SLOVO O SLOVENSKU 11 - 2014


ČOMAJ webSLOVO O SLOVENSKU

Ján ČOMAJ

Vystúpenia kandidátov a výsledky prvého kola prezidentských volieb boli – nazdávam sa – výstižným obrazom slovenskej politickej reality. Sú aktom: ukázali súčasnosť v  nahote. Najprv si všimnime kortešačky. V prípade premiéra kandidáta nik nemohol očakávať, že prednesie prekvapivé vízie alebo vymenuje nové lákavé programové ciele, lebo je ešte stále premiérom a predsedom strany, ktorá má svoj program a z neho za dnešnej konštelácie vychádza aj program vlády.

Nemal možnosť, a ani by sa nepatrilo, sľubovať čosi navyše. Ak predsa len vytiahol o  kartu viac – riešenie katastrofálneho stavu justície, už sa ozvalo volanie, že je to predvolebný ťah. Aj keby bol, je legitímny, každý kandidát každých volieb má právo i povinnosť predniesť svoje priority – a volič posúdi, či stoja za to, aby kandidáta volil (a potom čaká, či dodrží slovo). Vážim si niektorých odvážlivcov na post prezidenta, majú právo na úctu za celoživotné dielo, nech mi teda odpustia moje konštatovanie: V ich predvolebných vystúpeniach, v mediálnych debatách, v celom prezidentskom kortešovaní som nezačul jedinú myšlienku, ktorá by mi utkvela v pamäti, nad ktorou by človek bol nútený uvažovať a dať prípadnému budúcemu prezidentovi za pravdu. Zväčša hovorili pekne, aj múdro. Iba nie štátnicky.

A výsledky prvého kola? Majú jednu obrovskú kvalitu: sú také presvedčivé, silné a alarmujúce, že musia otriasť každým, kto má čokoľvek spoločné s politikou – verejnými činiteľmi, poslancami, ministrami, predstaviteľmi strán! Národ sa nezžil so slovenskou politikou. Národ je otrávený sľubmi. Zdesený stavom justície a mocenskou presilou goríl. Mučený nezamestnanosťou. Urážaný biedou. Nasrdený z  rómskych problémov,  dobiedzavosti ďalšej menšiny, aj rastu brutality mládeže. Nešťastný z úpadku starostlivosti o rodnú zem a chorobnej záplavy cudzích potravín. Otrávený z  morbídnosti a primitivizmu televízie... A „svetlé obzory“ sú rovnako ďaleko ako pred dvadsiatimi piatimi rokmi, akurát sme o dvadsaťpäť rokov starší.

Treba obdivovať každého, čo šiel voliť, že mu ešte zostala občianska hrdosť, kvapka nádeje a istotne aj kus lásky k vlasti.