SLOVO O SLOVENSKU
Eva ZELENAYOVÁ
Prevratné vedecko-technické objavy 20. storočia posunuli svet ďalej než za predchádzajúce dve tisícročia. Dnešné vedomosti človeka smerujú k Big Bangu (Veľkému Tresku), ale čím sme k nemu bližšie, tým viac sa vzďaľujeme od svojej ľudskosti. Priam hrozivo visia nad nami biblické slová zakazujúce jesť zo stromu poznania. Žeby život na zemi bol tým pozemským rajom? Ktovie, máme však dosť indícií, aby sme nemuseli byť vyhnaní z raja.
V poslednom čase sa do nesmiernych rozmerov rozvinulo genetické inžinierstvo a sociálne za ním nezaostáva. Vedci varujú. Molekuly geneticky upravovaných potravín sú pre človeka nebezpečné. Sú oveľa väčšie a nevieme, ako organizmus zareaguje. V sociálnej oblasti odchádzame od prírody ešte viac. Rušíme pohlavné rozlíšenie medzi mužom a ženou a tvárime sa, že to je naše ľudské právo. Ibaže ľudské práva siahajú len po hranicu, ktorá je výsledkom činnosti človeka. Ak sa chceme hrať na stvoriteľa, vyhnanie z raja nie je ďaleko.
Matica slovenská si od svojho vzniku kládla za povinnosť uchovať tradičné hodnoty pre svoj národ. Nielen v oblasti folklóru, ale v celej šírke sociokultúry. Odklon od konzervatívnych pozícií z celospoločenského hľadiska vždy viedol k experimentom s nežiaducim koncom. Vytvoril množstvo bludných -izmov, z ktorých návrat k trvalým prírodným hodnotám bol vždy strastiplný a bolestný. Ak aj v súčasnosti množstvo kritikov považuje Maticu za anachronizmus len preto, že je strážkyňou tradičných všeľudských hodnôt, nielen slovenských, tak je to skôr vizitkou ich nezrelosti než zlej orientácie Matice.
Obhajcovia súčasných redukčných metód obyvateľstva na zemi, medzi ktoré nesporne patria metódy genetického i sociálneho inžinierstva, často tvrdia, že sa to musí, lebo inak by ľudstvo vymrelo hladom. Nemuselo by, keby sme zachovali cestu trvale udržateľného rozvoja a vzdali sa pýchy hraničiacej s bohorovnosťou.