Proletári na Slovensku zabudli na jednotu


Kažimír - štvorecZákon hlasnejšieho určuje, komu a ako sa zvýši životná úroveň

Proletári na Slovensku zabudli na jednotu

Ivan BROŽÍK – Foto: Ladislav LESAY

Raz sú to učitelia, inokedy lekári, potom zdravotné sestry a napokon „kováci“. Vždy niekto z tejto skupiny zamestnancov protestuje – a oprávnene – proti nízkym mzdám. Vždy však ako sám volajúci na púšti. Kto kričí hlasnejšie, dostane, alebo dokonca dostane pridané viac. „To, čo sa deje posledné dva alebo tri roky, sa nám postupne rozvíja do javu, ktorý začínam volať profesijný rasizmus. Je to o tom, kto má väčšiu váhu, kto je niekedy väčší krikľúň, kto je dôležitejší a kto si zaslúži vyššie odmeňovanie,“ vyhlásil nedávno minister financií Peter Kažimír.

Slovensko má ôsmu najnižšiu životnú úroveň spomedzi členských štátov Európskej únie. A to aj napriek tomu, že všetky hospodárske ukazovatele ho radia už teraz, ale najmä perspektívne, medzi popredné štáty spoločenstva. Podľa augustových údajov Štatistického úradu SR sa životná úroveň Slovákov dokonca mierne prepadla, pričom až 13,2 percenta obyvateľov Slovenska ohrozuje riziko chudoby. Je tu teda priepastný rozdiel medzi produktivitou práce a tvorbou HDP a adekvátnou odmenou za prácu za tento podiel na hospodárskom výsledku Slovenska. Samozrejme, ten rozdiel je celkom očividne uložený do miliónových majetkov, luxusných nehnuteľností a zahraničných kont. Sociálne nožnice sa už neroztvárajú, úplne sa rozpadli a pracujúci človek na Slovensku je takmer v pozícii otroka.

ŠTATISTIKY A SKUTOČNOSŤ

Z júnových štatistík Eurostatu o krajinách Európskej únie síce vychádza, že po prepočítaní hrubého domáceho produktu na jedného Slováka zistíme, že dosahujeme len 73 percent priemeru Európskej únie. Na druhej strane – v životnej úrovni dosahujeme 26 až 30 z celkových sto percent priemeru životnej úrovne všetkých štátov v Európe, teda v jej spoločnej časti. Pri jednoduchej matematike vychádza, že až polovica HDP sa u nás „kdesi stráca“. V zahraničí vo forme ziskov a dividend? Na súkromných účtoch jednotlivcov? Ľudovo povedané, polovicu toho, čo v podobe takých či onakých statkov vyrobíme, si privlastní ktosi neznámy, no ktosi nesmierne bohatý. Takáto podoba úžerníckeho kapitalizmu je v starých krajinách Európskej únie mimo zákona už celé jedno storočie. A pri takomto fungovaní ich ekonomík by boli v nepretržitej občianskej vojne.

KTO JE PROLETÁR

Kažimír

Minister financií Slovenska Peter Kažimír je pomerne obľúbený politik.

To nie je ani o Marxovi, ani o Engelsovi a nič to nemá spoločné so socializmom. Proletár je človek námezdne pracujúci, ktorý nevlastní nijaké výrobné prostriedky, a aby si zabezpečil svoje živobytie, musí predávať svoju pracovnú silu vlastníkom výrobných prostriedkov. Teda každý, kto je zamestnanec, patrí v podstate do tejto kategórie. Hranica chudoby u nás je 346 eur. Minimálna mzda je momentálne stanovená na 352 eur. Všetci tí, ktorí u nás pracujú za minimálnu mzdu, žijú prakticky na hranici chudoby. Ale ani príjem učiteľa, lekára, zdravotníka, štátneho zamestnanca a iných podobných nezabezpečuje (bez príplatkov za nočné, víkendové služby, sviatky, zmennosť) dôstojné prežitie jeho rodiny.

Odbory sa v posledných rokoch – aspoň to tak vyzerá – vzdali svojej vlastnej opodstatnenosti. Tu a tam nejaký ambiciózny predák vyvolá stavovský protest, ktorý vníma skôr ako výťah k budúcej – aj politickej – kariére, ale protesty ľudí s nízkou životnou úrovňou alebo už aj pod hranicou chudoby Slovensko nezažilo. Masové, spoločné. Kto naposledy videl, že by učiteľ podporil lekára na protestnom zhromaždení? A vnímame ešte vôbec takmer vojnový stav medzi lekármi a zdravotnými sestrami – práve z príčin ich samostatného a izolovaného volania o väčší mzdový prídel? Veď to už, žiaľ, nikoho nezaujíma. Naopak, je zaujímavé, že na „profesijný rasizmus“, upozorňuje člen vlády, minister financií. Inými slovami, volá aj po tom, aby sa protestovalo jednotne, spoločne, naraz. To je dosť nevídaný jav v politike štátu.

A pridajme ešte ďalšie údaje. Až v desiatich krajinách Únie obyvatelia v priemere zarábajú minimálne štvornásobne viac ako Slováci. Najlepšie sú na tom Luxemburčania, ktorých životná úroveň na hlavu 274 percent HDP k priemeru EÚ je najvyššia a polepšila si aj napriek dozvukom hospodárskej krízy. Slovákom veľa napovedajú a možno ich niekedy aj potešia ekonomické ukazovatele zo susednej Českej republiky. Napríklad tamojšia minimálna mzda v prepočte na eurá je vo výške 327,43 eura. Je to však skutočne dôvod na uspokojenie?



Pridaj komentár