Prečo majú Rakúšania steny zo skla


KERNÝ webSPOZA OPONY

Prečo majú Rakúšania steny zo skla

Dušan D. KERNÝ

Rakúske veľvyslanectvo, ako aj rakúske kultúrne fórum sú nerozlučne spojené s príbehom hlavného mesta. Tak ako napokon mnohé veľvyslanectvá – britské je v pamiatkovej budove pešej zóny, ulica sa volá Panská. Prvá adresa nemeckého bola na parádnom mieste, kde pohotovo vysťahovali jeden ústav SAV, presklený dvor budovy rovno za chrbtom hotela Devín sa stal výborným miestom, keď ktorýsi z veľvyslancov dal priechod svojej záľube vo výtvarnom umení, čo ocenil nejeden slovenský výtvarník. Francúzske sa dokonale rozhostilo v starom meste, rovno v jeho srdci, kultúrnemu inštitútu Francúzskej republiky vidno cez veľké okná priamo do kuchyne. Tam pohotovo vysťahovali lekársky Ústav výživy ľudu. Ústav prestal byť v centre a napokon aj ľud dostal inú výživu.

Príbeh amerického veľvyslanectva, ktoré bolo pôvodne konzulátom, je najdramatickejší, lebo im budova oddávna patrila. Aj najviac zasiahlo do podoby námestia v strede mesta. Premena na veľvyslanectvo je – tuším ako jediné vyvesuje americkú vlajku – spojená aj s tam prítomným matičiarom prof. Ivanom Laluhom. Výrazne sa umiestnilo veľvyslanectvo Rakúskej republiky a jeho kultúrny inštitút v staromestskom pamiatkovom Mozartovom dome, ako šesťročný tam koncertoval Wolfgang Amadeus.

Bola to najradikálnejšia premena. Dovtedy v prekrásnej budove sídlila Večerná univerzita marxizmu-leninizmu a po páde starého režimu, po novembri 1989, tu vlastne vzniklo – aby neskoršie aj zaniklo – centrum VPN, Verejnosti proti násiliu. Krajšiu budovu ťažko nájsť.

Kulturforum usporiadalo veľa podujatí, budova neraz praskala vo švíkoch. Matičiar Anton Hykisch tu predstavoval vydania románov o postavách spoločnej minulosti. Ivan Gašparovič ešte ako predseda parlamentu si na komornej večeri vypočul, že tak skoro pre kandidáta na vstup do Únie – Slovensko – nebude veru ani priame diaľničné a ani priame železničné spojenie, vlastne prepojenie Bratislavy s Viedňou. Pred pol druha rokom však Kulturforum prišlo o strechu nad hlavnou a hosťovalo tam, kde ho pritúlili. Mozartovu budovu, ako píše rakúska tlač, privatizovali dvaja zámožní ľudia – jeden Slovák, druhý Rus.

Vďaka Kulturforu je po celom Slovensku rakúska kultúra ak nie dobre, tak lepšie známa. Je realitou, že oba nielen blízke, ale aj priateľské krajiny a národy spája mnohé, na čom má zásluhu práve Kulturforum. Potvrdenie silných zväzkov, vrátane silnej rakúskej prítomnosti, zdôraznili štátni tajomníci oboch ministerstiev zahraničných vecí – R. Lopatka a P. Javorčík – pri podujatí celoslovenského významu. Kulturforum v Bratislave dostalo novú adresu. Nová pevná kotva – ako povedala vedúca KF B. Trinkl.

Kulturforum je oproti prezidentskému palácu, v priestoroch, ktoré patrili predtým banke, Slovenskej sporiteľni, dcére rakúskej banky Die Erste. Z dvoch strán má sklenené steny – z jednej i druhej strany vidia dnu všetci okoloidúci. Program skvelého zabývania sa na novej adrese trval azda tri hodiny. Vynikajúci huslista svetovej triedy D. Karvay s rakúskou L. Kusztrich. Pôžitok rozosievala francúzskymi, anglickými a nemeckými, resp. viedenskými, rakúskymi šansónmi skvelá, publikum nadchýnajúca rakúska speváčka V. Sajdik (s rodinnými koreňmi zo Šajdíkových Humeniec). A všetko vyvrcholilo burácajúcim rokovým koncertom, aký ešte pod oknami prezidentského paláca neznel, s hráčmi, akých tu ešte nevideli – prím viedli dvaja veľvyslanci: americký a rumunský. A s nimi dvaja primátori veľkých slovenských miest. Pre publikum je na novej adrese prístupná zrejme prvá z mnohých – výstava jedného z najznámejších rakúskych umelcov Erwina Wurma.



Pridaj komentár