Rastislav TÓTH: To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia

Politológ:  „Prezident je skôr symbolom štátnosti než hlavou štátu.“

To, čo Slovákom najviac chýba, je vízia

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

 Profesor Rastislav TÓTH (1947) je azda jediný politológ na Slovensku, ktorý nepodlieha politickým tlakom.  Vidno to na jeho verbálnom prejave. Nikdy nie je kŕčovitý. Má dar analytického myslenia i spájania faktov do často prekvapujúcich záverov. A celkom prirodzených. Nešpekuluje, hľadá jednoduché a pravdivé vysvetlenia. Svojou erudíciou, invenciou a pokorou pred faktami prečnieva ponad súčasnú kvantitatívne rozvetvenú  politologickú obec na Slovensku.  Svoju profesionálnu kariéru začínal ako asistent na Univerzite Komenského, v súčasnosti je jedným z mála  profesorov  teórie politiky a pôsobí na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity. V rokoch 1995 – 1998 zastával funkciu predsedu Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky SR. Od roku 1999 do roku 2007 bol profesorom  a vedúcim Katedry politológie UCM v Trnave. Profesorom a vedúcim Katedry politológie a sociológie na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka bol v rokoch 2004 – 2010, profesorom na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave v rokoch 2009 – 2012 a od roku 2005  i profesorom Vysokej školy politických a sociálních věd v Kolíne.

 

● Je Slovensko štandardná demokracia?

            Určite áno, lenže nie je jasné, čo je to štandardná a čo demokracia. Ak zoberieme liberálno-demokratické režimy od USA až po Poľsko, tak vidíme, že každý systém je iný. Neexistujú dva rovnaké. Jestvujú niektoré spoločné základné znaky demokracie, napríklad politický pluralizmus, a nevyhnutné je aj to, aby v centre mocenského systému bol parlament. Čiže ako keby démos (ľud) trochu vládol. Toto spĺňajú všetky spomínané  krajiny. Ostatné miestne zvláštnosti sú historicky dané alebo ich vytvárajú osobnosti, ktoré sú momentálne pri moci. Tie potom dotvárajú systém do nejakej konkrétnej podoby.

Anton ČULEN: Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň

Potrebujeme deň, počas ktorého by sme mali čas na rodinu a pre seba

Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív autora

Anton Čulen vedie politickú stranu Aliancia za nedeľu. Jej politický program neobsahuje nijaké frázy, nemá desiatky bodov a odsekov, je nanajvýš stručný. Napriek tomu v štatistikách prieskumov popularity táto politická strana nefiguruje. Antona ČULENA sme sa opýtali, ako to vníma.

● Aliancia za nedeľu – o čo tu vlastne ide? Je to politický subjekt, ktorý si zvolil nosnú tému alebo je tu téma, ktorá, keďže sa nerieši, dala impulz na založenie politickej strany?

Prvýkrát sme s problematikou voľnej nedele na Slovensku vyšli na iniciatívu  prezidenta Nezávislých kresťanských odborov Slovenska Petra Novoveského. Bolo to v decembri v roku 2002. Vtedy sme ako prví v postkomunistickej Európe zorganizovali letákovú akciu Nedeľa s rodičmi. Cieľom akcie bolo primäť kompetentných na Slovensku, aby prijali v súvislosti s nedeľnou prácou takú legislatívu, aká je bežná vo väčšine štátov Európskej únie. Túto našu iniciatívu na Slovensku v prvom rade podporil vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Rudolf Baláž, ktorý ju aj koordinoval. Požiadal ma, aby som oslovil viaceré kresťanské spoločenstvá, ale aj generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi. Predovšetkým vďaka biskupovi Balážovi sa nám podarilo získať širokú podporu kresťanských združení a podporila nás aj Ekumenická rada cirkví a náboženských spoločností na Slovensku, čím nadobudla aj ekumenický charakter.

Anton HYKISCH: Rojčil som o akomsi kresťanskom sociálnom hnutí

ROZHOVOR TÝŽDŇA

Anton Hykisch: Rojčil som o akomsi kresťanskom sociálnom hnutí

V sedemnástich prešiel ôsmimi väznicami

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Na čo myslí slovenský spisovateľ Anton Hykisch 17. novembra, keď stojí pred pamätníkom popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu? Spomína na vlastné utrpenie počas vypočúvania štátnou bezpečnosťou, lebo chcel ujsť do slobodného sveta? Na kamarátov? Alebo rozmýšľa o tom, aký mohol byť jeho život, keby na našich hraniciach nespadla železná opona? Ako dávno to bolo. Detstvo poznačené vojnou. Keď sa skončila, mal iba trinásť rokov. A ďalších štyridsaťštyri prežil  v zákrytoch socializmu – raz bol A. Horník, inokedy Ahy či Peter Arnošt, lebo veľmi chcel písať... Aké príznačné: Krok do neznáma bol v roku 1959 Hykischovým literárnym debutom, ktorý mal krátke trvanie. Len čo vyšiel, musel byť z ideologických dôvodov zošrotovaný. Nuž, poďme spomínať...

Svoju profesionálnu kariéru ste začali v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Aké spomienky sa viažu na  toto obdobie?

Na roky po februári 1948 nemám dobré spomienky. Pochádzam z rodiny „triednych nepriateľov“. Moji rodičia sa rozviedli a vychovávali ma starí rodičia a tetušky, všetci silne nábožensky založení.  Už ako chlapec som pozorne sledoval politické udalosti. Rojčil som o akomsi kresťanskom sociálnom hnutí. Stalinský socializmus s diktatúrou jednej strany som odmietal. Pod vplyvom zahraničných rozhlasov sme sa traja gymnazisti z Banskej Štiavnice v roku 1949 rozhodli utiecť do slobodného sveta. Pri pokuse prekročiť  hranice do Západného Nemecka nás chytili, kruto vypočúvali. Prešli sme ôsmimi väznicami. Našťastie sme boli neplnoletí a dostali sme len podmienečné tresty. Za pomoci strýka, ktorý bol funkcionárom KSS, som sa dostal dokonca na vysokú školu ekonomickú. Tam som sa zoznámil so skupinkou veriacich chlapcov z Trnavy.  Študovali sme súčasne s Marxom potajme aj katolíckych filozofov, pápežské encykliky. Dodnes mám plné zošity poznámok z tých rokov. Členom strany som nikdy nebol. Opísal som tie roky v románe Rozkoše dávnych čias  (Matica slovenská, 2009).

Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete

Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete

Desať rokov na čele Slovenskej republiky

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Odchádzajúci prezident Slovenskej republiky Ivan GAŠPAROVIČ (1941) zanecháva za sebou hlbokú stopu. Bol aktívnym účastníkom všetkých štátotvorných aktov a ako rád zdôrazňuje premiér Robert Fico, na súčasnej politickej scéne sú už iba dvaja politici, ktorí hlasovali za vznik Slovenskej republiky – Fico a Gašparovič.  Má za sebou  takmer štvrťstoročnú cestu kariéry vrcholového politika. Prezident Václav Havel ho vymenoval do funkcie generálneho prokurátora vtedajšieho federálneho štátu, stal sa prvým predsedom  Slovenskej národnej rady po vzniku štátu a na dve päťročné funkčné obdobia prezidentom Slovenskej republiky. V prezidentských voľbách porazil Vladimíra Mečiara i Ivetu Radičovú. O tom, aké to boli roky, hovorí v rozhovore pre Slovenské národné noviny.

 

Prečo ste pred vyše dvadsiatimi rokmi vstúpili do politiky?

            Povedal by som, že skôr som bol do politiky vtiahnutý. Udalosti, ktoré sa diali po roku 1989 boli také turbulentné a zaujímavé, že azda nebolo človeka, ktorý by nevnímal, že sa niečo mení. To, o čom sme dovtedy len veľmi opatrne hovorili, sa stávalo skutočnosťou. V školskom roku 1989 – 1990 bol na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde som prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, vytvorený študentský výbor. Spolupracoval som s ním na organizovaní študentských postojov na aktuálne udalosti. Neskôr sme s  profesorom Plankom vytvorili na fakulte bunku VPN, a potom udalosti nabrali rýchle tempo. Keď po dvanástich dňoch musel odstúpiť z funkcie  generálny prokurátor ČSFR,  oslovili ma predstavitelia slovenskej vlády, aby som prijal túto funkciu. Cítil som sa trochu zaskočený a návrh som neprijal, no situácia sa napokon vyvinula tak, že ma prezident Václav Havel vymenoval za generálneho prokurátora vtedajšej federácie. Keď ma Havel z funkcie odvolal, oslovil ma Vladimír Mečiar, aby som s ním išiel do kampane. Bolo to tri mesiace pred voľbami v roku 1992.

Anton HRNKO: Kľúčová udalosť našich národných dejín

Hrnko štvorecS Antonom HRNKOM o súvislostiach, dôsledkoch a poučeniach prvej svetovej vojny

Kľúčová udalosť našich národných dejín

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: Ladislav LESAY

Storočnica vypuknutia prvej svetovej vojny sa síce viaže na konkrétny dátum, ale dnes je zrejmé, že je to jedna z najväčších mediálnych udalostí v Európe tohto roku. Matičný týždenník Slovenské národné noviny požiadal v tejto súvislosti o rozhovor člena Historického odboru Matice slovenskej PhDr. Antona HRNKA, CSc.

Aká je v odkaze na tento historický medzník slovenská bilancia?

Keď sa človek pozerá po okolitých krajinách, a nielen tam, ale aj povedzme do Veľkej Británie a do Nemecka, tak vidí v spojení s blížiacim sa stým výročím začiatku prvej svetovej vojny vysokú aktivitu tak medzi historikmi, ako aj v spoločnosti. Súvisí to s tým, že predstavitelia tamojšej historickej i kultúrnej sféry si uvedomujú nesmierny význam prvej svetovej vojny na osudy národov Európy i celého sveta. Výstrely v Sarajeve a následný vojnový konflikt uvoľnil dovtedy nevídané sily, ktoré rozmetali na našom kontinente „ancient regime“, majúci korene v usporiadaní po napoleonských vojnách na Viedenskom kongrese z roku 1815. Pokusy o revolučnú demokratickú zmenu v polovici 19. storočia (revolúcia 1848 – 1849) neuspeli. Európske národy zväčša nedostali slobodu, po ktorej túžili, ale naopak, stále viac a viac sa uplatňovali formy imperialistického delenia sveta.

Milan AUGUSTÍN: O vlasti, ktorú sme zmenili na odcudzenú krajinu

Augustin milanROZHOVOR TÝŽDŇA 

S Milanom AUGUSTÍNOM o  vlasti, ktorú sme zmenili na odcudzenú krajinu

Balansovanie na rozžeravených kameňoch 

Zhováral sa Maroš M. BANČEJ – Foto: Maroš M. BANČEJ 

Milan Augustín je historik umenia a jeden z najlepších znalcov ťažby drahých a farebných kovov u nás. Ako autor dvadsiatich troch knižných publikácií, ale aj ďalších kníh, v ktorých sa literatúra faktu prelína s originálnymi autorskými beletristickými postupmi, posunul tento žáner o hodný kus napred. Nie nadarmo ho odborná kritika pasovala za dôstojného nástupcu Vojtecha Zamarovského. Okrem toho je Milan Augustín neúnavný cestovateľ po rôznych, väčšinou exotických destináciách a v neposlednom rade aj výtvarník, ktorý má za sebou celý rad úspešných výstav.  

 

● Zdá sa, že pomerne rozšírenou mienkou medzi bežnou populáciou je bezvýznamnosť slovenskej histórie. Ešte stále veľká časť Slovákov, vrátane tých mladých, je ochotná tvrdiť, že sme nemali kráľov, výrazné dejinné osobnosti, vedcov a spisovateľov, skrátka boli sme poľnohospodárskym a manufaktúrne zaostalým  príveskom Uhorska.

Jedine nevzdelaný hlupák a ignorant môže tvrdiť podobné veci. V roku 813 bavorský geograf napísal o Moravanoch, že majú desať opevnených hradísk, a o Maheránoch, obyvateľoch Nitrianskeho kniežatstva, že majú až tridsať hradísk a ich územie siahalo až na dnešnú Podkarpatskú Rus a nadol až po Sremskú Mitrovicu. V ostatnom čase toľko diskutovaný Svätopluk bol regulárnym kráľoms vlastnou korunou, ktorej ideovým autorom bol moravsko-panónsky arcibiskup Metod, o čom sú aj písomné dokumenty, ako list pápeža, kde ho oslovuje Rex Sventoplukiensis, a jeho meno nasledovné tri storočiadávali svojim potomkom mocní vtedajšieho slovanského sveta počnúc od Kyjevskej Rusi až po Poľsko, Česko, ale aj v iných krajinách. Aj spoluzakladateľmi Uhorského štátu boli slovanskí veľmoži Hont a Poznan spolu s nemeckým rytierom Vendelínom, ktorí opásali mečom istého Vajka a český biskup, neskorší svätý Vojtech, ho pokrstil na Štefana. Postavili sme Svätoplukovi konečne a s peripetiami jazdeckú sochu. Samozrejme že vyvolala istú dávku nevôle, a to aj od ľudí, od ktorých by ste to nečakali. Lenže ak k nej prídete, nech už máte akýkoľvek názor na úroveň a kvalitu tohto monumentu, nájdete tam skryté memento. Kamenný podstavec, ktorý vždy podčiarkuje monumentálnosť sochy, je vytvorený spojením dvoch kusov kameňa, čo sa žiaľ nikdy nerobí. Zdá sa mi, ako by to bolo znakom našej rozpoltenosti, ktorú takto chtiac-nechtiacpodčiarkujeme a dávame aj takýmto spôsobom dôvod na útoky našim neprajníkom,podľa slov Proglasu – nepriaznikom.

Jozef BEHÝL: Zákony a politici musia slúžiť ľuďom, nie naopak

Behyl - štvorecObčiansky kandidát Jozef BEHÝL: Prvoradý je verejný záujem!

Zákony a politici musia slúžiť ľuďom, nie naopak

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív JB

Občianskeho aktivistu a kandidáta na prezidenta Jozefa BEHÝLA (56) najlepšie charakterizuje jeho volebné heslo: Občan je štát, štát je občan. Je absolvent Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Pracoval v Okresnom osvetovom stredisku v Trnave, bol profesionálny mládežník a po roku 1989 podnikateľ a aktivista v záujmových združeniach. Založil Občiansky parlament a nechal sa presvedčiť, aby kandidoval za prezidenta SR. S manželkou a dcérou žije v Bratislave. Na podporu svojej kandidatúry vyzbieral tridsaťštyritisíc podpisov.

● Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta SR?

Boli to viaceré dôvody. Počas uplynulých rokov som hľadal rôzne cesty a možnosti, prostredníctvom ktorých by som mohol zasiahnuť do politiky. Či už cez politickú stranu alebo výraznými občianskymi aktivitami. Najmä posledné desaťročie vývoja na Slovensku ma presvedčilo, že po roku 1989 nebol záujem politických garnitúr, aby Slovensko bolo krajinou slobodných a spokojných ľudí. Činnosť každej doterajšej vlády vykazovala obrovskú mieru korupcie, sprenevery, výpredaja národného majetku a podceňovania intelektuálnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Hazardovanie s ich životmi i budúcnosťou. Toto boli skutočné dôvody, prečo som po troch rokoch vystúpil zo strany SMER a dal som sa na cestu občianskeho aktivistu.

Kristián BEZÁK: Na obrazovky RTVS príde ojedinelé dielo

Bezák  Misia bratov zo Solúna - štvorecVýznamný podiel Historického odboru Matice slovenskej pre televízny dokument

Na obrazovky RTVS príde ojedinelé dielo

Dušan D. KERNÝ – Foto: archív

V RTVS sa nedávno uskutočnila mimoriadna prehliadka výnimočného diela – prišlo na ňu stoštyridsať pozvaných hostí, traja biskupi, historici, teológovia, kňazi kresťanských náboženstiev, televízni profesionáli a dokumentaristi. Takáto prezentácia sa stala v podmienkach terajšieho vedenia RTVS úplne výnimočnou tak zameraním, ako aj počtom zúčastnených. Okrem iného stojí za ňou jeden zo spoluautorov prvého dokumentu, o ktorom SNN už informovali, dokumentarista a dlhoročná výrazná postava redakcie duchovného života Kristián Bezák, ktorý poskytol SNN pohľad za kulisy príprav ojedinelého projektu Misia bratov zo Solúna. Projekt bude mať zrejme niekoľko pokračovaní. Štáb precestoval vyše deväťtisíc kilometrov, nakrúcal v deviatich štátoch, v dvadsiatich troch chrámoch – a to za devätnásť dní určených na snímanie. Prvý diel sa bude vysielať pod názvom Misia bratov zo Solúna.

  •  Ste spoluautorom projektu Misia bratov zo Solúna, ako dlho vznikal projekt a kde všade vznikal?

Tento projekt vznikal postupne približne šesť rokov. Predchádzal mu môj samostatný projekt s pôvodným názvom Staroslovenské kultúrne centrá v období stredoveku, ktorého názov bez súhlasu autora zmenili na Staroslovanské kultúrne centrá a projekt zastavili. Po nástupe nového vedenia RTVS pod vedením generálneho riaditeľa Václava Miku sme projekt s pracovným názvom Solúnska misia, ale v definitívnom znení, v ktorom sa bude vysielať, Misa bratov zo Solúna, o ktorý predchádzajúce vedenie nemalo záujem, ponúkli programovému riaditeľovi Tiborovi Búzovi, ktorý ho prijal a podporil. Autorkou scenára je Bernadeta Tokárová. Od začiatku som rešpektoval obsah scenára a snažil sa ho doplniť aj o vedomosti, ktoré som získal dlhoročným štúdiom historických prameňov, a najmä skúsenosťami a nadobudnutými vedomosťami dosiahnutými pri realizácii predchádzajúceho projektu Staroslovenské kultúrne centrá.

Branislav ŠKRIPEK: Porušenia etiky a morálky nestačí evidovať

Škripek poslanec NR SR - štvorecVo vlastných rukách máme nielen svoj život, kvalitu svedomia, atmosféru v rodine a okolí

Porušenia etiky a morálky nestačí evidovať

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív B. ŠKRIPEKA

Poslanec slovenského parlamentu Branislav ŠKRIPEK (OľaNO) to nemá jednoduché. Zápasí s nemorálnosťou, vulgárnosťou a apeluje za návrat k tradičným hodnotám – zdôrazňuje príkladnosť a nenahraditeľnosť rodiny vo výchovnom procese mladých ľudí a dáva návody, ako žiť v súlade so svedomím, zásadami slušnosti, spravodlivosti, vzájomnej úcty a s kritériami ľudskosti.

● Na Slovensku začíname hovoriť o novom fenoméne – o morálnej negramotnosti.

Opísal by som to ako všeobecnú hrubosť. Ľahostajnosť k negatívam v jednotlivých drobných situáciách života, k prejaveniu a účinnému uplatneniu hodnotovo správnych vecí, reakcií slušnosti a zásad spravodlivosti a úcty. Nadmieru sa zvýrazňuje telesnosť a sexualizácia bez hraníc. Do veľkej miery to rovnako platí aj vo verejných prejavoch, aj v osobnom správaní verejne činných osôb, ako sú politici a predstavitelia vlády a štátnej správy. Na Slovensku panuje mizivá autorita učiteľa, vychovávateľa, sociálneho pracovníka či zdravotnej sestry.

Sergej KOZLÍK: Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu

Kozlík-štvorecZo scény po dvadsiatich rokoch odišlo Hnutie za demokratické Slovensko

Založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto-zdroj: internet

Hnutie za demokratické Slovensko výrazným spôsobom určovalo vývoj slovenskej spoločnosti v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Nezmazateľne sa zapísalo do dejín zavŕšením emancipačného úsilia Slovákov založením štátu. Možno povedať, že jeho členovia založili štát, ale neubránili vlastnú existenciu. V januári 2014 HZDS definitívne odišlo z politickej scény. O tom, čo tomu predchádzalo, sa zhovárame s dlhoročným podpredsedom hnutia, europoslancom Sergejom KOZLÍKOM.

● Bol zánik HZDS po odchode Vladimíra Mečiara nevyhnutný?

HZDS zanikalo pozvoľna, postupne a neodvratne. Vladimír Mečiar bol na čele strany od začiatku a viedol ju aj do ostatných predčasných volieb v roku 2012, v ktorých strana dosiahla 0,93 percenta hlasov voličov a prehrala aj so stranou pani Mojsejovej, čo Mečiar bral od občanov ako urážku. Mečiar bol stále natoľko silný v štruktúre HZDS, že si dokázal svoje miesto vydobyť a stále ho reprodukovať.