Rastislav TÓTH: To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia


Politológ:  „Prezident je skôr symbolom štátnosti než hlavou štátu.“

To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

 Profesor Rastislav TÓTH (1947) je azda jediný politológ na Slovensku, ktorý nepodlieha politickým tlakom.  Vidno to na jeho verbálnom prejave. Nikdy nie je kŕčovitý. Má dar analytického myslenia i spájania faktov do často prekvapujúcich záverov. A celkom prirodzených. Nešpekuluje, hľadá jednoduché a pravdivé vysvetlenia. Svojou erudíciou, invenciou a pokorou pred faktami prečnieva ponad súčasnú kvantitatívne rozvetvenú  politologickú obec na Slovensku.  Svoju profesionálnu kariéru začínal ako asistent na Univerzite Komenského, v súčasnosti je jedným z mála  profesorov  teórie politiky a pôsobí na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. V rokoch 1995 – 1998 zastával funkciu predsedu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Od roku 1999 do roku 2007 bol profesorom  a vedúcim Katedry politológie UCM v Trnave. Profesorom a vedúcim Katedry politológie a sociológie na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka bol v rokoch 2004 – 2010, profesorom na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave v rokoch 2009 – 2012 a od roku 2005  i profesorom Vysokej školy politických a sociálních věd v Kolíne.

 

● Je Slovensko štandardná demokracia?

            Určite áno, lenže nie je jasné, čo je to štandardná a čo demokracia. Ak zoberieme liberálno-demokratické režimy od USA až po Poľsko, tak vidíme, že každý systém je iný. Neexistujú dva rovnaké. Jestvujú niektoré spoločné základné znaky demokracie, napríklad politický pluralizmus, a nevyhnutné je aj to, aby v centre mocenského systému bol parlament. Čiže ako keby démos (ľud) trochu vládol. Toto spĺňajú všetky spomínané  krajiny. Ostatné miestne zvláštnosti sú historicky dané alebo ich vytvárajú osobnosti, ktoré sú momentálne pri moci. Tie potom dotvárajú systém do nejakej konkrétnej podoby.

● Akú úlohu zohrávajú médiá v politike?

            Obrovskú. Kreujú verejnú mienku. Politici nemajú inú cestu, ako sa dostať k verejnosti než cez médiá. Ak ich nevyužívajú alebo ich využívajú zle, tak v podstate sa odtrhávajú od démosu. Ústava  hneď na začiatku hovorí, že všetka moc patrí ľudu a všetky inštitúcie pochádzajú z vôle ľudu. Takže ak sa politici odtrhávajú od médií, tak vlastne deštruujú demokraciu.

 

● Čo predznamenáva výsledok prezidentských volieb?

            Stále sa ukazuje to isté, že prezidentská funkcia je zbytočná. Je akýmsi  sentimentom zo stredoveku, keď existoval nejaký kráľ, hlava štátu. Naozaj hlava štátu. Dnes prezident, okrem USA  a Mexika, nie je v postavení hlavy štátu, je skôr symbolom štátnosti. Napríklad republiky, takže je vlastne zbytočný.

 

●  Na Slovensku sú politici, ktorí preferujú prezidentský systém. Môžeme sa k nemu dopracovať?

            V Európe je monarchistický sentiment veľmi silný, takže neviem, ako by sa to dalo prelomiť, museli by s tým začať veľké štáty, ktoré určujú trend. U nás politické strany majú rady prezidenta. Zvyšuje im prestíž. Ale keď už hovoríme o hlave štátu, tak stojí za to si všimnúť, že v Európe konštitučné monarchie sú stabilnejšie ako republiky. Republiky sú obrovsky nestabilné. Jedna z možností je prejsť na  veľkokniežatstvo či veľkovojvodstvo alebo niečo také. V západnej Európe je dosť princov, ktorí by si možno dali povedať a boli by ochotní stať sa  hlavou nášho štátu. Určite by sa systém upokojil, pretože politické strany túžia ovládnuť hlavu štátu. Hoci v súčasných prezidentských voľbách  nevzišla hlava štátu priamo z politických strán, nepochybujem o tom, že sa budú usilovať prezidenta ovládnuť.  Michal Kováč vzišiel z jednej strany a ovládol ho úplne niekto iný. Pri monarchovi  by toto nemalo hroziť.

 

● Andrej Kiska, ktorý bol zvolený za slovenského prezidenta, sa venuje charite.  Myslíte si, že on by mohol byť tou hlavou štátu, ktorá bude mať morálnu autoritu?

            No, vstupuje do politiky, ktorej absolútne nerozumie. Rozumie politike vo všeobecnosti a špeciálne v zahraničných vzťahoch je absolútny laik. Takže bude závisieť od  poradcov, kam ho nasmerujú. To nemusia byť priamo politické strany, ktoré budú mať záujem ovládnuť ho, ale  zbor poradcov už teraz naznačuje, že pôjde o snahu natočiť prezidenta nejakým smerom.

 

● A akým?

            Objavujú sa tam bývalí vépénkari, takže povedal by som takým smerom.

 

● Mal Robert Fico vôbec kandidovať? V čom urobil chyby?

            Kampaň bola zlá od samého začiatku. Ak niekto chce kandidovať za prezidenta, nemôže svojich priaznivcov niekoľko mesiacov držať v tom, že ešte som sa nerozhodol. To jednak predsa nie je pravda a jednak  potenciálni voliči už svojimi preferenciami dávali najavo, že ho chcú voliť. Takže to bola jeho mravná povinnosť. Druhá vec je, či nešiel do volieb s tým, že chce prehrať.

           

● Aj tak sa dá ísť do volieb?

            Áno.

● A prečo by to robil?

            HZDS išlo takto do volieb v roku 1998 a prehralo. Tie kroky boli viditeľne negatívne, také, aby nevyhralo voľby.

 

● To však môže znamenať, že nechce niesť zodpovednosť za ďalší vývoj Slovenska?

            Dalo by sa to tak povedať.  Má nejaký vek, už to nie je dorastenec, ale ešte stále je to dosť vitálny vek, takže odložiť sa do prezidentského úradu by bolo pre neho také ako odloženie sa do komory. Už s tebou nerátame, takže budeš pekne tu. Tu sa budeš mať dobre, desať rokov budeš prezidentom, bude ti fajn, ale do ničoho nám nebudeš hovoriť. To nie je bohviečo.  Predpokladal som, že už na konci predchádzajúceho premiérskeho  obdobia odíde do Bruselu. Vtedy sa to nestalo, teraz je to tu zasa.

 

● Ale eurovoľby sú pre Fica už pasé.

            Ale je tu európska vláda. Byť eurokomisárom  je zaujímavejšie ako byť jedným  z vyše sedemsto poslancov.  To nie je pre ambiciózneho človeka.

 

● Strana Smer výsledok volieb ospravedlňuje práve tým, že ich voliči nechceli Fica vidieť v prezidentskom paláci, ale na čele vlády.

            Isteže, to je dilema voličov. Obávajú sa, či sa  Smer nerozpadne, a po druhé,  nevidia zaňho  náhradu. Lebo sú niektorí veľmi krásni a ešte krásnejší, ale nie je to už Fico. Tá strana sa zmení, pretože  bola a doteraz aj je ficovská. Bez Fica to bude nejaká iná politická strana. Nemôže sa zmeniť na akúsi klasickú sociálnu demokraciu, lebo to na Slovensku neletí a nikdy neletelo. Ani pred vojnou, ani po vojne. Všetky strany stroskotali, ak chceli byť sociálnymi demokraciami. Takže musí to byť niečo také, trochu odlišné.

 

● V čom je problém, prečo sociálna demokracia na Slovensku zlyháva?

            Vždy bola vnímaná ako česká strana.

 

● Aký vplyv bude mať výsledok prezidentských volieb na stranu Smer-SD?

            Bude to zaujímavé, pretože asi tam vzniknú nejaké skupinky, ktoré budú poškuľovať po moci a budú čakať, kedy budú môcť povedať premiérovi, že veď prehral voľby. Tie skupinky budú vznikať a čakať na príležitosť. Mať visačku človeka, ktorý prehral voľby, by v Amerike znamenalo prakticky koniec kariéry. A to tam nechce nijaký politik. V Európe to celkom tak nie je.

 

● Teda môže to byť  začiatok konca strany Smer-SD?

            Buď strany Smer, alebo Fica, pretože toto je vlastne prvá vážna prehra.

 

● Fico predsa získal viac hlasov v prezidentských než v parlamentných voľbách. Na tom nezáleží? Prehral?

            Prehral.

 

● Nemôže táto situácia urýchliť konanie parlamentných volieb?

            Určite nie, to by musel predseda vlády chcieť, aby jeho vlastná strana padla. Keďže ide o vládu zloženú z jednej politickej strany tak jedine, ak by sa niektorí od Smeru odklonili.  V takom prípade by to išlo. Smer však nemá nijakého konkurenta, nemá sa koho obávať.

 

● A nemôže rozhodnúť vplyv veľmi ambicióznych politikov Smeru, ktorí by  urýchlili zmenu?

            To by museli byť veľmi naivní, ak by si mysleli, že pri odstránení Fica Smer nebude oslabený. On bude oslabený. Ale je tu precedens, ktorý vytvoril ešte Michal Kováč v roku 1994 svojím povestným prejavom v parlamente. Ibaže to musí byť dopredu pripravené. S tým, že istá časť poslancov odskočí od Smeru, tak ako vtedy odskočili poslanci za HZDS. Takže potom stačí, ak sa nájde niekto, kto vysvetlí, čo vlastne prezident chcel povedať, a následne  vyzve tých odskočených, aby sa prihlásili k opozícii. Týmto vláda padne.  Precedens tu je.

 

● V akom stave sa nachádza pravica?

            Neexistuje.

 

● Čo myslíte, prečo médiá venujú ustavičnú pozornosť Radoslavovi Procházkovi a jeho avizovanej strane, pritom úplne ignorujú europoslanca Sergeja Kozlíka a jeho novú Stranu demokratického Slovenska?

            Asi túžia po nejakom inom variante  Fica. Kozlík nie je konkurent,  pretože sa nechce venovať domácej politike.  A  lídri ostatných politických strán  okrem  Smeru sú veľmi, veľmi slabými osobnosťami, ktoré nedokážu pritiahnuť pozornosť verejnosti alebo voličov.  Napokon ten kolaps KDH vo voľbách  bol katastrofálny. Tam sa ukázalo, že nedokážu získať ani len to, čo politická strana. Hoci všade vo svete je to tak, že v individuálnych voľbách  kandidát získava viacej percent ako jeho vlastná politická strana.  Pri Hrušovskom sa ukázal presný opak – že je v podstate príťažou pre stranu.

 

● Nevnímali voliči Čarnogurského, Procházku a Hrušovského ako kandidátov KDH? Veď  Čarnogurský bol zakladateľom hnutia, Procházka tiež začínal svoju politickú kariéru v KDH a Hrušovský bol predsedom jeho poslaneckého  klubu.

            Určite to poškodilo imidžu KDH. Ale tam sa ukázalo, že voliči, ak by mali voliť, tak iné KDH. Veď odskočený Procházka  získal veľmi veľa hlasov...

 

● Teda Procházkova strana by mohlo byť to iné KDH?

            No, lenže on by to KDH musel založiť, pretože jestvujúce  je viditeľne nereformovateľná politická strana. Je tam príliš veľa dinosaurov, ktorí sú na vyhynutie, ale darí sa im ešte stále prežívať.

 

● Dokonca teraz vytiahli namiesto ústavného právnika Procházku Ivana Šimka.

            Áno, a  je zvláštne,  že on jediný z vedenia je evanjelik.

 

● Ako hodnotíte zánik HZDS a vznik SDS?

            HZDS krátko po voľbách v roku 1998 malo ukončiť svoju existenciu, pretože už vlastne vypovedalo všetko, čo mohlo.  Navyše predseda bol ostatnými lídrami neakceptovateľný, a to je potom veľmi zlé, pretože nemá partnerov na vládnutie. Takže HZDS malo podstatne  skôr skončiť a neviem, či Kozlík je práve tým pravým lídrom. Potrebné sú skôr nové tváre, neokukané, ktoré dokážu  vysloviť nejakú myšlienku, odlišnú od  myšlienok iných politických strán.

 

● V čom spočívala  neakceptovateľnosť Mečiara?

            Ostatní sa dohodli na politických intrigách.

 

● Aký význam zohral a stále zohráva pojem mečiarizmus?

            Nijaký, to vymyslela jedna pani, ktorú nechcem menovať, a vlastne nedala tomu ani obsah.  A nikto nevie dať tomu  obsah, pretože  nejestvuje. To je nenávisť voči jednej osobe a jej politike, ale to nie je nijaký -izmus.

 

● Ibaže dodnes sa používa na odmietanie politiky do roku 1998. Navodzuje dojem, že štát vznikol až v roku 1998.  Môže z toho vyplývať, že tí, ktorí odmietajú mečiarizmus, odmietajú aj vznik štátu?

            Dalo by sa to tak povedať, veď o mečiarizme hovoria politici, ktorí sa po roku 1998 dostali do vlády v štáte, ktorý niekoľko rokov predtým nechceli. Dokonca jedna politička, ktorá bola veľvyslankyňou Česko-Slovenska, povedala, že za slovenský štát nikdy nebola. A potom išla ako veľvyslankyňa SR  do Poľska. Zrejme si tie obdobia oddelili a vnímali ich tak, že toto je Mečiarov štát a toto je náš štát. Jednoducho sa tohto štátu zmocnili, prejavil sa u nich vlastnícky pud.

 

● To sa napokon dá povedať aj o Čarnogurskom?

            Jednoznačne.

 

● Čo spôsobuje nestabilitu SNS? A aký predpokladáte jej ďalší vývoj?

            Tá strana sa rozbehla hneď na začiatku zle. Keď pred sto päťdesiatimi rokmi vznikala SNS, jej zakladatelia boli intelektuáli, kultúrne veľmi zdatní ľudia. V obnovenej SNS po roku 1989 niet ani chýru  po intelektuáloch.  Fabrickí inžinieri si založili politickú stranu a nazvali ju SNS, lebo názov je dobrý. Ale nedokázali jej dať  nijakú myšlienku, takže je myšlienkovo aj personálne prázdna. To sa ukázalo niekoľkokrát,  keď SNS mala možnosť obsadzovať štátne posty.  Bola to  katastrofa, akých ľudí tam nastrkali. Na dôvažok, SNS bola pôvodne evanjelickou stranou a tá dnešná je katolícka.

 

● Čo potrebuje slovenská politická scéna na svoje ozdravenie a získanie dôveryhodnosti?

            Hm, asi strašne veľa času. Storočie alebo dve storočia, alebo tak nejako. Politické strany sú veľmi slabé. Ak by sme ich porovnali s nemeckými, tak najsilnejšia strana by mala mať okolo päťdesiattisíc členov, aby dokázala obsadzovať miesta. Lebo to sú aj posty  starostov, poslancov v rôznych mestách, mestečkách.  Máme dvetisícsedemsto obcí. No a potom kandiduje aj pätnásť politických strán, ktoré vôbec nejdú dohromady. To je priznanie, že nemajú kandidáta.  Z nezávislých sa odrazu stávajú stranícky závislí. Politické strany nemajú ľudí na obsadzovanie ministerstiev. Riaditelia odborov sú čerství absolventi vysokých škôl a podobne. Nie je to dobrý znak, ale to je dôkaz toho, že tých pár tisíc straníkov alebo dokonca pár sto nestačí na vládnutie.  Kým toto politické strany nezmenia, vládnutie iné nebude. V Nemecku, vo Veľkej Británii, ale aj v Česku si strany pripravujú ľudí cez vzdelávací systém. V Česku pred šiestimi rokmi otvorila ODS vlastnú univerzitu, ktorá je riadne akreditovaná. Odtiaľ potom berú ľudí do svojich štruktúr.

 

● To je všetko?

            Isteže nie. Na Slovensku chýbajú aj osobnosti, ktoré by dokázali vysloviť nejaké morálne hodnotenie. Aj politikom by nezaškodilo povedať, v akom stave je slovenská spoločnosť, a kde sú tie chyby, ktoré by mali opraviť tí, čo vládnu. To, čo nám však najviac chýba, je vízia. Kedysi za Mečiara bolo také akoby šklbkanie, že niečo také by sa mohlo udiať. No vtedy to MESA 10 veľmi tvrdo torpédovala a nevedela sa dočkať,  kedy to zlikviduje. Pritom sa dá poučiť z krajín rovnako veľkých ako Slovensko, kde to úžasne funguje.  Majú víziu  a chcú dokázať.  Majú administratívnu, aj vedecko-výskumnú časť.           

 

● Nehovorí sa tomu štátna doktrína, ku ktorej sa my nevieme dopracovať?

            Štátna doktrína nikdy nebude, pretože politické strany si myslia, že štát je len vtedy, keď ony vládnu, takže vždy to bude stranícka doktrína. Ale vízia je čisto odborná záležitosť, ktorá v šesťdesiatych rokoch minulého storočia nadobudla základné kontúry v Holandsku, vo Francúzsku, v USA a potom aj v Nórsku, v Kanade, na Novom  Zélande. Ak je niečo definované, ľahšie sa vládne. Stačí to prevziať do vlastných programov a ak je už niečo aj odskúšané, tak dochádza ku kontinuite a nijaké zásadné zvraty nevzniknú. Okrem personálnych, čo je pochopiteľné, veď každá strana si chce svojich ľudí odmeniť.  Ale existuje nejaký ťah, línia.  Aj u nás bol pred  pár rokmi neveľmi vydarený pokus o víziu, ktorú mala zastrešovať  SAV. Vízia však nie je inštitucionálna otázka. To musí vzniknúť iný tím ľudí, ktorí nie sú ničím viazaní a môžu  fantazírovať.

 

● A prečo by to mali robiť?

            Aby sa predviedli, akí sú dobrí, múdri a že niečo zaujímavé vedia vytvoriť.

 

● A nemohol by byť v tomto iniciatívny prezident?

            Mohol, len by nesmel byť napojený  na politické strany. 

                                                                                                                                

           

           

           

           

 



Pridaj komentár