Zápas o dejiny, a teda ani o Slovensko sa neskončil


Štyria historici o prelomových udalostiach dejín v redakčnej besede SNN

Zápas o dejiny, a teda ani o Slovensko sa neskončil

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN

Do redakcie sme dostali rozhorčený písomný protest člena známych medzinárodných spisovateľských spolkov, ako aj organizácií televíznych a filmových kritikov, ktorý adresoval i vedeniu RTVS, že sa na 75. výročie Viedenskej arbitráže nevenovala tejto historickej udalosti nijaká pozornosť. „Viedenská arbitráž bolo násilné zabratie zvrchovaných území Československa, a tým Slovenska, a zlyhanie demokratických síl Európy,“ konštatoval pri tejto príležitosti historik, terajší minister vlády SR Dušan Čaplovič. Podľa neho „okupovanie Košíc a ďalších slovenských miest a obcí na slovenskom juhu sprevádzalo násilie voči českým, slovenským, židovským a rómskym občanom, ale aj demokraticky zmýšľajúcim Maďarom“. Redakčnú besedu s historikmi strednej a mladej generácie – Dr. Antonom Hrnkom (1955), Dr. Ferdinandom Vrábelom (1948), Dr. Martinom Lackom (1976) a Mgr. Jánom Mitáčom (1983) – začíname preto súčasnosťou.

Prvá Viedenská arbitráž a jej dôsledky


tiso j. portrét štvorecV novembri tohto roku sme si pripomínali tragické udalosti spred sedemdesiatich piatich rokov

Prvá Viedenská arbitráž a jej dôsledky

Ferdinand VRÁBEL – Foto: archív autora

Prvým krokom nielen k rozbitiu Československa, ale aj k druhej svetovej vojne bola Mníchovská dohoda. Mníchov – hlavné mesto nemeckého nacistického hnutia – bol aj mestom, kde sa rozhodovalo o nás bez nás za účasti vrcholných predstaviteľov Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a  Francúzska. Mníchovská dohoda, podpísaná v noci z 29. na 30. septembra 1938, stanovila v doplňujúcom vyhlásení, že ak problém poľskej a maďarskej menšiny v Československu „nebude vyriešený do troch mesiacov formou dohody medzi zainteresovanými vládami – stane sa predmetom ďalšieho stretnutia tu prítomných hláv štyroch mocností“.