Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly


štefánik 1Poznámky k 85. výročiu odhalenia pomníka Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Prečo nebol prezident Masaryk na odhalení mohyly

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív

Prvú iniciatívu na postavenie mohyly M. R. Štefánika na Bradle vyvinula bratislavská organizácia Sokola už v roku 1919; o vybudovanie mohyly sa zaslúžil celý slovenský aj český národ, ale i príslušníci národností – zbierka sa organizovala aj na Podkarpatskej Rusi – na čele so Spolkom pre zbudovanie mohyly, založeným 28. februára 1920 pod predsedníctvom Dr. Emila Stodolu, ktorého neskôr nahradil Dr. Samuel Štefan Osuský, ev. a. v. biskup. Tajomníkom Spolku bol najprv myjavský rodák a francúzsky legionár Pavel Varsik, neskôr Oravec a ruský legionár Anton Granatier.

Spiš je ešte stále tajomným regiónom


Spišský Jeruzalem - štvorecSlovenský Jeruzalem je kultúrnym a duchovným bohatstvom národa

Spiš je ešte stále tajomným regiónom

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: autorka

Levoča je nielen historickým klenotom Spiša. Niet dňa, aby sa neobjavila v dopravnom spravodajstve. Isteže v negatívnom zmysle. Keď sa v minulom storočí stavala Košicko-bohumínska železnica, Levočania nechceli vydať svoje pozemky, a tak hlavná trať Levoču obišla. Zostala im však hlavná cesta, spájajúca západ krajiny s východom, a súčasná diaľnica ju kopíruje. V ostatnom čase vzbudili pozornosť dve správy – keď sa zrútil diaľničný most a keď nastal mimovoľný výbuch v tuneli. Obidve nehody si vyžiadali ľudské obete, obidve sa stali počas výstavby diaľnice blízko Levoče.„To nebude dobré, stavať cestu pod Šibeníkom,“ zhodne tvrdia starí Levočania. Práve v tuneli pod ním sa stala nedávna tragická nehoda. Prečo by to nemalo byť dobré?

Železnica, čo spája minulosť s budúcnosťou


zubačka Horehronie - štvorecPo rokoch zabúdania ožíva na Horehroní technická rarita z  predminulého storočia

Železnica, čo spája minulosť s budúcnosťou

Maroš SMOLEC – Foto: autor, OZ Zubačka; zdroj: www.zubacka.sk

Noc už zahalila hornatú krajinu. Mraky nedovolili hviezdam rozsvietiť na nebi ligotavú pavučinu. Pouličné svetlá vypli. Je vojna, treba šetriť – aj elektrinou. Dedina zmizla v temnote. Len široká cesta lemovaná drevenicami sa plazila dohora, ticho prerážajúc tmu. Domce mĺkvo stáli ako jej osobná stráž. Po ceste kráčali traja chlapi. Ticho, opatrne. Sychravý vietor sa im zahrýzal do štíhlych tiel, ohlasujúc príchod zimy. Písal sa rok 1944. Tomáš v tú noc nespal...

Mrazivá jeseň bola však na veľkom kuse Slovenska horúcou. Slováci sa vzopreli nemeckému diktátu a ešte v lete 29. augusta vyhlásili ozbrojené povstanie. Wehrmacht si v októbri pripomenul svoj veľký sen o „blitzkriegu“ ešte zo začiatku druhej svetovej vojny. Sníval ho v Poľsku, vo Francúzsku, v Holandsku... Po rokoch reality sa im prisnil zas – o pár týždňov zdanlivo porazili slovenských povstalcov. Nemali to však také ľahké, ako trúbili do sveta ich agentúry a poslušná tlač. Slováci sa nevzdávali bez boja. Ani v Polomke alebo Telgárte – vzdialených, takpovediac, len cez kopec od našej dediny – v severnej horehronskej doline, ktorá spája Brezno s Červenou skalou a pri prameni Hrona aj s východom Slovenska.

Sokolstvo v bojoch o Slovensko


Sokoli Slovenska - štvorecŤaženie mladých proti maďarským boľševikom

Sokolstvo v bojoch o Slovensko

Vojtech KÁRPÁTY

Novovzniknuté Česko-Slovensko začalo hneď v prvých mesiacoch svojej existencie s budovaním vlastnej armády, ktorej personálnym základom sa mala stať revolučná československá armáda v zahraničí – Československé légie v Rusku, v Taliansku a vo Francúzsku. Návrat legionárov sa však z rôznych dôvodov komplikoval a trval až do roku 1920. V čase vyhlásenia Č-SR mala nová republika na svojom území k dispozícii armádu v sile 180 tisíc mužov z dvanástich odvodových ročníkov (1887 – 1898). A tu zohralo svoju úlohu sokolské hnutie na Slovensku.

Však sa nám ty poddáš, ruina!


Piff štvorecPred šesťdesiatimi rokmi sa začala obnova Bratislavského hradu

Však sa nám ty poddáš, ruina!

Text Ján ČOMAJ – Foto archív SNN, kresba Alfred Piffl

V septembri v roku 1953, po smrti Stalina a Gottwalda, v trochu uvoľnenejšej atmosfére profesor architektúry, historik a archeológ Alfred Piffl za pomoci vplyvných osobností presvedčil ústredný výbor komunistov a štátne orgány v Bratislave o potrebe rekonštrukcie Bratislavského hradu a s hŕstkou nadšencov sa dal do práce. Zavŕšil prieskum areálu a vypracoval projekt stavebnej obnovy paláca a okolitých budov. Profesora Piffla sme v našej rubrike Osobnosti Slovenska predstavili vlani, dnes sa venujme jeho veľkolepej myšlienke obnovy Hradu – pri 60. výročí začatia prác.

Zlatý vek anarchie krvavil Francúzsko


teroristi 2 štvorecDejiny moderného terorizmu sa odvíjajú od 19. storočia (2.)

Zlatý vek anarchie krvavil Francúzsko

Ján ČOMAJ – Koláž: Emil SEMANCO

Rusko a Francúzsko boli pred prvou svetovou vojnou pospájané mocnosti v mnohých súvislostiach. Hoci na technický pokrok cárskeho samoderžavia mali oveľa väčší vplyv Nemci, ktorí v tejto mohutnej ríši projektovali železnice, stavali oceliarne, strojárne a rafinérie ropy, spoločenský život vyšších vrstiev a politické zákulisie mali spojenia na linke Paríž – Moskva. Spolu s revolučnými tradíciami Francúzska, ktorých duch v národe stále žil, boli to aj ruskí dekabristi a narodnici, ktorí tu koncom 19. storočia inšpirovali explóziu terorizmu – v Paríži, Marseille, Lyone, Clichy, Fourmies, všade. Začal sa zlatý vek francúzskeho anarchizmu – druhá kolíska   terorizmu 20. storočia.

Na začiatku boli ruskí dekabristi


teroristi 1 - štvorecDejiny moderného terorizmu sa odvíjajú od 19. storočia (1.)

Na začiatku boli ruskí dekabristi

Ján ČOMAJ – koláž Emil SEMANCO

Terorizmus sa v ostatnom čase dotýka viac či menej každého národa. V posledných týždňoch sa opäť dotkol aj nás – a zvlášť bolestivo. Hoci je starý ako ľudské dejiny, istotne stojí za chvíľu pozornosti venovať sa začiatkom jeho modernej podoby. Tie siahajú do Ruska a Francúzska. V Rusku k dekabristom a narodnikom, v revolučnom Francúzsku k anarchistom – jedni i druhí pôsobili približne v rovnakom čase a z rovnakých pohnútok: štátny útlak,  duchovná nesloboda a priepastné sociálne rozdiely.  

Nijaký cintorín – ani neveľký – nemá byť zabudnutý či zabúdaný


generáli Slvoenský štátREDAKČNÁ BESEDA

Hovoríme s mladými historikmi, autormi pútavého seriálu o slovenských generáloch

Nijaký cintorín – ani neveľký – nemá byť zabudnutý či zabúdaný

Pripravil Dušan D. KERNÝ - Foto: archív SNN

Cintorín slovenských generálov nie je veľký – veď sme ich tak veľa ani nemali a takmer všetci zahynuli. Po prehraných či víťazných bojoch boli prví na rane práve generáli, politici a diplomati prichádzali na rad až po nich... v nacistických táboroch skončili životy generálov Malára, Jurecha, Viesta a Goliana. Tých ostatných, okrem Antona Pulanicha, sme si skántrili sami. Doma, v tzv. národných a štátnych súdoch na inscenovaných procesoch.

Zasľúbená zem, prosím, nevstupovať


Anna Didenko štvorecNa diskreditáciu prezidenta zneužili deti v detskom domove aj obetavú dobrovoľníčku

Zasľúbená zem, prosím, nevstupovať

Emil SEMANCO – Foto: Hessam

Začiatkom augusta minulého roku poslali Anne Didenko na adresu trvalého pobytu v Moravskom Lieskovom zmluvu o vytvorení diela od bratislavskej produkčnej spoločnosti Atelier, s. r. o., zastúpenej konateľom Robertom Kirchhoffom, podľa ktorej mala účinkovať spolu s ďalšími cudzincami, čo si zvolili Slovensko za svoju druhú vlasť, v „sociologickom dokumentárnom filme“ s pracovným názvom Zasľúbená zem...

Využitá historická príležitosť a výstup na fórum


logo-maticaZápas Matice slovenskej o slovenskú identitu a štátnosť v rokoch 1990 – 1993

Využitá historická príležitosť a výstup na fórum

Stanislav BAJANÍK – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Od roku 1861, keď sa Matica slovenská svojím prvým Memorandom národa slovenského v Turčianskom Svätom Martine prihlásila za národné, kultúrne, školské a územné práva Slovákov a v duchu zásady, že v „osudných dobách národov alebo štátov zmeškaná príležitosť sa nikdy nevráti“, patria roky 1990 – 1992 k najvýznamnejším historickým obdobiam mobilizácie slovenského národa za verejné, národné, suverénne a štátotvorné práva.