Rusko a Čína svoje tovary do Európy dostanú, Slovensko však príde o životnú šancu
Ivan BROŽÍK
Jedným z cieľov predchádzajúcej, predčasne skončenej vlády bolo rokovať o budovaní širokorozchodnej trate (ŠRT) cez Slovensko s možným predĺžením až k rakúskemu Panndorfu, čo verejne deklarovala. Rokovať s ruskou stranou, rokovať s prípadným investorom, s Rakúskom i s Európskou úniou. Zrazu však kabinet Ivety Radičovej zaradil spiatočku.
Vo februári 2011 cestoval vtedajší minister dopravy Ján Figeľ do Moskvy. Cieľom cesty mali byť podľa oficiálnych dokumentov témy spolupráce v oblasti dopravy. Na takejto úrovni je obvyklé, ak zahraničnú návštevu prijme minister zodpovedný za adekvátnu oblasť, očakávalo sa aj stretnutie so šéfom ruských železníc Jakuninom. Už to samo osebe bolo v rámci ruského protokolu prijatie na vysokej úrovni. Ministra Figeľa však prijal vtedajší predseda vlády a dnes prezident Putin. Bez ohľadu na funkciu ho v tom čase prijal najvyšší predstaviteľ záujmov Ruskej federácie doma i vo svete. Už to samo osebe vysvetľuje dôležitosť témy, akou predĺženie ŠRT ďalej na západ od našich hraníc pre Moskvu bolo a stále je. Pripomeňme si vtedajšie vyjadrenia Jána Figeľa.
■ KRÁTKO PO STRETNUTÍ
V utorok 21. februára 2011, v deň prijatia u Putina a po rokovaní s ním, Figeľ vyhlásil: „Modernizácia širokorozchodnej železničnej trate a prekladísk na území Slovenska je veľmi dôležitá pre budúcnosť celej slovenskej ekonomiky.“ Samozrejme, že vybrané agentúry to hneď sprostredkovali médiám. Zrejme prvotne nie našim. A pridali aj viac z vyhlásenia ministra dopravy Figeľa po skončení rokovania s predstaviteľmi Ruska. „Programové vyhlásenie vlády hovorí, že vláda chce nájsť strategického partnera pre slovenské železničné Cargo, ktoré v súčasnosti operuje aj na širokorozchodnej trati. Na Slovensku sa stretávajú dva systémy, dve časti Európy, ktoré by mali vytvárať celok nielen formálne, ale aj prakticky. A práve Slovensko môže a malo by túto výzvu naplniť.“
Určite s odstupom času prekvapí skutočnosť, že naše médiá iba prevzali informácie; samé ich zo stretnutia Figeľa s Putinom nevyrábali. (Prečo ten nezáujem?) Len tri spravodajské servery totiž priniesli informáciu o tomto rokovaní. Aj to sú informácie z úst Putinovho tajomníka Peskova. ITAR-TACC, Baltinfo a Interfax priniesli v podstate tú istú informáciu, že sa rokovalo, posúdili sa otázky širokorozchodnej z Košíc cez Bratislavu do Viedne, jej výhody, tak isto sa posúdila výstavba terminálov na Slovensku a vo Viedni a hovorilo sa aj o obchodno-ekonomických vzťahoch. Naoko to vyzerá tak, že všetko je jasné, o širokorozchodnej sa rokovalo a projekt sa bude realizovať. Hoci – takáto zmienka citovaných agentúr sa v ich výstupoch priamo nenachádzala. Minister Figeľ sa vrátil na Slovensko a prekvapujúco – už 23. februára – agentúra SITA oznámila takéto stanovisko ministra dopravy k téme ŠRT. (Redakcia SNN jeho znenie parafrázuje.): Téma predĺženia širokorozchodných koľají je nateraz uzatvorená. Minister dopravy chce namiesto predlžovania ruských koľají rozširovať súčasné prekladiskové kapacity Slovenska. Symbolicky o rok neskôr premiérka Iveta Radičová verejne zrušila úlohu pre ministra dopravy – zaoberať sa prípadnou výstavbou širokorozchodnej trate (ŠRT).
■ PO OBDOBÍ TICHA
Až začiatkom júna prišiel jasný signál z Bruselu. Európska únia neposkytne peniaze na uvažovaný projekt predĺženia širokorozchodnej železnice cez Slovensko do Viedne. Brusel považuje za prvoradé investície do európskych tradičných úzkych koľají.
„Investujeme do železničných prepojení na Slovensku, ktoré bežia paralelne s plánovanou ruskou širokorozchodnou traťou. Únia preto nezamýšľa podporiť tento projekt,“ vyhlásil hovorca eurokomisára pre regionálny rozvoj Ton van Lierop. Vedela o tomto postoji eurocentrály už Iveta Radičová? A u koho bol na povestnom „koberci“ Ján Figeľ po rokovaniach v Moskve, keď tak rýchlo zmenil obsah vlastných slov? Nesúvisí toto ekonomické salto mortale s dobre utajovaným projektom, ktorý zhodou okolností leží tiež v jednej z bruselských kancelárií? Existujú totiž dostatočné indície na to, aby sme mohli predpokladať, že na základe bližšie nedefinovaných lobistických tlakov pripravuje isté nemenované európske konzorcium predĺženie železničného eurorozchodu až do Kyjeva. Je dokonca predpoklad, že na tento projekt už je predbežný súhlas na financovanie z eurofondov. Moskve to môže byť (takmer) jedno. Rusko a Čína svoje tovary do Európy dostanú. Slovensko však príde o životnú šancu.