Správy na infarkt


exekúciePOZNÁMKA

Oto BALOGH

Po Portugalsku, Írsku a Grécku začiatkom decembra aj Španielsko oficiálne požiadalo Európsku úniu o pomoc na záchranu svojich bánk. Zoštátnené španielske banky – Bankia, Banco de Valencia, Catalunya Caixa a Nova Galicia – by mali dostať z európskeho záchranného mechanizmu na svoju rekapitalizáciu 37 mld. eur a štátna konsolidačná agentúra pre správu problémových aktív ďalších 2,5 mld. eura. Časy, keď španielske ministerstvo hospodárstva označovalo úvahy o pomoci bankám za lož, sú nenávratne preč.

   Ministri financií eurozóny sa na pomoci Španielsku dohodli pomerne rýchlo. A niet sa čomu čudovať. Španielska ekonomika je asi dvojnásobne väčšia než ekonomiky Grécka, Portugalska a Írska dokopy, takže eskalácia jej problémov a prípadný odchod Španielska z eurozóny by pre Úniu predstavoval vážny problém. Pôvodné úvahy o pomoci španielskym bankám sa pritom spájali so sumou asi 100 mld. eur. Zdá sa, že opäť všetko beží podľa osvedčeného scenára. Menej zodpovedný hospodár zrazu potrebuje 100 mld. eur. Európsky daňový poplatník, slovenského nevynímajúc, konfrontovaný s neustálym uťahovaním opaskov, je z takejto správy na infarkt. Po tom, ako sa ukáže, že to nebude 100, ale len 60 či 40 mld. eur, zaleje daňovníka vlna šťastia z poznatku, že ušetril. Až do takej miery, že uvažuje o navrhnutí EÚ na Nobelovu cenu za ekonomiku. Zrazu si však uvedomí, že tá sa získava za významné ekonomické počiny, medzi ktoré rozhodne neplatí odsúvanie problémov, podporovanie nedisciplinovaných, kupovanie si času a trestanie disciplinovaných. Teda to, čo sa v EÚ deje. Mimochodom, Nobelova cena za mier, ktorú Únia nedávno dostala, má pomerne trpkú pachuť. Lebo mier vyzerá asi inak ako masové demonštrácie v metropolách Grécka, Španielska, Portugalska, Talianska, Francúzska či Slovinska.

     Dôveryhodnosť európskych inštitúcií rozhodne nezvyšuje ani najnovší rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie (súčasť Súdneho dvora EÚ). Ten odmietol sprístupnenie informácií z dvoch spisov zo zasadnutia Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré požadovala novinárka agentúry Bloomberg News. Tie mali potvrdiť podozrenie, že ECB vedela o zatajovaní skutočnej výšky gréckeho štátneho dlhu pri prijímaní Grécka do EÚ. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že zverejnenie takejto informácie by ohrozilo dôveru verejnosti v správne smerovanie hospodárskej politiky EÚ a Grécka. Nečudo, veď úradujúci šéf ECB M. Draghi bol štyri roky viceprezidentom banky Goldmann Sachs International, výdatne asistujúcej gréckym politikom pri machináciách s informáciami o reálnom stave gréckej ekonomiky.

                                                         



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.