Školopovinná mládež zväčša nedbá o svoj jazykový prejav


slovenská vlajkaLiberalizácia ústnych aj písomných prejavov nemôže deformovať spisovnú normu

Július LOMENČÍK – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI

Jazyková komunikácia v súčasnej spoločnosti ovplyvňuje aj ústne a písomné jazykové prejavy žiakov základných škôl a študentov stredných škôl. Tí sa samozrejme prispôsobujú uvedenému prostrediu a do svojich jazykových prejavov preberajú množstvo prehreškov proti norme spisovného jazyka. Aj napriek tomu však situáciu nepokladáme za kritickú, lebo celkom prirodzene sa v nových spoločensko-politických a kultúrnych podmienkach vyvíja aj jazyk, pričom dochádza k rôznym zmenám na jednotlivých úrovniach jazykového systému.

Žiakov a študentov je však potrebné viesť k uvedomeniu si komunikačnej situácie a následne vyberať si primerané jazykové prostriedky. Školské jazykové vzdelávanie by malo premietať základné jazykové normy do vedomia dospievajúcich prijímateľov s cieľom ich funkčného využitia pri výstavbe jazykových prejavov. Pritom nemožno prehliadať vyskytujúce sa prehrešky voči norme a ospravedlňovať ich liberalizáciou vyjadrovania sa v ústnych alebo písomných prejavoch.

ČASTÉ PREHREŠKY

Na základe viacerých výskumov, ako i z bežnej skúsenosti možno aj konkrétne uviesť často sa vyskytujúce prehrešky v jazykových prejavoch školopovinnej mládeže voči základným normám spisovnej slovenčiny. Najčastejšie chyby sú v celkovej modulácii rečového prejavu, ako je intenzita, tempo, melódia reči, dôraz, pauza a rytmus reči. Príliš rýchle tempo reči spôsobuje takmer u všetkých používateľov jazyka nedôslednú artikuláciu (nedopovedané hlásky, zhluk slov a viet do veľmi dlhých celkov). Nedbalá artikulácia sťažuje zrozumiteľnosť obsahu jazykového prejavu. Bežným nedostatkom v prejavoch žiakov je aj nesprávna melódia reči. K ďalším nedostatkom patrí nesprávne využívanie intonácie, chybný slovosled, nevýrazný prejav, zlá modulácia hlasu a pod. Pri nesprávnej výslovnosti je to najmä nerešpektovanie mäkkého ľ, ako aj chyby v spodobovaní, vo výslovnosti zdvojených spoluhlások, cudzích slov a prehlasovaného ä.

K prehreškom voči spisovnej slovenčine v školskom vzdelávaní patrí aj nesprávne používanie koncoviek, nesprávne ohýbanie slovných druhov (dve medaile, dva kapre, dva kotle, v Juri a pod.), nesprávne tvary slovies pri vykaní: bola by ste taká láskavá, bol by ste taký dobrý a pod. V konverzácii sa zvyšuje frekvencia expresívnych výrazov, ako aj používania zámen.

ŠKOLSKÁ NORMA

jazyková kultúra SENiektoré výskumy ukazujú, že mladí používatelia jazyka si uvedomujú národno-reprezentatívnu funkciu jazyka a jeho cieľavedomého pestovania v oblasti vedeckého výskumu, opisu, normovania a kodifikácie. Spisovné vyjadrovanie žiaci chápu ako charakterizačný znak jednotlivca, prejav jeho inteligencie a vzdelanosti. Vo vyjadrovaní detí a mládeže sa stále viac presadzuje akýsi školský variant bežnej spontánnej komunikácie. To znamená, že školopovinní používatelia jazyka vo výchovno-vzdelávacom procese pochopiteľne využívajú aj prvky z iných útvarov národného jazyka. V jazykovom vyjadrovaní mladého človeka sa popri rodinnom prostredí odrážajú aj jeho adaptačné schopnosti, osobnostné vlastnosti a charakter. Aj tieto faktory sa podieľajú na ústnom i písomnom vyjadrovaní žiakov a študentov a ovplyvňujú celkovú úroveň jazykovej kultúry v školskom prostredí. Typickým príznakom jazykového prejavu žiakov je záľuba v častých zmenách, v hre so slovami a túžbe po niečom novom, originálnom. Žiaci radi vymýšľajú nové slová, menia zaužívané, skracujú a pretvárajú si ich tak podľa svojich nápadov. Neraz preberajú zo všeobecnej roviny slovnej zásoby tie prvky, ktoré pokladajú za špecificky svoje a využívajú aj synonymiu slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Používajú univerbizáciu a svoje prejavy štylizujú do takej podoby, aby boli čo najrýchlejšie a výslovnostne najúspornejšie. Uvedené prvky však majú jednoznačne hovorový charakter.

■ PRENIKANIE CUDZÍCH SLOV

Jazykové prejavy súčasnej školopovinnej mládeže sú v značnej miere ovplyvnené expanziou anglických slov, ktoré sa stávajú bežnou súčasťou hovorových prejavov. Používanie takýchto cudzích slov, nielen anglických, ale i nemeckých a českých, prevláda najmä v bežných hovorených prejavoch, pričom preniká aj do oficiálnej školskej komunikácie. V niektorých prípadoch ich študenti využívajú častejšie ako jestvujúce domáce pomenovania. Zároveň sa prikláňajú k písaniu cudzích slov aj v písanej podobe a využívajú možnosť vytvárania vlastných mien podľa anglických gramatických vzorov. Prax ukazuje, že mladí ľudia si neraz ešte neuvedomujú spoločenskú nevhodnosť takéhoto vyjadrovania. Nejde pritom o presilu slangového vyjadrovania, ale skôr o využitie jazykových prostriedkov negatívnej expresivity (vulgarizmy). V školskej jazykovej výchove je preto potrebné zamerať sa na upevňovanie jazykového povedomia a na jeho kultivovanie funkčným využitím noriem všetkých útvarov národného jazyka pri tvorbe konkrétneho prejavu.

Podľa jazykovedca Jána Findru by sa škola mala viac zamerať na metodiku výstavby textu a v súvislosti s kultúrou prejavu (ústneho i písomného) sa žiada viac pozornosti venovať aj syntaktickej výstavbe.

VPLYV INTERNETU

Pre jazykovú kultúru v školskej praxi má primárny význam slovná zásoba. Ukazuje sa, že nemožno sledovať len dodržiavanie normy pri tvorbe jazykového prejavu, ale treba vidieť aj hodnotovú úroveň prejavu. Pre medziľudskú komunikáciu treba starostlivo vyberať slová aj z hľadiska ich významu. V tomto často dochádza k liberalizácii bez náležitého rešpektovania osobnosti partnera v komunikácii. Prejavuje sa to najmä v internetovej komunikácii, ktorá ponúka priestor až na „príliš“ slobodnú diskusiu mladých ľudí o rôznych osobných, ale aj o školských a spoločenských problémoch. Vo väčšine internetových textov, ako aj v komunikácii typu esemesiek sa prejavuje akoby ústny, nepripravený prejav. Odráža sa to najmä vo výbere slov a v celkovej výstavbe jazykového prejavu (nesprávny slovosled, rozbitá štylizácia).

DÔRAZ NA KOMUNIKÁCIU

Na základných i stredných školách sa venovala a stále venuje pozornosť najmä pravopisu, gramatike a menej pozornosti sa venuje slohovo-komunikačnej výchove. Ešte stále prevláda zvyk vyššie hodnotiť žiaka, ak vie povedať definície a gramatické poučky, ako vedieť povedať zmysluplnú vetu. Okrem toho v školskej výučbe prevláda stále najmä písomný prejav. Pritom základom výučby slovenského jazyka najmä v stredoškolskom vzdelávaní by nemal byť jazyk, ale rečová komunikácia, ktorá má oporu v jazykovom systéme. Preto prebiehajúca školská reforma v základných školských dokumentoch i v odbornej didaktickej literatúre má za cieľ naučiť žiakov primerane ich veku kultúrne sa vyjadrovať ústne i písomne. Podľa stanovených požiadaviek sa má žiak naučiť vyjadrovať sa ústnou i písomnou formou tak, aby zvládol rôzne komunikačné situácie a rešpektoval všetky normy spisovného jazyka. Školský systém jazykového vzdelávania si takto určil úlohu vypestovať u žiakov komunikačné kompetencie odvodené z procesov rečovej činnosti a z výsledku týchto procesov, z hotových textov.

■ UPREDNOSTŇOVANIE LITERATÚRY

Jednou z príčin, prečo absolventi stredných škôl majú problémy s výstavbou jazykového prejavu v spisovnej slovenčine v súkromnom i vo verejnom styku, je nedostatočná pozornosť venovaná jazykovo-slohovej výchove v predmete slovenský jazyk a literatúra už od šesťdesiatych rokov 20. storočia. Z viacerých prieskumov vyplýva, že v stredoškolskom vzdelávaní sa zanedbávalo preberanie učiva zo slovenského jazyka podľa platných učebných osnov. Hlavnou príčinou je, že tu bol a naďalej pretrváva rozpor medzi cieľmi a výsledkami inštitucionalizovaného systému vzdelávania. To má za následok, že aj v prvých ročníkoch vysokoškolského štúdia slovenského jazyka sa objavujú závažné nedostatky vo vedomostiach zo slovenského jazyka. Spôsobené to bolo, resp. aj napriek už realizovanej školskej reforme stále je, preferovaním vyučovania literatúry a minimálnou pozornosťou venovanou hlbšiemu poznávaniu jazyka a jeho jednotlivých rovín. Pritom škola ako inštitúcia práve cez vyučovanie slovenského jazyka nesie výraznú zodpovednosť za úroveň jazykovej kultúry. Nové pedagogické dokumenty v intenciách školskej reformy od roku 2008 sa usilujú zabrániť takémuto stavu zanedbávania jazykového vyučovania posilnením zmysluplnej jazykovo-komunikačnej výchovy, ktorá má pomôcť zvýšiť úroveň jazykových prejavov vštepovaním základných noriem a pravidiel spisovného jazyka vo výslovnosti, v gramatike, pravopise a štylisticky primeranom výbere jazykových prostriedkov.

HOVOROVÁ ROVINA

Učiteľ má síce viesť žiakov k používaniu spisovných výrazov, ale zároveň je potrebné uvedomiť si aj existenciu ostatných foriem národného jazyka, ktoré sa realizujú hlavne mimo vyučovania v neoficiálnej komunikácii. Žiaci by mali uplatňovať plynulý a bezproblémový prechod z oficiálnej, resp. polooficiálnej do neoficiálnej komunikácie s ohľadom na zmenu komunikačnej situácie. Práve toto sa stáva súčasťou komunikačnej a jazykovej kompetencie žiaka aj v zmysle nových pedagogických dokumentov prijatých po schválení školského zákona v roku 2008. To znamená, že žiak síce vo verejnom prejave rešpektuje spisovnú normu, ale v iných sociálnych prostrediach môže uplatňovať aj nespisovné, hovorové prvky národného jazyka. V školskej praxi je dôležité zásadne používať kodifikovanú normu. To však nevylučuje ani funkčné využívanie prvkov z iných útvarov slovenského jazyka.

ÚLOHA UČITEĽA

Vo vzťahu k jazykovej kultúre má nezastupiteľné pôsobenie učiteľ slovenského jazyka, lebo svojím jazykovým prejavom výrazným spôsobom rozvíja jazykovú kultúru žiakov. Jeho základnou pracovnou náplňou na vyučovacích hodinách slovenského jazyka je naučiť žiakov vyjadrovať sa výstižne a jazykovo správne v spisovnom jazyku a vypestovať si tak návyk na jeho používanie aj vo verejnom živote. Aj z pohľadu žiakov základných škôl a študentov stredných škôl je prejav učiteľa slovenského jazyka a literatúry považovaný za kultivovaný a vnímaný je ako vzorový. Systematické a cieľavedomé pôsobenie na jazykové správanie sa žiakov je však potrebné i zo strany učiteľov ostatných učebných predmetov na základných a stredných školách. Malo by ísť o spoločné úsilie jazykovým vzdelávaním rozvíjať jazykové správanie sa školopovinnej mládeže. Vo všetkých vyučovacích predmetoch jestvuje priestor na zmysluplnú činnosť v záujme jazykovej výchovy. To platí aj o kultivovaní slovenčiny v školskom vzdelávaní, pričom je potrebná symbióza pôsobenia všetkých učiteľov v jazykovom vzdelávaní žiakov základných škôl a študentov stredných škôl. Každý pedagóg totiž svojím jazykovým prejavom priamo alebo nepriamo vplýva na jazykové prejavy žiakov.

PRÍPRAVA PEDAGÓGOV

Jedným z predpokladov úspešného rozvíjania jazykovej kultúry je venovať väčšiu pozornosť základnej jazykovej príprave na učiteľských fakultách pre všetkých poslucháčov ako budúcich učiteľov základných a stredných škôl. Absolvovaním základov jazykovej kultúry, vrátane základov štylistiky a rétoriky, by určite nadobudli teoretické poznatky a aj praktické komunikačné schopnosti, ktoré by potom využívali v pedagogickej komunikácii, a tak prispievali k formovaniu mladých ľudí, čo by sa potom zákonite prejavilo aj na kultúre ich verejných prejavov. Keďže každý pedagóg je z pozície svojej roly v škole bezprostredne zapojený do kultivovania jazykového správania žiakov, je nevyhnutné, aby sa na túto úlohu aj kvalifikovane pripravoval. Pritom mimoriadnu pozornosť treba venovať príprave budúcich učiteľov slovenského jazyka a literatúry, v ktorej komplexná odborná pedagogická príprava spočíva v ucelenom obraze o systéme slovenského jazyka, ako aj v jeho následnej aplikácii v školskej praxi.

Niekoľko naznačených poznatkov ukazuje, že jazyková kultúra v slovenských školách sa vôbec nedá hodnotiť jednostranne, ale je a bude potrebný komplexnejší, systémový prístup. Jeho hlavným a základným cieľom by mala byť snaha kultivovať nielen jazykové prejavy školopovinnej mládeže, ale aj pôsobenie učiteľov vo verejnom živote. Veď práve tým sa vytvárajú aj predpoklady na fungovanie skutočne človečenskej medziľudskej komunikácie, ktorá bude mať nielen lingvistický rozmer, ale zároveň aj etický pri funkčnom využití jazykových prostriedkov v rôznych komunikačných situáciách.

 



Pridaj komentár