Rómeo a Júlia na prvej divadelnej scéne


balet - štvorecNesmrteľný príbeh lásky a smrti v nových baletných podobách

Rómeo a Júlia na prvej divadelnej scéne

Text a foto: Dagmar JORDOVÁ

Keď sa opýtali talianskeho choreografa a tanečníka Massima Moriconeho, aké je posolstvo Prokofievovho baletu Romeo a Júlia pre dnešné publikum, odpovedal: „Jednoznačne láska. Tá nakoniec nad všetkým zvíťazí. V každej dobe by sme mali viac myslieť na lásku a menej na boj.“ Riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml. v úvode tejto divadelnej sezóny pripomenul úspešné hosťovanie baletu na letnom Shakespearovskom festivale v Divadle Globe v Ríme, kde s baletom Rómeo a Júlia, ktorého premiéra bola v apríli tohto roku v SND, sa predstavil v piatich predstaveniach a videlo ich vyše päťtisíc divákov.

Po augustovom úspešnom hosťovaní zavíta Balet SND opäť do Talianska v januári, kde bude učinkovať v ďalších mestách s baletnými inscenáciami Onegin, Rómeo a Júlia a baletným galavečerom.

SHAKESPEAROVE TRAGÉDIE

William Shakespeare sa narodil v roku 1564 v Sratforde, ale väčšinu života prežil v Londýne, kde napísal takmer všetky svoje diela – tragédie, historické hry, komédie, poémy a sonety. Nesmrteľný príbeh mladých smrteľníkov Rómea a Júlie patrí do jeho stredného tvorivého obdobia, keď vznikli aj ďalšie známe tragédie ako Othello, Kráľ Lear, Hamlet alebo Macbeth, ktoré sa stali libretom svetoznámych Verdiho opier. Na pozadí nenávisti otcov dvoch rozhnevaných rodov sa odvíja najznámejší príbeh milencov z Verony, končiaci ich oslobodzujúcou smrťou, ktorou sa rozhodnú spečatiť svoju lásku. Emocionálny náboj príbehu oslovuje mladých aj starých celé storočia. Dramatický silný námet tragického príbehu motivoval skladateľa Sergeja Prokofieva (1891 – 1953) na vytvorenie modernej hudobnej koncepcie baletu.

baletPočas svojho plodného tvorivého života podnikal Prokofiev cesty do cudziny a od roku 1918 pôsobil najskôr v New Yorku, neskôr v Nemecku a Paríži, kde sa usiloval ako skladateľ presadiť. V Londýne už v roku 1913 začal spolupracovať so Sergejom Ďagilevom a s jeho Ruským baletom. Na Západe sa stretol s úspechom aj neúspechom, zvlášť po parížskom fiasku s dielom Na Dnepri sa v roku 1936 definitívne rozhodol vrátiť do svojej rodnej krajiny. Tu, ovplyvnený Londýnom a Shakespearom, píše partitúru baletu Rómeo a Júlia. Dielo sa mu nepodarilo naštudovať s baletom v Leningrade a ani v Moskve. Na počudovanie, prvé uvedenie baletu Rómeo a Júlia sa uskutočnilo v Brne 30. decembra 1938 v Divadle Na hradbách – v dnešnom Mahenovom divadle v spolupráci s tanečníkom a choreografom Ivom Váňom Psotom.

V Leningrade bola prvá premiéra tohto baletu 11. januára 1940. Aj ruskí kritici napriek modernej a pre nich na ten čas nie veľmi zrozumiteľnej kompozícii uznali výnimočnosť diela. A naozaj, balet Rómeo a Júlia je ozdobou všetkých svetových divadelných scén. Medzi ďalšie známe Prokofievove balety patrí aj Popoluška. Z opier vyniká Vojna a mier. Prokofiev písal i filmovú hudbu do Ejzenštejnových filmových eposov. Na sklonku života ešte dokončil baletnú Rozprávku o kamennom kvietku. Paradoxne zomrel v ten istý deň a rok ako Stalin.

MILENCI NA SLOVENSKU

Prvé naštudovanie baletu o nesmrteľných milencoch z Verony v choreografii, réžii a kostýmoch Stanislava Remara a hudobnom naštudovaní Tibora Andrašovana v SND sa zapísalo do dejín rokom 1949. Terajšie naštudovanie baletu nesie výrazný rukopis choreografa, tanečníka a herca Massima Moriconeho. Umelec sa narodil v roku 1958. Študoval v Ríme a v Bruseli, spolupracoval s celým radom významných choreografov a tancoval v tanečných filmoch. V súčasnosti spolupracuje s mnohými európskymi a so svetovými baletnými scénami, účinkuje na  Bienále Benátky a Trienále tanca v Tokiu. V roku 1991 dostal ponuku od riaditeľa Northern Ballet Theatre, aby urobil choreografiu pre Prokofievov balet Rómeo a Júlia. Predstavenie sa stalo hitom sezóny a získalo aj Hudobnú cenu Kráľovskej filharmónie a nomináciu na Cenu Laurencea Oliviera. Táto choreografia sa stala základom aj pre choreografiu rovnomenného baletu v SND. Bratislavská verzia je však oproti Northen Ballet Theatre situovaná do Londýna do divadla Globe a koncentrovaná na osobnosť Shakespeare a nie na taliansku Veronu, ako to bolo v prvom prípade. Choreografia zostala pôvodná. Scénografiu navrhol Peter Jankú a hudobný sprievod s orchestrom SND naštudoval Rastislav Štúr. Kostýmy v duchu alžbetínskeho divadla navrhol taliansky výtvarník Luca Dall´Alpi. Príbeh sa skoncentroval do troch dejstiev so slovenským aj s medzinárodným obsadením. Od aprílovej premiéry je po každý raz predstavenie vypredané, aj to posledné 20. septembra. To hovorí za všetko. Balet SND dostal príležitosť pre budúci rok s predstavením hosťovať práve v slávnom divadle Globe v Londýne, čo by znamenalo pre slovenský súbor veľký úspech.



Pridaj komentár