SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
Kde to, preboha, žijem? Kto nám tu vládne? Čo sú to za ľudia, čo vtrhli do snemovne? Takto som sa nedávno pýtal sledujúc, čo sa to v parlamente deje. A nebyť dvadsaťročnej skúsenosti z podobných prenosov ani by som neuveril, že je to prenos z rokovania slovenských poslancov. Slovo parlament je z latinského parlare, hovoriť, dalo by sa teda voľne preložiť ako hovorňa, mne sa však v tej chvíli zdalo, že vzniklo skôr zo slova paria – vydedenec, chudák, niktoš.
Slušnú známku zo správania si v tejto nechutnosti nezaslúži nik.
Jedni vraj chceli nezmyselne (pri pomere poslaneckej príslušnosti) odvolať premiéra. Očividne išlo o propagačný manéver, snahu rečníkov získavať voličov a v prípade vševedka – iniciátora varieté, aj udržať si výnosné bydlo a honosné bidielko v parlamente (pariamente), v prípade šoumena o šou, v ktorom nemohla chýbať ani potrebná rekvizita, v prípade ďalších potreba dokázať, že s nimi treba rátať na poslaneckých kandidátkach aj v budúcnosti. Základným nezmyslom však bolo, že sa operovalo prípadom, ktorý generálne povŕzgali tí, čo teraz znášali obvinenia – „Slovenským“ plynárenským priemyslom.
Ani tí druhí si lepšie hodnotenie nezaslúžia. Ak si premiér a ministri vypočuli žalobcu, predseda vlády naň slušne reagoval, a potom odišli, to sa dá pochopiť, majú iné povinnosti, ako tráviť noci v kabarete. Ak však odišli zo siene aj tí, čo nočné rokovanie navrhli a schválili – a potom si krátili noc všelijako, aj smiešnym únosom hlúpeho výmyslu, nehodného poslancov, to nie je dôstojné, to je obyčajná frajerina. A tá sa nikdy nevypláca! Najmä nie vo voľbách.
Na jedno však bol onen cirkus dobrý: znova dokázal, že je najvyšší čas sa zamyslieť nad spôsobom výberu a volieb zástupcov národa. Opakovane nás presvedčil, že strany nemajú čuch (a možno ani potrebu) vyberať do národnej rady najmúdrejších. Zrejme rozhodujú iné kvality...