Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete


Ivan GAŠPAROVIČ: Sme síce malý, ale silne vnímaný štát v Európe i vo svete

Desať rokov na čele Slovenskej republiky

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Ladislav LESAY

Odchádzajúci prezident Slovenskej republiky Ivan GAŠPAROVIČ (1941) zanecháva za sebou hlbokú stopu. Bol aktívnym účastníkom všetkých štátotvorných aktov a ako rád zdôrazňuje premiér Robert Fico, na súčasnej politickej scéne sú už iba dvaja politici, ktorí hlasovali za vznik Slovenskej republiky – Fico a Gašparovič.  Má za sebou  takmer štvrťstoročnú cestu kariéry vrcholového politika. Prezident Václav Havel ho vymenoval do funkcie generálneho prokurátora vtedajšieho federálneho štátu, stal sa prvým predsedom  Slovenskej národnej rady po vzniku štátu a na dve päťročné funkčné obdobia prezidentom Slovenskej republiky. V prezidentských voľbách porazil Vladimíra Mečiara i Ivetu Radičovú. O tom, aké to boli roky, hovorí v rozhovore pre Slovenské národné noviny.

 

Prečo ste pred vyše dvadsiatimi rokmi vstúpili do politiky?

            Povedal by som, že skôr som bol do politiky vtiahnutý. Udalosti, ktoré sa diali po roku 1989 boli také turbulentné a zaujímavé, že azda nebolo človeka, ktorý by nevnímal, že sa niečo mení. To, o čom sme dovtedy len veľmi opatrne hovorili, sa stávalo skutočnosťou. V školskom roku 1989 – 1990 bol na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde som prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, vytvorený študentský výbor. Spolupracoval som s ním na organizovaní študentských postojov na aktuálne udalosti. Neskôr sme s  profesorom Plankom vytvorili na fakulte bunku VPN, a potom udalosti nabrali rýchle tempo. Keď po dvanástich dňoch musel odstúpiť z funkcie  generálny prokurátor ČSFR,  oslovili ma predstavitelia slovenskej vlády, aby som prijal túto funkciu. Cítil som sa trochu zaskočený a návrh som neprijal, no situácia sa napokon vyvinula tak, že ma prezident Václav Havel vymenoval za generálneho prokurátora vtedajšej federácie. Keď ma Havel z funkcie odvolal, oslovil ma Vladimír Mečiar, aby som s ním išiel do kampane. Bolo to tri mesiace pred voľbami v roku 1992.

Anton HRNKO: Kľúčová udalosť našich národných dejín


Hrnko štvorecS Antonom HRNKOM o súvislostiach, dôsledkoch a poučeniach prvej svetovej vojny

Kľúčová udalosť našich národných dejín

Zhováral sa Dušan D. KERNÝ – Foto: Ladislav LESAY

Storočnica vypuknutia prvej svetovej vojny sa síce viaže na konkrétny dátum, ale dnes je zrejmé, že je to jedna z najväčších mediálnych udalostí v Európe tohto roku. Matičný týždenník Slovenské národné noviny požiadal v tejto súvislosti o rozhovor člena Historického odboru Matice slovenskej PhDr. Antona HRNKA, CSc.

Aká je v odkaze na tento historický medzník slovenská bilancia?

Keď sa človek pozerá po okolitých krajinách, a nielen tam, ale aj povedzme do Veľkej Británie a do Nemecka, tak vidí v spojení s blížiacim sa stým výročím začiatku prvej svetovej vojny vysokú aktivitu tak medzi historikmi, ako aj v spoločnosti. Súvisí to s tým, že predstavitelia tamojšej historickej i kultúrnej sféry si uvedomujú nesmierny význam prvej svetovej vojny na osudy národov Európy i celého sveta. Výstrely v Sarajeve a následný vojnový konflikt uvoľnil dovtedy nevídané sily, ktoré rozmetali na našom kontinente „ancient regime“, majúci korene v usporiadaní po napoleonských vojnách na Viedenskom kongrese z roku 1815. Pokusy o revolučnú demokratickú zmenu v polovici 19. storočia (revolúcia 1848 – 1849) neuspeli. Európske národy zväčša nedostali slobodu, po ktorej túžili, ale naopak, stále viac a viac sa uplatňovali formy imperialistického delenia sveta.