Slovensku nechýba Praha, ale uvedomelí Slováci


slovensky znakSlováci privítali samostatnosť so šampanským na námestí SNP v Bratislave

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: TASR

Vierolomnosť českej strany pri rokovaniach predsedov parlamentov o zmluve medzi SR a ČR niektorí vnímavejší pozorovatelia považovali za začiatok konca spoločného štátu. Onedlho sa v Mladej fronte dnes objavil titul Vo  Svite bili Čechov. Pravda, nie bez príčiny. Provokácií, keď horeli autá so slovenskými poznávacími značkami na území ČR, bolo dosť. Horeli aj české na Slovensku. Médiá sliedili po senzáciách a tie plodili   najmä národnostnú neznášanlivosť.

 Slováci objavili Ottov náučný slovník, podľa ktorého sa Slovensko vstupom do spoločného štátu malo stať českou kolóniou. Česi sa dokonale zžili s územím Slovenska, nie však so Slovákmi. S absolútnou samozrejmosťou hovorili o českých Tatrách, českých peniazoch a keď Slováci prejavili nevôľu, bez dlhého uvažovania zavelili: Ať si jdou! A to nielen jednoduchí ľudia, ale najmä politici a českí intelektuáli.

  • BEZVÝZNAMNÍ

Objavili sa články ako Tá naša slovenská otázka s necitlivým, ba priam šovinistickým pohľadom na Slovákov. Česi akosi neradi prepúšťali Slovákom miesto pod slnkom, nepripisovali im nijaký historický význam. S rozpadom štátu rátali dávno predtým, než ho oficiálne dohodli, a preto pred delením majetku boli viaceré lukratívne podniky sprivatizované, banky takmer prázdne. Napriek tomu rozpad štátu vošiel do histórie ako zamatový, civilizačne zvládnutý, dávaný za príklad celému svetu. To na jednej strane. Na druhej sa stal varovným signálom pre politikov pred nekontrolovateľným rúcaním hraníc. No nie sebaurčovacie právo národov na vlastný štát nabúralo medzinárodné konvencie, ale skôr zjednotenie Nemecka.

SR oslavy vzniku SR 0Keby sme mali vychádzať z minulosti, mohli by sme konštatovať, že Slovákov už Česi nemôžu ničím prekvapiť. A predsa. Dvadsiate výročie samostatnosti český publicista Aleš Palán obdaril zbierkou z dobovej tlače. Okupácia v roku 1968 na televíznych obrazovkách vyznievala hrozivo. Akoby horel celý štát, tanky sa valili ulicami miest, z obrazoviek hučala vojna. Jednoducho obrazovka bola tam, kde sa diali mimoriadne udalosti. Palán podobne zozbieral len tie „akčné“ články, ktoré nemôžu čitateľa neupútať. Už názov knižky Zápisky o vojne česko-slovenskej vzbudzuje zvedavosť. Aká česko-slovenská vojna?

„Ten konflikt bol rovnako zničujúci ako nečakaný,“ touto vetou uvádza autor svoje dielko. A pokračuje: „Dva národy, ktoré si zvykli nazývať sa bratskými, proti sebe odrazu obrátili svoje zbrane. Padli prvé výstrely, prvé obete na životoch, prvé zničené mestá...“ Nie, nejde o fikciu, autor tieto slová myslel celkom vážne. Ako i ďalšie: „Svoju samostatnosť, vyhlásenú 1. januára 1993, Česká republika a Slovenská republika neoslávili šampanským, ale oplakali ju v krvi.“

  • BRATISLAVA SLÁVILA

Kto ako. Bratislavčania privítali samostatnosť naozaj so šampanským na námestí SNP v Bratislave. Aj v ďalších slovenských mestách sa oslavovalo. Ktovie, z akých pohnútok autor vychádzal, keď pripravoval knižku, ale poctivé iste neboli. Lebo „priebeh vojnového besnenia , ktorý vstúpil do histórie ako vojna česko-slovenská“, je čosi také vzdialené skutočnosti, že vyvoláva otázky, čo tým autor sledoval?   Použité články z tlače síce odzrkadľujú nevšedné udalosti, ale rozhodne nie vojnové besnenie. Skôr potvrdzujú správnosť úsilia slovenského národa o štátnu samostatnosť. V poslednom roku spoločného štátu v tom čase najpopulárnejší český spevák Daniel Landa odporúčal odsun Slovákov z Česka. Lebo vraj Čechov okrádajú, škodia im. Palánova knižka pripomenula Slovákom, ako urážlivo sa české médiá vyjadrovali o Slovákoch. V ankete Mladého světa napríklad anonym želá Slovákom, aby skapali. Na Slotovu výzvu vtedajší český premiér Klaus s jemu príznačným povýšenectvom odkázal slovenskému politikovi, že noviny môžu písať, čo chcú.

  • NA SMEČ

Pre objektívnosť treba uznať, že niektorí Slováci radi nahrávali Čechom na smeč. V súčasnosti máme stabilnú vládu, stabilnú politickú scénu, o ktorej sa s uznaním vyjadruje aj český prezident Václav Klaus. Len väčšina slovenských novinárov je nešťastná z istôt Smeru. Hoci pred desiatimi rokmi obdivovali práve stabilitu českej politickej scény.

„Stabilita a dôvera, ktorým sa teší Česko, zjemňuje pohľad na jeho verejné financie, decentralizáciu, privatizáciu a ďalšie oblasti, v ktorých sme zašli ďalej,“ uviedol denník Sme pred desiatimi rokmi. A sarkasticky zakončil: „Ak by chceli tvorcovia samostatného Slovenska v desiatom roku jeho života porovnávať, mohli by konštatovať úspech jedine v prípade, že samostatnosť je úspechom sama o sebe.“

Veruže je. No mnohým slovenským novinárom to podnes nedošlo. Aj preto môžu na českej strane vznikať neuveriteľné mýty o našej nedávnej minulosti.                                                                                                



Pridaj komentár