Splietajú korbáč z olivových ratolestí

Dlhodobé koncepty maďarskej politiky voči susedom - 1. časť

Splietajú korbáč z olivových ratolestí

Ľudovít ŠTEVKO – Foto: archív SNN

Reflektovať aktuálny politický vývoj a reagovať na rôzne spoločenské udalosti, otvárať kontroverzné  témy, ktorým sa oficiálna politologická obec nevenuje či vyhýba, to je okrem iného hlavným poslaním Politologického odboru Matice slovenskej. Aj preto Politologický odbor  MS koncom roku 2012 zorganizoval vedeckú konferenciu Exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy.  Organizátori reflektovali tak stav, v ktorom sa Slovensko rovnako ako ostatní susedia Maďarskej  republiky ocitli po prijatí veľmi neštandardnej legislatívy, zásluhou ktorej sa maďarská vláda pokúša „ponad hranice“ ovplyvňovať správanie svojej menšiny.  Niektoré najzaujímavejšie príspevky z tejto konferencie vám teraz prinášame aj na stránkach SNN, aby sa diskusia o nich presunula zo „sterilného“ akademického prostredia aj na stránky novín, ale i do širšieho verejného či verejnoprávneho diskurzu. Ako prvý publikujeme príspevok publicistu Ľudovíta ŠTEVKA.

Klamný pocit vyvoleného národa s osobitným civilizačným poslaním v strednej Európe, ktorý pestuje maďarská výchova v každej generácii od kolísky, je pre súčasnú Európu trápnou príťažou. Svetový kongres Maďarov tento zakorenený pocit výnimočnosti maďarského národa opiera o akýsi neoverený výrok Theodora Roosvelta, bývalého prezidenta USA, ktorý v roku 1910 pred maďarským parlamentom vraj uviedol: „Toto je moja príležitosť, aby som vyjadril vďaku maďarskému národu za hrdinstvo, s ktorým bránil európsku civilizáciu s mečom v ruke takmer tisíc rokov.“

Originál Roosveltovho prejavu nikto nikdy nevidel, ale podľa petície Svetového kongresu Maďarov z roku 2008 má to byť jeden z jedenástich dôvodov na revíziu „nespravodlivej Trianonskej zmluvy.“  Na margo tejto smiešnej sentencie treba povedať, že Theodor Roosvelt bol pôvodným povolaním historik a musel vedieť, že Maďari hrdinsky nebránili pred barbarmi z Východu ani len svoju krajinu, pretože v roku 1541 po obsadení Budínskeho hradu osmanskými vojskami sultán Sülejman pripojil takmer celé uhorské územie obývané Maďarmi k tureckej ríši. Hrádzu proti tureckým nájazdom tvorilo Slovensko, ktoré sa na stopäťdesiat rokov stalo teritoriálnou základňou uhorskej štátnosti. V tureckých prameňoch z tých čias sa Slovensko označovalo ako „tót vijálet“ – slovenský štát.

■ DOČASNÉ PRÍMERIE

Pri stretnutí premiérov Slovenska a Maďarska v Mlynkoch navodzoval Viktor Orbán vo vzájomných vzťahoch atmosféru prímeria. Na ako dlho? Slová chvály vodcu maďarstva adresované Robertovi Ficovi boli iba uspávankou. Po nej čoskoro príde hlasné vytrubovanie po celej Európe o krivdách páchaných na maďarskom národnom spoločenstve vo Felvidéku. Orbánov plán vyzradil jeho priateľ, predseda SMK Józef Berényi v diskusnej relácii Az Este v MTV 1, v ktorej uviedol, že maďarsko-slovenské prímerie potrvá do konca roka, kým sa neskončia rokovania o rozpočte Európskej únie, kde musia štáty východnej Európy ťahať za jeden povraz. Ale potom to príde...

Smer maďarskej politiky ešte pred stretnutím v Mlynkoch udal  maďarský občan Imre Juhász, ktorý predložil Petičnému výboru Európskeho parlamentu petíciu, v ktorej sa spolu s maďarskými europoslancami dožaduje pozastavenia členstva Slovenska v Európskej únii.

Túto nehoráznu požiadavku jej maďarskí predkladatelia zdôvodnili „protimaďarským diskriminačným uznesením NR SR o Benešových dekrétoch“ zo septembra 2007. Juhász a jeho bábkovodiči si po piatich rokoch na čosi spomenuli a tvrdia, že Slovensko pokračuje v politike porušovania ľudských práv, keď v uznesení NR SR č. 1487/2007 deklaruje, že Benešove dekréty sú nemenné a nedotknuteľné.

Ak odhliadneme od nezmyselnosti tejto konštrukcie, podanie na Petičný výbor Európskeho parlamentu má jednu zásadnú chybu: v dokumente Národnej rady SR pod uvedeným protokolárnym číslom nie je o tzv. Benešových dekrétoch ani zmienka. Upozornil na to poslanec Európskeho parlamentu za SNS a podpredseda poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie Jaroslav Paška, ktorý zároveň podal námietky proti postupu Petičného výboru EP pri prerokúvaní maďarskej petície. „Žiadne uznesenie NR SR totiž nemá poradové číslo 1487/2007. Pod týmto protokolárnym číslom je v NR SR evidovaná Smernica č. 5/2007 o ochranných opatreniach pre vstup a pohyb osôb, vjazd a parkovanie vozidiel v objektoch NR SR,“ povedal náš europoslanec pre TASR, pričom spochybnil aj profesionalitu administratívy uvedeného výboru Európskeho parlamentu.

■ NIČ LEN PROVOKÁCIA

Žiadosť o pozastavenie členstva Slovenska v EÚ je otvorenou naničhodnou provokáciou, ale sú aj iné, viac-menej skryté formy provokácií, ktoré sa šíria na juhu Slovenska pod pláštikom maďarskej národnej spolupatričnosti. Ak necháme bokom popisovanie slovenských železničných staníc maďarskými názvami a smiešne teórie o staromaďarských runách, ktoré sa učia žiaci s maďarským vyučovacím jazykom na Slovensku – okruh činností, ktoré financuje na Slovensku anyaországh je oveľa širší. Napríklad extrémistické maďarské Hnutie 64 žúp má u nás celkom slušné zastúpenie v Komárne, Šamoríne,  Rimavskej Sobote a vo Fiľakove, kde nerušene pracujú iredentistické bunky tohto fašizoidného zoskupenia. Regionálnym šéfom a zároveň predsedom komárňanskej bunky Hnutia 64 žúp je Gergely Dobay, ktorý v zastúpení felvidéckych Maďarov na protestnom mítingu pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti žiadal zrušiť Trianonskú zmluvu a vrátiť Maďarom ukradnuté územie Felvidéku. Iný maďarský aktivista László Gubík, ktorý medzičasom tiež stratil slovenské občianstvo, bol prominentným hosťom Jobbiku v meste Szarvas a protislovenským svedkom na zasadnutí akejsi maďarskej súdnej rady – Výboru národnej spolupatričnosti maďarského parlamentu na Selyeho univerzite v Komárne.

Tieto hlasy slovenská politika ignoruje a slovenské médiá o nich nepíšu buď preto, že o nich nevedia, alebo o nich zámerne mlčia. Zato Rudolf Chmel pozsonyi kormány Híd-párti v exkluzívnom interview  pre maďarský server 168 óra online povedal na margo exteritoriality maďarského zákona o dvojitom občianstve toto: „Veľmocenské rozhodnutie, ktoré rozkrájalo monarchiu, bolo nesmierne nemilosrdné, dôsledkom ktorého za hranicami nového maďarského štátu zostalo päť miliónov Maďarov. Krúdy, Kosztolányi, Babits, Móricz, Márai, tí najväčší maďarskí spisovatelia a mnohí neznámi spoločne zabedákali. Vždy som sa solidarizoval s ich bolesťou... Ako hungarológ to vidím takto. Ako politik dvojité občianstvo maďarského typu vnímam ako špecifickú liečbu na historické traumy. Moja strana nie náhodou hlási, že ak Maďar žijúci na Slovensku chce prijať maďarské občianstvo, nech to spraví!“

„RECEPT NA NEZAMESTNANOSŤ

Bývalý prezident Sorosovej Open Society Institut Rudolf Chmel, bývalý podpredseda vlády za Most – Híd, dáva vo svojej eseji podľa vzoru jazykovedca Ľudo­víta Nováka (1935) Slovákom z juhu odporúčanie: povinne sa učiť po maďarsky na slovenských stredných školách. V tom je zajedno s hercom Olivérom Boldoghym, ktorý sa z Komárna prihovára Slovákom takto: „Výučbou maďarčiny na všetkých slovenských školách zároveň vytvoríte tisícky nových pracovných miest a pomôžete odbúrať kultúrnu a dejinnú nedôveru.“ Podľa neho každý Slovák je vlastne Uhor, teda má maďarské korene, a preto by sa pokojne mohol naučiť maďarský jazyk a požiadať o maďarské občianstvo. Tento slovenský Maďar, ktorý zložil prísahu vernosti maďarskému štátu, sa sťažoval v Štrasburgu na kultúrnu genocídu Maďarov na Slovensku, považuje uhorské občianstvo za šancu pre Slovensko.

Z citácií zo slovenskej a z maďarskej tlače by sa dal na tému maďarského dvojitého občianstva a súčasných veľkomaďarských ideí zostaviť celý zborník. Na záver by som rád uviedol aspoň jeden triezvy hlas slovenského publicistu Petra Paluša o aktivitách maďarskej iredenty: „Kým niektorí slovenskí politici sa apologeticky usmievajú alebo dokonca kolaborujú s týmito aktivitami, v zákulisí sa deje systematická príprava čohosi, čo môže neskôr ľahko prerásť do ťažko zastaviteľného kolesa udalostí, koniec ktorých radšej ani nedomyslieť. Už dnes tvoríme zajtrajšie dejiny. Správajme sa podľa toho.“

 



Pridaj komentár