SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
Vyšumelo. Napätie je zabudnuté. Aj druhé voľby zo štyroch tohoročných sú pekných pár dní za nami. Priveľa volieb do roka, aby dokázali zaujať ľudí, priveľa... Aj keď prezidentské, pravdaže, hrali prím – a tie druhé zvlášť! Máme nového prezidenta. Čo bude zač? To, myslím si, nevie presne ani on sám. Ukáže čas. Len si svorne prajme, aby nám táto zmena nepriniesla z nijakej možnej strany napätia, ktoré traumatizujú spoločnosť a znepokojujú ľudí. Jedna skúsenosť stačila!
Obe kolá ukázali (prvé aj účasťou voličov, aj prepadom známych politikov) znechutenie národa z vyše dvadsaťročných politických hašterení, ktoré nevytvárajú nijaké hodnoty, neposúvajú dobu a nedávajú ľuďom absolútne nič, iba ak za pravdu ľudovej múdrosti o panskom huncútstve. Dôkazom nad všetky možné argumenty boli tri percentá hlasov za spoločného kandidáta pravice, presnejšie tzv. Ľudovej platformy. Tá v tom okamihu umrela od hanby.
Pre stranu Smer a osobne premiéra Fica istotne nie je výsledok lichotivý. Aký však mohol byť iný, keď sa v druhom kole spojili vlastne všetci proti jednému? Dá sa však pochopiť, ak to strana a jej sympatizanti chápu ako prehru, ako výsledok nečakane zlý pre stranu a ich kandidáta. Nič sa nedeje! V živote sa veľmi často stáva, že práve to, čo sme považovali za zlé, je pre budúcnosť prospechom, že práve ono prináša novú kvalitu. Myslím si, že v tomto prípade to už vopred platí – takmer s istotou. Strane, o ktorej je reč, presnejšie jej predstaviteľom na vysokých postoch, dá hádam viac trpezlivosti, dôslednosti, pokory a skromnosti. A to nie sú pre politika zlé vlastnosti!
Robertovi Ficovi v jeho starom kresle umožní potešiť sa z výsledkov opatrení, ktorými sa vláda usilovala zmierňovať dosah svetovej hospodárskej krízy na život jednoduchého občana a modifikovať ich v prajnejšom období, do ktorého Európa, zdá sa, vstupuje. Naostatok, premiér Fico je mladý a sklamania v takomto veku človeka zoceľujú. Kreslá v Grassalkovičovom paláci alebo v pracovniach Európskej únie počkajú, na tie je času dosť!