(ddk)
Keď dnes v Tatrách poviete niečo o invázii Rusov alebo o tom, že niektorý hotel okupujú Rusi, nikomu to nebude zrejme pripomínať rok 1968, ale naopak – dlho očakávanú a vytúženú „zlatú“ časť turistickej sezóny. Na popradskom letisku pristávajú lietadlá jeden po druhom a na rusky hovoriacich ľudí, ktorí vychádzajú, čakajú kamery. Tieto informácie sa dostávajú do hlavných správ – azda ešte nikdy sa v tejto časti Slovenska tak nečakalo, koľko ruských turistov príde.
Je to najočakávanejšia komunita. Tu netreba nikomu pripomínať, že ruskí turisti majú dvoje Vianoce a okrem Nového roku majú aj Starý Nový rok – jeden dátum je podľa nášho kalendára a druhý podľa pravoslávneho, ktorý u nás skôr poznáme ako gréckokatolícky. Teda Vianoce pripadajú na šiesteho januára a Nový rok na trinásteho, v závislosti od nariadení vlády majú Rusi aj primerane dlhé sviatky na konci roka. Teda v Európe najdlhšie. Toto z turistickej brandže netreba nikomu osobitne pripomínať – najdlhšie prázdniny sú predmetom mimoriadneho záujmu stále vo väčšej a v razantnejšej miere najmä rakúskych turistických oblastí. To sú naši hlavní konkurenti. Beda, ak však chcete nalákať túto klientelu obrazmi Slovenska. Pred Vianocami som prešiel takmer všetky kníhkupectvá – sú plné pôsobivých obrazových publikácií o Slovensku. Ale sprievodný text je najmä v nemčine a angličtine. Prakticky je už niekoľko rokov nemožné nájsť obrazové publikácie s náležitým vysvetľujúcim textom v ruštine, nanajvýš stručné texty pod obrázky v šesťjazyčnej verzii – a teda, aby text nezaberal obrázkom priveľa miesta, sú príslušne stručné. Je to pozoruhodné, ako sa tešíme z ruskej invázie a okupácie každú zimu, ale knihy robíme pre tých z Rusov, ktorí vedia len po anglicky či nemecky alebo po poľsky a maďarsky.