Milan ĎURICA: Dozvuky holokaustu na Slovensku

Dozvuky holokaustu na SlovenskuSlováci sa tvrdo postavili proti Hitlerovi pri presadzovaní otázky „konečného riešenia“ Dozvuky holokaustu na Slovensku  Zhováral sa Ján SMOLEC – Foto: Ladislav LESAY Národná rada SR schválila v roku 2000 9. september ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia. V ten deň roku 1941, vláda prvej Slovenskej republiky prijala Nariadenie o právnom postavení Židov, obsahujúce 270 paragrafov, známe ako Židovský kódex. Týmto ...

Jozef Tiso – obeť pomsty komunistov a Beneša

tiso j. portrét štvorecZajatého prezidenta americkí vojaci podľa svedectva bili

Tiso – obeť pomsty komunistov a Beneša

Ján SMOLEC – Foto: archív autora

Aj po skončení socialistickej éry niektorí historici tvrdili, že politické procesy v bývalom Československu sa začali až po februári 1948, keď sa moci chopili komunisti. Akosi pozabudli na takzvané retribučné procesy, organizované v rokoch 1945 – 1947. Súdy zrýchlene, napochytro súdili zločincov, zradcov, kolaborantov. Proti rozsudkom nebolo možné sa odvolať. Inventúra retribučných súdov: 173 rozsudkov smrti, 741 odsúdených na doživotie, 19 888 odsúdených na odňatie slobody v úhrne 206 334 rokov, teda v priemere vyše desať rokov na jedného odsúdeného. Väčšina odsúdených boli Nemci – nacisti, ale aj predstavitelia prvej Slovenskej republiky. Najvyšším aktérom pomsty víťazov nad porazenými bol Národný súd v Bratislave. Napochytro odsúdil najvýznamnejších predstaviteľov prvej Slovenskej republiky i nemeckých okupantov. Vyniesol 17 rozsudkov trestu smrti a 49 rozsudkov na dlhodobé odňatie slobody.

Dlhodobá slovenská marcová dilema

tiso j. portrét štvorecVznik prvej Slovenskej republiky podmienil kontext vojnovej doby

Dlhodobá slovenská marcová dilema

Peter SLIACKY – Foto: archív SNN, Video: youtube.com

Dňa 14. marca 2013 sme si pripomenuli 74. výročie vzniku Prvej Slovenskej republiky. Štrnásty marec 1939 je dátum, ktorý v moderných dejinách Slovenska a Slovákov značí vznik Slovenského štátu. Prijatím slovenskej ústavy 21. júla 1939 získal názov Slovenská republika (SR). Táto etapa našich dejín stále podlieha deformáciám, ale málo sa poukazuje na kontext doby, v ktorej sa začal formovať moderný slovenský národ. A práve geopolitické postavenie a európske politikum boli silným faktorom podmieňujúcim vznik štátu.

Alexander Mach nemal zo smrti strach

mach šaňo 150 pxPrečo najväčšieho slovenského fašistu zachránili pred šibenicou komunisti?

Šaňo Mach nemal zo smrti strach

Ján SMOLEC – Foto: archív SNN, kniha

V redakcii Smeny sme v časoch totality občas robievali vnútroredakčné politické ankety, kto je na Slovensku NAJ... teda najväčší, najúspešnejší, najpopulárnejší Slovák. Začiatkom roka 1968 sme hľadali najväčšieho slovenského fašistu. Bol ním Alexander Mach. Napokon aj Encyklopédia slovenská, vydaná v roku 1979 ho tak  stále predstavuje.

Keď nastal čas prebúdzania národného povedomia

tuka štvorecVojtech Tuka uvažoval o autonómii hneď od vzniku prvej republiky Čechov a Slovákov

Peter SLIACKY – Foto: archív SNN

Predstaviteľ radikálneho krídla Slovenskej ľudovej strany Dr. Vojtech Tuka patrí medzi kontroverzné postavy slovenských dejín. Publikujeme koncept jeho článku v dobovom pravopise, v ktorom už v roku 1921 uvažuje o autonómii Slovenska, predstavuje jej zmysel a význam.

Koncepcia autonómie Andreja Hlinku

hlinka andrejStále treba bojovať za to, aby Slováci poznali objektívnu pravdu o svojej histórii

Jozef HAJSTER

Politológ Miroslav Kusý sa v denníku Sme o jednej z najvýznamnejších osobností slovenských dejín vyjadril aj takto: „Hlinka mal kopu bojových prejavov, nevyjadril však koncepciu slovenskej politiky. Bol skôr pragmatik a pragmaticky sa viazal na Československo.“ K tomu treba rozhodne dodať, že prezentovať Andreja Hlinku ako politika, ktorý mal „kopu bojových prejavov“ a „žiadnu koncepciu“, je nielen neobjektívne, ale zaváňa to zámernou a cynickou snahou o dehonestáciu jeho významu v histórii Slovenska.

SLOVENSKÝ ŠTÁT - PRAVDIVO A OBJEKTÍVNE

Slovenský národ je národom mladým...vraví sa. Avšak niektoré vedecké historické práce novodobých slovenských historikov dokazujú, že naše korene sú na území Slovenska zakorenené omnoho dlhšie ako ofiáciálne tvrdí historická veda. Namiesto toho, aby sme sa ako národ tešili z týchto zistení a hypotéz, dusíme ich. Namiesto toho, aby sme investovali finančné prostriedky do vedeckých bádaní o daných tvrdeniach, zatvárame pred nimi radšej oči. Príkladom je historický názor, že hudobný skladateľ ...

Úžasná hra síl a jediná možná záchrana

mach šaňo 150 pxDosiahnutie slovenskej štátnosti 14. marca 1939 v spomienkach Alexandra Macha

Alexander MACH

/Dokument z osobného archívu Pavla Čarnogurského, ktorý napísal A. Mach po prepustení z väzenia v roku 1968. Ide o významný dokument, ktorý objasňuje situáciu Slovenska na prelome rokov 1938 – 1939./

V noci na 10. marca 1939 obkolesili vilu na Malej ulici, pamätám si i číslo – 7, nad vysokoškolským internátom Lafranconi v Bratislave, v ktorej som vtedy býval. Guľometné hniezda, plno vojakov, české povely. To už pol roka po vyhlásení autonómie. Vedeli sme, že ju odbúravajú každým novým dňom.

Čierne miesto slovenskej histórie

židovská hviezdaMaroš SMOLEC

šéfredaktor

Prvá Slovenská republika vo vojnovom období priniesla pre slovenský národ pozitíva i negatíva . Štát vyhlásil Slovenský snem a svojím vznikom zabránil  obsadeniu slovenských území Poliakmi a Maďarmi. Pozitíva sa prejavili aj v hospodárskej politike. Mali sme silnú menu a počas vojny sme nezaviedli prídelový systém. Na druhej strane – vznikol v područí hitlerovskej Tretej ríše.

Prezident Jozef Tiso nebol vojnový zločinec

lacko ján UPNROZHOVOR

Zakorenené čierno-biele videnie neprospieva objektívnosti historiografie

Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Historik Martin LACKO je absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave v odbore história – filozofia. V rokoch 2001 – 2009 bol odborným asistentom na Filozofickej fakulte UCM v Trnave, kde prednášal slovenské dejiny 20. storočia. V súčasnosti pôsobí ako pracovník Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (ÚPN) v Bratislave. Zaoberá sa najmä skúmaním obdobia prvej Slovenskej republiky a odboja, pričom doteraz publikoval asi štyridsať vedeckých štúdií doma i v zahraničí.