Nikdy sme neboli takí ohrození stratou národnej identity ako teraz
Tibor B. HAČKO
Ak chce Slovensko prekryť svoju dlhovú špičku, splatnú začiatkom budúceho roka, potrebuje predať dlhopisy v hodnote 100 - 150 miliónov eur. Pokus umiestniť dlhopisy na trhu sa v minulých týždňoch skončil fiaskom. Slovensko v aukcii päťročných dlhopisov predalo len 10 percent emitovaných cenných papierov. Dopyt dosiahol iba 13 miliónov eur. Podľa mienky niektorých analytikov je to aj reflexia na správanie sa Slovenska pri schvaľovaní eurovalu.
Slovenská ekonomika dvadsať rokov len paberkuje. Situáciu dokresľuje správanie sa zahraničných investorov a producentov, ktorí ukrajujú z aktivít alebo žiadajú ďalšie vysoké daňové úľavy. Bez dodatočných reforiem na zníženie deficitu verejných financií sa ocitneme vo vážnych problémoch. Vláda si pritom nedala príliš veľa práce s ich konsolidáciou. Pokračuje len v škrtoch vo výdavkovej oblasti.
Rezignácia na reformy
Znižovanie a škrtanie z položiek je ako nástroj riadenia hlboko demotivačné pre rozpočtové kapitoly, ktoré sa naozaj snažia racionalizovať systém. Vláda rezignovala na hĺbkovú reformu a získané prostriedky nenasmerovala do podpory zamestnanosti, vedy, školstva a zdravotníctva. Zverejnené prognózy slovenskej ekonomiky napovedajú, že dohárajúca vláda posiela našu ekonomiku ku dnu. Prognóza daňových príjmov je pesimistická a ďalšie zdroje neistejšie. To všetko a neúspech pri umiestňovaní slovenských dlhopisov na finančnom trhu v prvej dekáde novembra sú signály, ktoré by mali mobilizovať všetky zložky hospodárstva, no najmä tých, ktorí ho riadia. V budúcom roku musíme umiestniť dlhopisy v objeme 8 miliárd eur, čo už atakuje hranicu navrhovaného Zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Predpokladá sa príjem 13,1 - 15,2 miliardy eur. V navrhovanom rozpočte už teraz chýba 850 miliónov eur.
Nezodpovedný prístup
Bezohľadnosť slovenských finančných skupín, cez ich trójske kone v politike, je umocnená tým, že tieto existenčné hrozby vo svetle reálneho krachu zdravotníctva médiá úplne prehliadajú. Riešia radšej odpočúvanie. Prístup ministra financií je podľa pozorovateľov považovaný za nezodpovedný. Balansuje s deficitom verejných financií na úrovni 3,81 miliardy eur, čo je 4,9 percenta HDP. Hospodársky rast v roku 2012 sa predpokladal na úrovni 3 percent. Teraz sa hovorí už iba o jednom percente. Vidina trojpercentného deficitu v roku 2013, ako to požadujú maastrichtské kritériá, je po tohtoročných takmer 8 percentách, utópiou. To je výsledok politiky súčasnej vlády a preferovania podozrivých finančných operácií v poslednej oblasti toku živých peňazí – zdravotníctve. Financovanie podpory bývania klesá medziročne o zhruba 27 miliónov eur, teda o viac ako 20 percent. Na obnovu bytového fondu sa v rozpočte neplánujú nijaké výdavky! Pri týchto alarmujúcich číslach ešte aj index spotrebiteľských cien v septembri medziročne vzrástol o vyše 4 percentá.
Rovní a rovnejší
Eurozóna sa bude deliť na štáty, ktoré budú v zóne rozvoja a perspektívy - ako Nemecko, Holandsko, Rakúsko a štáty II. zóny, ktoré pôjdu mimo. Formovanie dvojrýchlostných pravidiel nie je tajomstvo. Ruský premiér V. Putin nám nedávno odkázal, že také pokorenie sme nemali ani v bloku socialistického RVHP. Pokiaľ sme si pozície v EÚ nedohodli pri vstupe, jasne nám dala najavo, že si už ani nič nemáme nárokovať. Návšteva nemeckého prezidenta na Slovensku bez toho, aby ju naše médiá viditeľnejšie zaznamenali, hovorí jasne. A pokiaľ by sa takáto rebélia ako pri eurovale mala opakovať, naše dlhopisy sa nemusia umiestniť vôbec. Gréckej ekonomike sa pomôcť musí, lebo sú tam pohľadávky nemeckých, anglických a francúzskych bánk. Slovensku nie. Tých pár strojných zariadení na tvarovanie autoplechov vie byť do dvoch rokov v Indii alebo aj Grécku.
V novembri už museli odložiť svoju emisiu dlhopisov pre nízky dopyt Maďarská a Česká republika. Slovensko sa v tomto roku zaťažilo dlhopismi už za takmer 4,85 miliardy eur. Do apríla 2012 musí predať ďalšie za 2 miliardy eur. Ak by sme dlhopisy nezhodnotili, ocitli by sme sa v situácii, ktorú charakterizuje slovo katastrofa. Malo by byť primárnym národno-štátnym záujmom Slovenska, aby naša krajina bola v zóne perspektívy. Ale zaradenie sa do nej bude znamenať koniec významu slova „národný“. Nikdy nebolo Slovensko také ohrozené stratou národnej identity ako teraz.
Vynára sa otázka, či je naše nedávne fiasko s dlhopismi varovaním alebo už trestom za správanie sa voči plánom EÚ 15? Minister financií je úplne spokojný s parametrami a so štruktúrou zostavenia štátneho rozpočtu. Zaujímavé...
Foto: internet