SPOZA OPONY
Dušan D. KERNÝ
Dejiny majú na Slovensku zvláštnu vlastnosť – neustále nás dobiehajú. A sú stále väčšmi zaujímavé. Ukázalo sa to na unikátnej, v štátoch bývalej federácie vôbec prvej vedeckej konferencii k storočnici Gustáva Husáka. Usporiadal ju za medzinárodnej účasti Ústav pamäti národa. Je to prvá konferencia tohto druhu vôbec! Bola otvorená pre verejnosť! Treba oceniť organizátorov aj za zameranie – Gustáv Husák a jeho doba. Odzneli príspevky slovenských, českých a moskovských historičiek a historikov. Aj diskusný večer organizovaný ÚPN patril medzi najpočetnejšie navštívené a najdlhšie trvajúce podujatia ústavu.
V rámci akademickej kultúry to bolo v priestoroch Právnickej fakulty. Dvakrát si tu Gustáv Husák preberal vysokoškolský diplom. Po prvý raz slávnostne ako mladý absolvent a druhý raz o niekoľko desaťročí potichu, keď ho prepustili z väzenia. Bol zbavený všetkých občianskych práv – a teda aj titulu doktora práv. Tretí raz – keď mu alma mater chcela udeliť čestný doktorát – už odmietol. Zachoval sa však navrhovaný dekrét s menom Augustinus – pretože bol pokrstený ako Augustín. Neodmietol však na fakultu prísť, naposledy s hosťom – francúzskym prezidentom Mitterandom.
Gustáv Husák patrí medzi najvýznamnejšie politické osobnosti našich dejín XX. storočia – a doteraz rozdeľuje aj odbornú verejnosť. Svedčí o tom fakt, že sa bude konať ešte jedna konferencia – tentoraz v Prahe. Na tú českú prídu slovenskí historici, ktorí neprijali možnosť vystúpiť na konferencii na Slovensku v Bratislave. Je to paradox, ktorý hovorí o mnohom nielen o Gustávovi Husákovi a jeho dobe, ale aj o dobe, ktorú momentálne žijeme. Je to súčasť obrovského procesu vyrovnávania sa s našimi dejinami – a nič nemôže byť užitočnejšie ako konfrontácia názorov, hodnotení a faktografie od kvalifikovaných odborníkov. Nejde len o osobu Gustáva Husáka, ale o celý príbeh toho, akým situáciám sú vystavení politici v zlomových chvíľach dejín a ako sa v nich správajú. Poznanie ich možností, ich voľby nie je len poznávaním dejín, ale učením o živote. V nemalej miere o našom národnom živote.
Ukázalo sa, že niekde nepriama, niekde priama deliaca čiara ešte dnes išla medzi nielen historickým chápaním, ale aj vzťahom k osobe Gustáva Husáka. Akoby priamo či nepriamo zazneli česko-slovenské rozdiely. Boli sme vystavení konfrontácii vnímania československých, ako aj česko-slovenských a slovenských dejín a len sčasti ich medzinárodných súvislostí.
Odohrávalo sa to na miestach, kde sa osobnosť Gustáva Husáka formovala. V sále boli po dva dni prítomní rodinní príslušníci, tichými svedkami bol priamy potomok a vnuci osobnosti, o ktorej sa s nemilosrdnou priamosťou historikov hovorilo, stúpenci i obete politiky, ako aj ľudia, ktorí po roku 1989 vylučovali celoživotného komunistu Husáka z Komunistickej strany Slovenska. Je to príbeh prihovárajúci sa nielen k dejinám, ale aj k súčasnosti. S nijakou inou osobnosťou našich dejín sme sa v takýchto výnimočných rozmeroch nemali príležitosť zoznámiť. Nijaká iná pôda ako táto konferencia na uvedomenie si nielen politických, ale aj morálnych, osobných rozhodnutí, dilem v zlomových časoch tu už dávno nebola. Preto konferencia nebola – ako to jasne ukázal jej priebeh – len o dejinách, ale aj o súčasnosti. O našej schopnosti vyrovnávať sa s dejinami. S napätím sa ešte vo februári nedočkavo čaká zborník UPN. No nenahradí možnosť byť po dva dni svedkom, pred ktorým, bez ohľadu na to, z ktorej generácie je, sú odhaľované základné otázky existencie a osobnej integrity v zložitých a neľahkých časoch.