Je ľudské slabnúť, ale ešte je jedna cesta, vstaneme a pôjdeme po nej ďalej...

Ivan BROŽÍK

Neraz zabudnuté a prírodou pohltené krížové cesty nás z času na čas privádzajú na miesta, kde akosi prirodzene zabúdame na veci, ktoré živia naše telo. Kalvárie totiž vyvolávajú vnútornú polemiku o tom naozaj podstatnom. Veriaci tu hľadajú – slovami básnika Dilonga – „plamienok z kúta neba“. Kalvárie nám však odkazujú aj iné – ak aj nežijeme v ideálnej spoločnosti, mohli by sme sa aspoň usilovať o rovnomenné zastúpenie tých hodnôt v našom živote, ktoré sú potravou pre dušu. O akúsi harmóniu.

Osud je pre operených vzduchoplavcov sarkastický: najkrutejšie sú pre nich návraty

Ján ČOMAJ

Neváhajte! Otvorte okno a nadýchnite sa zhlboka! Zacítite to, čo vtáky zavoňali tisíce kilometrov odtiaľto: Ide jar. A podľa neomylného kalendára, schovaného v ich hlavičkách, vybrali sa na ťažkú a dramatickú cestu do rodných hniezd... S presnosťou kybernetických navigátorov sa nasmeroval celý kŕdeľ. Bez slov, bez názorových treníc, skupinových záujmov a hašterenia. A pritom v  kŕdli sú ich aj tisíce. Uzavreté roje preleteli africké púšte a Stredozemské more a pristáli na pár hodín odpočinku na gréckych ostrovoch alebo talianskom pobreží.

Dolná zem je jedno veľké slovenské súostrovie od Dunaja po Rumunsko 2

Ján ČOMAJ

V tie predvianočné dni – počas misie PEN „Nesieme vám slovo...“ – sme sa v Maďarsku stretli s mnohými milými a vzácnymi ľuďmi. Už na prvej zastávke v novom pilišskom Slovenskom dome nás privítali Ján Fuzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, a riaditeľka Slovenského inštitútu v Budapešti Jana Tomková; v Budapešti nás prijal na večeri veľvyslanec SR v Maďarskej republike Peter Weiss s manželkou; v Békešskej Čabe slovenský generálny konzul Štefan Daňo; vo všetkých navštívených mestách predstavitelia slovenskej samosprávy, riaditelia slovenských škôl a inštitúcií; v Segedíne aj vedenie krajskej redakcie maďarského rozhlasu a televízie a šéfredaktorka slovenského vysielania RTV Dr. Zuzana Antalová.

Lesné železnice boli skvelé konštrukčné diela s množstvom technických jedinečností

Tibor B. HAČKO

Devätnáste storočie prinieslo na Slovensku nebývalý rozvoj dopravy. Za vyše šesťdesiat rokov sa postavilo neuveriteľných 1 852 kilometrov železničných zvrškov – bez automatizácie, bez výberových konaní – len pracovitými rukami Slovákov. Každý rok pribudlo v priemere tridsať kilometrov tratí aj s tunelmi! Navrhnuté a vybudované trasy udivujú dodnes. Popri veľkých železničných stavbách nám predkovia zanechali v lesoch hotové poklady v podobe úzkokoľajných tratí. Žiaľ, súčasný nezáujem o čokoľvek, čo neprináša okamžitý zisk, spôsobuje, že aj tento poklad sa nám rozpadáva a zaniká priamo pred našimi očami.

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Chlapi z Horskej služby v Starom Smokovci mi oznámili, že v ich budove je ubytovaný zaujímavý človek. Vraj by som sa s ním mal o čom rozprávať. Nemýlili sa. Čoskoro štyridsaťročný usmievavý chlapík na prvý pohľad vyžaruje energiu, ktorú nazbieral na svojich peších cestách naprieč veľkou časťou Európy. Sedeli sme pri čaji a debatovali dovtedy, kým ho jeho spoločníčka neodvolala na povinnú prechádzku.

Spomienka na 22. výročie amnestie prezidenta ČSSR z 1. januára 1990

František BEDNÁR

K nedávnej smrti Václava Havla som sa nechcel vyjadrovať v období jeho pohrebu, pokiaľ mi nezatelefonoval istý redaktor z denníka SME. Chcel vedieť podrobnosti o okolnostiach Havlovej amnestie z 1. januára 1990. Vtedy ma väznili v Leopoldove na oddelení Hlava I. pre tzv. trestné činy proti republike. Redaktorovi SME, ktorý si s mojím súhlasom rozhovor nahrával, som povedal približne to isté, čo tu uvádzam, aj s podrobnosťami a autentickými dokumentmi v týchto riadkoch.

V spišskej obci Žehra majú cigánske pomníky ľudskej pominuteľnosti

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Na Spiši takmer niet obce, v ktorej by chýbali obyvatelia rómskej komunity. Málo je však obcí, kde sú Rómovia vo väčšine a majú aj rómskeho starostu. Jednou z nemnohých je Žehra, bohatá na históriu aj na prírodné krásy. Na vŕšku nad obcou stojí národná kultúrna pamiatka, kostol Ducha Svätého z 13. storočia, ktorý je v rámci UNESCO zapísaný na zoznam svetového kultúrneho dedičstva. Pod kostolom je z jednej strany miestna fara, z druhej strany obecný úrad. Nad katastrom obce sa vypína národná kultúrna pamiatka Spišský hrad a od neho sa odráža unikátna prírodná rezervácia Dreveník.

V časti obce Žehra s názvom Hodkovce je zrenovovaný kaštieľ, v ktorom dostáva opateru stodvadsať mentálne postihnutých chovancov. Neďaleko je farma s úspešným chovom koní. Tým sa však výpočet zaujímavostí, ktoré možno v obci s 2 100 obyvateľmi nájsť, nevyčerpáva.

Krutá epizóda veľkej drámy slovenského vysťahovalectva

Ján ČOMAJ

V Amerike bolo okolo roku 1900 vyše osemdesiat dielní a menších či väčších tovární považských, kysuckých a spišských drotárov.  Pracovali v nich nielen našinci, ale aj veľa iných prisťahovalcov, najmä Portoričanov. V New Yorku bolo tridsať dielní a závodov, na druhom mieste stálo Chicago, najrýchlejšie rastúce americké mesto.

Slovenské drotárske firmy úspešne pôsobili aj v Pittsburghu, kde už koncom devätnásteho storočia jestvovalo uzavreté slovenské sídlisko najmä vďaka aktivite pozemkového makléra Jozefa Ďuriša, pôvodom drotára. Na druhom konci kontinentu, v Los Angeles, bolo niekoľko drotárskych dielní a  moderná fabrička Pacific Cage and Screen Co., ktorú vlastnili Rovňan Jozef Babroš z Horevsia – stála na brehu Tichého oceána, ale v centre mesta mala svoju predajňu. Bol členom i donátorom 1. slovenskej katolíckej jednoty, ktorá vznikla v roku 1892 v San Franciscu.   Podnik prekvital a J. Babroš sa mohol venovať svojim športovým sklonom. Ako šesťdesiatšesťročný sa v roku 1969 so svojou plachetnicou Perspetual stal napríklad šampiónom Nového Zélandu. V máji 1973 mu mesto Los Angeles za jeho zásluhy udelilo plaketu Občan mesta.

V slovenských pohoriach pomáhajú ľuďom zdatní profesionáli

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Pohyb v horách bol odnepamäti spojený aj s nehodami. Nárast počtu turistov a záujem o spoznávanie slovenskej prírody bol impulzom na založenie Uhorského karpatského spolku, ktorý vznikol už v roku 1873. Organizačne podchytil horských vodcov a ujal sa aj starostlivosti o bezpečnosť a výkon záchrany v našich horách. Vodcovský poriadok z roku 1874 prenášal na vodcov zodpovednosť za bezpečnosť sprevádzaných osôb a povinnú účasť na záchranných akciách. V novembri 1913 vznikol Uhorský turistický zväz a pri ňom 28. decembra toho istého roku Tatranská dobrovoľná záchranná komisia. Systém horskej záchrany prevzali následnícke turistické spolky: v rokoch 1921 – 1938 Klub československých turistov, v rokoch 1938 – 1949 Klub slovenských turistov a lyžiarov.

O šikmej zvonici v Pise vie svet, u nás je ich najmenej desať a pozná ich málokto

Text a foto: Emil SEMANCO

Zavše počujeme, že komusi straší vo veži. Nikoho pritom nenapadne skúmať najbližší kostol, zvonicu, tureň, kampanilu alebo podobné stavby, či sa tam neupelešil rarach či iný des. Tak kohosi zahriakneme, keď mu haraší, nemá všetkých doma alebo mu kvapká na karbid. Východniari pritom vedia rázne dodať: Co ci rajbe? Keď kohosi ovládnu raple a vybočenia z normálu, vieme to aj inakšie pomenovať. Nie o tom však budú nasledujúce riadky - ale o  skutočných vežových vychýleniach, vybočeniach, stavbárskych, architektonických chybách a uhnutiach od normy, ale aj o pokriveniach, ktoré spôsobili prírodné sily a zásahy živlov - o vežiach, v ktorých straší statika.