SLOVO O SLOVENSKU 1 - 2014


SEMANCOSLOVO O SLOVENSKU

Emil SEMANCO

„Ani nebude dobre na svete, kým ruky, ktoré plnia náboje, nenavrátia sa ku plneniu fliaš. Prečo má tiecť krv? Nech tečú nápoje...,“ apeluje Ján Smrek v básni plnej (r)umu a napomína všetkých zbrojnošov a záškodníkov života, aby všade vo svete vybuchovali len zátky zo šampanského... Toto som si prial pri koncoročnom odratúvaní zvyšných dní dvetisíctrinásteho aj pri reklamných verbovačkách na zábavnú pyrotechniku úplne presvedčený predošlými predsilvestrovskými aj novoročnými úrazmi detvákov a iných jej odpaľovačov o zvrátenosti tohto spojenia. Vraj zábavná pyrotechnika! A tragédie, čo sa vzápätí stali v ďalekom Kábule aj v nemenej krvou poznačenom Volgograde, ma ešte viac uistili o potrebe mať sa na pozore, varovať pred akoukoľvek pyrotechnikou a pripomenúť tieto básnikove verše.

Naši dvaja (...) elitní výsadkári už nijaké narodeniny mať nebudú. Život im uprostred zrelosti pretrhli nálože a k všetkým tým otázkam o zmysle takýchto obetí sa pridružili zákonite ďalšie – za koho a za čo vlastne prelievame krv v Afganistane?

Prial som si, aby sa tak život nekončil, aby nebolo treba štátnych zástav na zamotávanie rakiev a pravdy, aby zástavníci vlád a krajín nemuseli klamať v priamom prenose. Aby na našom čele stáli rovní ľudia, čo nám nebudú prehlbovať vrásky. Ľudia lásky! Aby sme si ich vedeli nájsť a zvoliť. Aj onedlho v prezidentských voľbách – takých, ako bol pre mňa a pre mnohých večný čatár Laco Ťažký so svojimi modlitbami za Slovensko: „Úpenlivo prosím, aby slovenský národ nielen mohol, ale aj chcel hrdo nosiť svoje meno ako všetci Európania, zveľaďoval svoju vlasť a reč, aby pod slovenskou zástavou chránil jej nedotknuteľnosť a celistvosť, učil sa jej históriu, žil kultúrnym, mravným, ľudsky dôstojným životom v bratstve a vo vzájomnej úcte s ostatnými národmi, najmä so svojimi susedmi. Aby mu už nikdy nevládol iný národ a on inému národu ani vlas na hlave neskrivil. Aby sa pýšil umom a láskou, zručnosťou, nie hrubou silou a aroganciou, aby nebol chudobný umom a v dostatku tela a bohatstva ducha žil bez toho, aby raboval, iným majetok bral, ich krajinu okupoval alebo ju kradol, či bohatstvá zeme viac ako iní a na úkor iných užíval...“

 



Pridaj komentár