Priama voľba hlavy štátu


ivan brožíikPOZNÁMKA

Ivan BROŽÍK

Máme na Slovensku priamu voľbu prezidenta? Zo zákona áno. V praxi však volíme z výberu tých kandidátov, o ktorých sa stranícke centrály už vopred rozhodli, že budú práve pre ich politické strany z tých či onakých dôvodov „najvýhodnejší“. Inak povedané – volíme z ponuky, ktorú nám plebsu predhodia politici s menším, väčším alebo žiadnym stupňom dôveryhodnosti.

Je takmer zábavné sledovať blížiace sa prezidentské voľby v súvislosti s často vyskytujúcim sa menom expremiérky pani Radičovej. Jej osoba je totiž klasickým príkladom straníckeho egoizmu a politikárčenia s postom hlavy štátu, hoci ona sama za to momentálne absolútne nemôže. Aj napriek tomu, že verejne opakovane odmietla úvahy o svojej kandidatúre, časť SDKÚ-DS ju všetkými možnými spôsobmi mediálne tlačí do kandidatúry a iná časť SDKÚ-DS zas médiá upozorňuje, že by nemali „preberať tak automaticky vnútrostranícke diskusie o prezidentskom kandidátovi“. Vôbec neprekvapí, že je to práve časť straníkov z tábora rebelky či skôr politicky ambiciózne stále nenasýtenej exministerky Žitňanskej. Takže, ak sa predsa len Iveta Radičová rozhodne kandidovať, bude to jasne stranícky a nie občiansky kandidát. Alebo – politruk na čele štátu.

V politicky jasných farbách SDKÚ-DS, aj keď necelej. A že práve v tých farbách bola vo funkcii premiérky v rôznych súvislostiach záujmovej politiky jednotlivcov iba tragikomickou figúrkou, netreba ani pripomínať. Iní by zas chceli dotlačiť do prezidentského paláca politika, ktorý má „dôveru kresťanských strán“. Teda ktorý by poslušne a najmä programovo zastával a prezentoval politické názory konzervatívnej pravice. S priamou voľbou prezidenta nemá nič spoločné ani kandidát či skôr protežant jedného alebo dvoch politicky jednoznačne orientovaných vraj mienkotvorných slovenských denníkov. Ak sa my občania budeme spoliehať na to, že nám nejakého kandidáta na prezidenta navrhne ústavným spôsobom minimálne 15 poslancov parlamentu, potom budeme voliť medzi straníckymi, politickými a politizovateľnými kandidátmi. Ak však využijeme ústavnú možnosť, že kandidáta môžu navrhnúť aj občania petíciou s 15 tisíc podpismi, až potom môžeme mať čisté svedomie, že sme sa pokúsili zvoliť si svojho prezidenta priamo.

Túto možnosť nám však stranícke centrály programovo zatajujú a pre časť im slúžiacich médií je to dokonca tabuizovaná téma. Veď čo potom – ak by si občania v priamych voľbách naozaj priamo zvolili svojho prezidenta? Tu predsa nejde o fazuľky, teda o nejakých voličov. Tu ide predovšetkým o politické kalkuly a záujmy. Ozaj, zaoberá sa niekto aj tým, aké vlastnosti by mal mať kandidát na úrad prezidenta, a nielen tým, kto by ním mal či nemal byť? Bezúhonnosť, vek, vzťah k Slovenskej republike, osobnosť, vzťah ku komunistickej strane v minulosti, žena, muž, skúsenosti... Ešte máme čas ísť na to inak, ako sa nám to tu pred očami ktosi snaží zrežírovať.

Ivan BROŽÍK