Tieňová správa o chudobe a sociálnom vylúčení na Slovensku
Prelom do verejného uvažovania a slovníka
Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
V Bratislave predstavili rozsiahlu štúdiu Slovenskej siete proti chudobe, ktorá je členom európskej siete podobných organizácií. Je to Tieňová správa o chudobe a sociálnom vylúčení v Slovenskej republike. Štúdia je dielom jednej nevládnej slovenskej siete podporenej kvalifikovanou prácou Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Šesťčlenný odborný tím vedie mimoriadne skúsená a národne i európsky rozhľadená Zuzana Kusá.
Správa predstavuje pokus o prelom do verejného uvažovania o chudobe – a to tak na inštitucionálnej úrovni, ako aj vo verejnej mienke. Je to logické – ako interpretuje správa a samotná vedúca tímu Z. Kusá –, v celkovom integračnom procese sa prístup menil. Kým na začiatku „vstupu“ do Európy, do európskych inštitúcií a právneho systému prevažovali najmä ľudsko-právne hľadiská, dnes celú problematiku a odporúčania Slovensku v rámci EÚ a eurozóny ovládli úzko ekonomické otázky. Dominujúca je rovnováha štátneho rozpočtu, verejných financií – kritérií, ktoré sú ostro sledované tak EÚ, ako aj MMF či Svetovou bankou v závislosti od toho, o akú problematiku ide.
■ DÔSTOJNÝ ŽIVOT
Teda dnes je v prudkom rozpore to, ako sa posudzuje nárok na dôstojný ľudský život, podľa akých kritérií to posudzujú štátne a samosprávne inštitúcie a pod akým tlakom a ako to vidia organizácie, ktorých prvoradým cieľom je boj proti chudobe. Ide už o samotné poňatie problému – kým v Nemecku sa sociálna pomoc vníma ako podpora občanovi či rodine tak, aby neupadol do chudoby, u nás je poňatie poskytovania sociálnej pomoci diametrálne odlišné. Na Slovensku je tiež dlhodobá medzera, dá sa povedať priepasť, v skúmaní toho, aké náklady vlastne na dôstojný život by v rôznych rodinách v rôznych častiach Slovenska mali byť – nie je zodpovedaná otázka: aká je vlastne reálna výška životného minima?
Dôležité je pristupovať k chudobe a sociálnemu vylúčeniu ako k porušovaniu práv ľudskej bytosti na dôstojný život – a to je na Slovensku skôr netypické. Európska únia v programe boja proti chudobe podnietila členské štáty na vytýčenie národných cieľov. Slovenskou métou je dosiahnuť do roku 2020, aby 170 00 ľudí sa dostalo z chudoby alebo z rizika chudoby či z rizika sociálneho vylúčenia. No tento cieľ neplníme. Buď sa od neho vzďaľujeme, alebo stagnujeme na jednom mieste – celkový počet ľudí, ktorí majú príjem nižší, ako je hranica chudoby, sa zvýšil na 13 percent. To číslo – 170 tisíc – sa stanovilo na základe údajov z roku 2008 a vyjadruje zhruba 20 percent chudobných tak, ako ich identifikovali vtedy! Dnes nie je situácia odlišná. V riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa nachádza jeden milión stodvanásťtisíc ľudí. To je v podstate pätina celkového počtu obyvateľov. V porovnaní s rokom 2008 je situácia omnoho horšia, lebo narastá počet domácností s „ veľmi malou intenzitou práce“ – to znamená, že sa v tom odráža rast nezamestnanosti či dlhodobej nezamestnanosti.
■ ZMENA MIENKY
Veľkým problémom je i zmena verejnej mienky, treba prelomiť rozšírenú liberálnu ideológiu, že každý je zodpovedný sám za seba a musí sa postarať sám o seba. Ide o to zmeniť jednostranné vyzdvihovanie ekonomiky a odkladať riešenie tak sociálnych, ako aj environmentálnych problémov. Treba dosiahnuť rovnováhu ekonomických a sociálnych cieľov. Ide o základnú zmenu verejnej mienky a je paradoxné, že všetky ukazovatele o miere ochoty k spoločnosti solidarity majú v štáte, ktorý sa považuje za kresťanský, narastajúci negatívny trend. U mladej generácie väčšmi ako u staršej narastá dezintegračný, individualistický prístup.