S vychladnutou hlavou


O ČOM JE REČ

S vychladnutou hlavou                                                     

Drahoslav MACHALA

Pokúsim sa s chladnou hlavou napísať poznámky o tom, čo sa stalo. Na Slovensku v prezidentských voľbách nevyhral Nepopísaný list, ale Majdan. Teda súručenstvo tých, ktorí potrebujú podporný výťah k aspoň čiastočnej účasti na moci. Výťahom sa stal tzv. občiansky kandidát, muž tretieho sektora. Zákerných zahraničných ostreľovačov zo zálohy predstavovali v tomto súboji jednostranné protislovenské žoldnierske médiá a Lo(MIKA)rova RTVS. Zvolili sme čokoládového magnáta Petra Porošenka, chýba už iba Arzén a Vitalij. Americký futurológ a sociológ Alvin Töffler, autor knihy Šok z budúcnosti, predpovedal, že v postindustriálnej spoločnosti budú hrať dôležitú úlohu záujmové menšiny. Tie sa vedia prostredníctvom sociálnych sietí rýchlo zmobilizovať proti počítačovo ťažkopádnym voličom tradičných strán. Preto rozhodujú výsledky volieb aj farebných revolúcií. Záujmové menšiny na Slovensku predstavovali nahnevaní malí a strední podnikatelia, urazení učitelia, rezignovaní tvorcovia z kultúry, národne orientovaní voliči, ktorých víťazná strana obchádzala ako čert kríž. Ak k tomu pridáme poslušných maďarských voličov – výsledok máme na svete. U mňa ide len o parafrázovanie legendárneho výroku Jiřího Kodeta: „Kde udělali soudruzi z NDR chybu?“

Šéf volebného štábu sa spoľahol na overený formát vtipov na mítingoch k MDŽ, namiesto toho, aby kandidát na prezidentské kreslo odkomunikoval vážne a kritické posolstvo o stave slovenskej spoločnosti. Bolo treba voličom vysvetliť, aké je ťažké za dva roky napraviť to, čo zrichtovali pseudopravicové vlády, ktoré predali všetok majetok štátu do zahraničia, a my schudobnení Slováci musíme vyžiť iba z daní, ktoré vyzbierame na chod štátu. Ľudia čakali na víziu slovenskej spoločnosti od muža, ktorý budoval slovenskú zvrchovanosť, slovenskú nezávislosť, ktorý systematicky tvoril aj vedome budoval národné tradície na Devíne, na Bradle, v Banskej Bystrici, v praxi zastával slovenské národné a štátne záujmy a mal byť vlasteneckým prezidentom. A ak bolo treba, vedel aj na dunajskom moste zastaviť personu non grata Lászlóa Sólyoma!  

Súčasnému premiérovi mohol iba hadí našepkávač poradiť, aby na juhu Slovenska pridal dôvetky v maďarčine na bilbordy. Je tu aj poučenie, že ak pohltíme celé ľavé spektrum, nemusí to byť najbystrejšia taktika. SMER-u-SD by sa teraz jedna malá stredoľavá strana celkom hodila. Voľby v mnohom ovplyvnili voliči nedoukovia zo slovenských stredných a vysokých škôl, ktorých biedne slovenské školstvo produkuje pre úrady práce. Vedia málo, málo dokázali, preto od nich s plnými ústami protestu možno očakávať len málo pozitívneho. Pán Boh nás zavaruj, ak sa bude v slovenskom voličstve početnosť skupiny nedoukov zmnožovať. Dano Hevier napísal pomerne kvalitnú analýzu: „Dnes nadšení voliči čoskoro začnú pociťovať prvé rozčarovanie. Napríklad v tom, koho povolá nový prezident za poradcov. Na volebnej oslave sme videli priskakovačov, ktorí vždy vycítia príležitosť. To sú tí profesionálni poradcovia večne pripravení k službám.“ V Kontajneri napísali, že Bútora pomôže so (zahra)ničím a Mazák pomôže s (ne)právom. V Prezidentskom paláci sa môžu zjaviť lokaji baťo(h), pichalič a az angyalát.

Na záver poučenie z dejín: Veľkomoravskí panovníci Rastislav i Svätopluk I. bývali vazalmi Franskej ríše. Ale pritom si vždy zachovali autonómnu slobodu rozhodovania aj vládnutia. Prostredníctvom kultúry a duchovna chránili prežitie národa. Ako malý národ v strednej Európe budeme vazalmi tých silnejších, ale nikdy sa nesmieme stať ich lokajmi! Vazalom sa človek stáva z prinútenia či z nevyhnutnosti prežitia, lokajom je ten, kto koná dobrovoľne v predklone ako otrok. Pamätáte si verše z Chalupku: A voľ nebyť, ako byť otrokom... Slováci, zachovajme si vnútornú dôstojnosť aj sebaúctu.                                                                                                                                                         



Pridaj komentár