štátoch, kde sa trhová ekonomika a právny štát budovali desaťročia.

Keď bolo v Bratislave ojedinelé stretnutie dvadsiatich prezidentov, maďarský prezident vyslovil pochybnosť, či Európska únia, rozumej Brusel, bude schopná tak rýchlo pomôcť štátom, ktoré postihli záplavy, ako rýchlo pomohla miliardami euro problematickým bankám.

Problém s Bruselom sa však dnes dostáva do inej polohy, ako len do akejsi paušálnej kritiky Únie. Ukázalo sa to pri vnútropolitických problémoch Francúzska, kde narastajú ťažkosti s pravicovými a extrémistickými hnutiami a rastie podpora pre generáciu následníkov Le Pena. Po prvý raz člen francúzskej vlády, ústavný činiteľ Francúzskej republiky kritizoval nie Úniu, ale osobne a priamo jej vedenie, Európsku komisiu, konkrétne adresátom kritiky bol jej predseda Barroso. Išlo o to, že tlak na úsporné programy ohrozuje demokraciu. Podľa tejto kritiky nešikovný postup komisie nahráva extrémistickým silám a národné vlády tak čelia dodatočným novým problémom tým, že plnia alebo by mali plniť niektoré rozhodnutia komisie.

Išlo o prvú takúto kritiku postupu predsedu EK. Bola to správa, ktorú Financial Times umiestnili na prvú stranu! Je to totiž nová situácia – nekritizuje sa paušálne Brusel, komisia, ale konkrétny postup jej vrcholného predstaviteľa v konkrétnej situácii, konkrétne rozhodnutie. A o to tu ide – aby nielen občan, ale aj predstavitelia národných vlád konkrétne rozoberali konkrétne rozhodnutia, aby dôverovali Únii, ale na druhej strane aby vedeli, kedy nedôverovať a preverovať konkrétne rozhodnutia konkrétnych činiteľov.

Sme v situácii, keď si už sypú popol na hlavu najvyššie medzinárodné finančné inštitúcie, že zle postupovali v prípade riešenia gréckej finančnej krízy, že zle odhadli, ako budú pôsobiť úsporné opatrenia, a vrhli nimi národné vlády a milióny občanov do neriešiteľných problémov. Únia vstúpila do nášho každodenného života a teraz je zrejme najvyšší čas, aby pred voľbami do Európskeho parlamentu občan urobil všetko preto, aby mohol vstúpiť do jej „života“. Únia a jej činitelia prestali byť nielen nedotknuteľní, musia byť vystavení masívnemu tlaku. Brusel síce zdôrazňuje ohľad na národné špecifiká či osobitosti, ale my to musíme chápať ako nevyhnutnosť vyhodnotiť naše dvadsaťročné národné, kolektívne skúsenosti a nevyhnutnosť na novo formovať spôsob, ako usporiadať priestor päťmiliónového štátu.



Pridaj komentár