SLOVO O SLOVENSKU 35


KALISKÝ-HRONSKÝSLOVO O SLOVENSKU

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Keď je svet opäť na hrane či vari už za hranou znamenajúcou pád do priepasti pekelného ohňa, bolo by priam donkichotské pripomínať, že kriticky zmýšľajúci ľudia sa vojnovému konfliktu nemôžu iba pasívne prizerať. Vojna v priamom prenose síce vyzerá v televízii ako hlúpa počítačová hra bez skutočných následkov, ale je to inak. Dotýka sa to každého. Žiaľ! Svetová vojna sa deje nepretržite. Hynú v nej živí ľudia. Nikto nie je a nebude izolovaný od besnenia vyvolaného bezbrehou túžbou upírov po čo najväčších ziskoch pre rôznorodé mocenské zoskupenia. „Humanitárne bombardovanie“ nie je len „niečo podobné“ ako vražedné besnenie šialeného sériového vraha bez dôvodu. Je to priam to isté, lenže sa deje v oveľa vyšších parametroch pod zámienkou ochrany ľudských práv. Vraždiť ľudí s tým, že je to vlastne pre ich dobro, to dokáže každá cynická neľudská mašinéria. Po „humanitárnom bombardovaní“ prichádza spravidla humanitárna pomoc. Pomáhajú aj platení vojaci v uniformách. Čo jedna uniforma zničí, druhá má obnovovať.

Potom sa dozvieme, že kdesi na druhom konci sveta zahynul slovenský vojak, ktorý bol v rámci zahraničnej misie platený za to, aby pomáhal odstrániť to, čo iní vojaci „v mene celosvetového boja za mier“ spôsobili. Slovenskí vojaci idú v rámci nášho členstva v nadnárodných paktoch do misií, kde riskujú životy. Je to len marketing, aby aj naša armáda, teda jej platení zamestnanci, vyzerali pred spojencami ako aktívni spolubudovatelia lepšej globalistickej (akože humanitnej) spoločnosti? Alebo je to aj krok smerom k tomu, aby sme sa aj my, občania, neplatení armádou či veľkým paktom, v budúcnosti mohli stať cieľmi teroristických útokov zúfalcov, ktorí nemajú čo stratiť, lebo „vďaka humánnosti“ už stratili všetko?! Pýtajme sa, či by terajšia Armáda Slovenskej republiky dokázala chrániť a brániť Slovensko! Mier s nami...

 



Pridaj komentár