Od našich matičných prispievateľov z celého Slovenska
Vydávajú časopis
Vedenie ZŠ v Jasove opäť rozhodlo vydávať školský časopis. Má 16 strán a všetci, ktorí sa podieľajú na jeho vydávaní, sú členovia Matice slovenskej. V prvom čísle sa takmer polovica článkov venuje bohatej matičnej činnosti, ktorej organizátorom je táto, na východnom Slovensku známa škola. Čitateľ sa dozvie v prvom čísle o matičných akciách, ktoré školu preslávili nielen na Slovensku, ale aj za hranicami našej vlasti. V kultúre sa dozvie o konaniach matičnom festivale Hronského Jasov, o 7. ročníku matičného festivalu Dobšinského Košice, ďalej sa tam píše o slávnostných akadémiách k významným slovenským spisovateľom, ktorí pôsobili v MS a podobne. V rubrikách zo športu sa čitateľ dozvie o konaní 1. ročníka Jasovského matičného mini maratónu mieru a 3. ročníka vianočného matičného turnaja v stolnom tenise. V rubrike navštívili nás sa píše o zahraničnej návšteve z Londýna, ktorá má k našej najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizni – Matici slovenskej veľmi vrúcny vzťah. Čo popriať tejto nádhernej základnej škole v Jasove? Aby jej spolupráca s MS prostredníctvom tamojšieho MO MS bola taká aktívna, ako je to už počas veľmi krásnych 9 rokov. Lebo jasovskí matičiari našu národnú ustanovizeň – Maticu slovenskú – nosia stále hlboko v srdci.
František MRVA
Literárny večer
Miestny odbor Matice slovenskej v Kremnici si aj tento rok na literárnom večeri dňa 23. 2. 2012 pripomenul významné osobnosti - Pavla Križku pri 110. výročí úmrtia, Jozefa Miloslava Hurbana pri 195. výročí narodenia a Jonáša Záborského pri 200. výročí narodenia.
Pavol Križko (30. máj 1841 Banská Bystrica – 25.3.1902 Kremnica), bol prvý z troch významných archivárov mesta Kremnica. Pôvodne sa vyučil tkáčskemu remeslu. Po ukončení gymnázia v roku 1860 prichádza do Kremnice, kde 12 rokov pôsobil ako učiteľ a organista Evanjelickej cirkvi. V roku 1872 bol vymenovaný za mestského archivára mesta Kremnica. V roku 1873 bol mestom poverený aj registráciou listín a v rokoch 1877 až 1889 bol i účtovníkom mesta. Ťažiskom jeho práce boli dejiny Kremnice a okolia, baníctva, mincovníctva, mestskej správy a iné. Svoje príspevky uverejňoval v rôznych časopisoch, bol aktívny funkcionár Matice slovenskej a jej zakladajúcim členom. V roku 1889 presťahoval archív do nových priestorov, položil základ mestskému múzeu. Podrobnejšie o živote a diele Križku sa môžeme dozvedieť na sympóziu na počesť Pavla Križku dňa 28. 3. 2012. Na jeho pamiatku Mesto Kremnica umiestnilo na jeho dome kde žil, pracoval a umrel v r. 1932 Pamätnú tabuľu a je pomenovaná aj Ulica Pavla Križku.
Jozef Miloslav Hurban (19. 3. 1817 Beckov – 21. 2. 1888 Hlboké), organizátor národného hnutia, výrazná osobnosť slovenských dejín, účastník a organizátor všetkých kultúrnych i politických akcii na Slovensku. Pôsobil ako evanjelický farár v Hlbokom. Bol najaktívnejším členom Spoločnosti česko-slovenskej a po jej zrušení i Ústavu reči a literatúry československej. Zasadzoval sa za spoločenskú emancipáciu Slovákov, organizoval divadelné predstavenia, čitateľské krúžky, nedeľné školy a spolky miernosti. Zaoberal sa aj dejinami slovenskej literatúry a pozornosť venoval národnej kultúre a povzneseniu slovenského duchovného života. V revolučných rokoch 1848-1849 Hurban sa stal jedným z hlavných organizátorov a vodcov slovenských dobrovoľníkov. Písal básne, prózu, literárno-historické štúdie, fejtóny, kritiky, glosy a iné. Jeho najznámejšou historickou povesťou je Olejkár.
Jonáš Záborský (3.2.1812 Záborie – 23.1.1876 Zubčany), historik, publicista, redaktor, evanjelický, neskôr katolícky kňaz, básnik, prozaik, autor homiletickej a historickej literatúry a literárny kritik. Považujú ho za rozporuplnú osobnosť, analytika, komentátora a kritika romantických ilúzií o živote. Snažil sa pomáhať ľuďom, no narážal na hlbokú ľahostajnosť a zostával nepochopený. Na rozdiel od celej družiny štúrovcov uprednostňoval odstránenie hmotnej biedy ľudu, odsudzoval postup uhorských revolucionárov a orientáciu Slovákov na Viedeň. Motívy jeho poézie vyplynuli z kollárovskej idey všeslovanstva, polemického postoja voči vládnym kruhom, ako aj voči romantickej aktivite vlastnej generácie.
Záverom literárneho večera MO MS v Kremnici, pri príležitosti 110. výročia úmrtia archivára Pavla Križku, vyhlásil Rok spomienky na Pavla Križku. Na literárnom večeri bola prítomná aj členka MO MS Darina Salátová, bývalá pracovníčka archívu, ktorej pri odchode do dôchodku v roku 2009 bolo udelené ocenenie – ďakovný list a pamätná medaila Pavla Križku „Za zásluhy o rozvoj slovenského archivníctva“, ktoré udeľuje Ministerstvo vnútra SR, odbor archivníctvo oceneným pracovníkom.
Milan RYBÁRSKY
Obnovili činnosť oblastnej rady
Vo štvrtok 23. februára 2012 sa stretli predstavitelia miestnych odborov Matice slovenskej z okresov Bytča, Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina, aby vytvorili a obnovili činnosť Oblastnej rady Matice slovenskej Kysúc a Horného Považia. Stretnutia sa zúčastnili aj Jaroslava Môcová, riaditeľka Členského ústredia MS a Ľubomír Kraľovanský, predseda Krajskej rady MS Žilinského kraja. Na zasadnutie oblastnej rady boli pozvaní predsedovia 13-tich MO MS. Po úvodnej časti nasledovalo kreovanie vedenia oblastnej rady. Za predsedníčku bola zvolená Adriana Vraňanová Kubičková z MO MS Nezbudská Lúčka, podpredsedom sa stal Pavol Ďurčo z MO MS Strečno (obidva MO MS boli založené v roku 2011) a funkciu tajomníčky bude vykonávať Zuzana Miškovská, pracovníčka DMS v Žiline. Ďalším dôležitým bodom rokovania bola príprava Krajského snemu MS Žilinského kraja, ktorý sa bude konať 12. mája 2012 v Liptovskom Mikuláši. Po diskusii boli za každý matičný okres navrhnutí kandidáti a náhradníci do krajskej rady. Jaroslava Môcová potom informovala členov oblastnej rady o novom systéme udeľovania matičných oceňovaní. Vedenie oblastnej rady na záver načrtlo plán aktivít na rok 2012. Všetkým členom Oblastnej rady Kysúc a Horného Považia prajeme veľa elánu a tvorivých síl do ďalšej činnosti.
Branislav KOHÚT
Deň vzkriesenia slovenčiny
Štrnásty február je pre slovenskú verejnosť známy aj tým, že v tento deň pred 169 rokmi v Štúrovej izbe na Panenskej ulici v Bratislave sa stretli Ľudovít Štúr, Ján Francisci Rimavský, Samo Vozár, Ján Kalinčiak, Janko Gáber-Lovinský a Samko Štúr a dohodli sa, že budú písať po slovensky. V ten istý deň, ale dávno predtým, v roku 869 zomrel v Ríme svätý Konštantín – Cyril. Tieto historické fakty v aleji slovenských dejateľov v Rimavskej Sobote si matičiari spolu so študentmi a učiteľmi stredných škôl pripomenuli spomienkovou slávnosťou. Symbolické kytičky položili študenti a matičiari k súsošiu Bakulínyho a Francisciho-Rimavského a na Hlavnom námestí k pamätnej tabuli Sama Vozára. Sprievodné slovo k odkazu našich predkov mali riaditeľka Domu MS Ingrid Šulková a člen výboru MS Peter Dragijský.
Ingrid ŠULKOVÁ
Fašiangy sa krátia
Podujatie Fašiangy sa krátia, ktoré sa uskutočnilo 17. februára 2012, zorganizovali Gemersko-malohontské osvetové stredisko, CVČ Relax, MsKS a Dom a MO Matice slovenskej Rimavská Sobota. S fašiangovým obdobím sa rozlúčili členovia folklórnych súborov z Rimavskej Soboty, členovia MO MS a členovia klubu Etnohis. Fašiangujúci, oblečení v ľudových krojoch a tradičných maskách, začali veselými pochôdzkami po meste. Fašiangové pochôdzky vyvrcholili kultúrnym programom na Hlavnom námestí, kde sa predstavili s krátkym programom folklórne súbory Rimavan a Háj, detské FS Lieskovček a Hájik, členovia MO MS a členovia klubu Etnohis. Na záver nechýbalo ani pochovávanie basy ako symbolu fašiangovej zábavy. Účinkujúcim kolektívom poďakoval primátor mesta Jozef Šimko. Súčasťou podujatia bolo aj vyhodnotenie výtvarnej súťaže Fašiangy na Gemeri a Malohonte. Do súťaže sa zapojilo 19 základných škôl z regiónu Gemera-Malohontu.
Po skončení pochôdzky a kultúrneho programu bolo pripravené občerstvenie a ochutnávka jedál starým mám.
-rs-
Zasadala Oblastná rada
V Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši po prvýkrát v tomto roku zasadala Oblastná rada MS regiónov Liptova a Oravy. Zasadnutia sa zúčastnili aj riaditeľka Členského ústredia MS Jaroslava Môcová a predseda Krajskej rady MS ŽSK Ľubomír Kraľovanský. Zasadnutie viedol predseda OR a zároveň riaditeľ Domu MS
Predseda KR MS ŽSK Ľubomír Kraľovanský informoval o pripravovanom sneme a o štatúte Krajskej rady. Dôležitou súčasťou zasadnutia OR bol práve návrh kandidátov na predsedu KR a členov KR. Počas krátkej prestávky sa predsedovia MO MS podľa jednotlivých okresov dohodli, kto by nemal na kandidátke do Krajskej rady chýbať. Každý okres navrhol jedného kandidáta a jedného náhradníka do KR MS. Oblastná rada sa dohodla aj na kandidátovi na predsedu KR MS. Úlohou predsedu Oblastnej rady je teraz zaslať kandidátku, ktorá vzišla zo zasadnutia na Členské ústredie MS a súčasnú Krajskú radu. Predsedovia MO MS obdržali formulár, kde môžu jednotlivé MO MS navrhovať svojich členov na ocenenie MS.
Ďalším bodom programu bola diskusia, v ktorej odznievali návrhy na matičné aktivity v regiónoch Liptova a Oravy. Diskusia sa niesla v príjemnom a predovšetkým tvorivom duchu a všetci sa jednoznačne zhodli na tom najdôležitejšom a to je spolupráca. Spolupráca matičiarov, či je to Liptov, alebo Orava je dôležitá. Ako sa vraví, v jednote je sila a toto by malo platiť aj v našej Matici slovenskej. Vzájomné stretávanie sa, spolupráca na akciách, vymieňanie si skúsenosti, je dôležitým prvkom v činnosti matičiarov.
Na záver odznelo poďakovanie všetkým prítomným a prvé tohtoročné zasadnutie Oblastnej rady bolo ukončené.
Marek NEMEC
Fašengi, fašengi, fašengovo časi...
Bol to podvečer pred popolcovou stredou, v ktorý sa v michalovskom mestskom kultúrnom stredisku zišli návštevníci rôznych vekových kategórií, aby sa spoločne rozlúčili s fašiangami.
Fašengi bol názov kultúrneho podujatia, ktorého organizátorom bol Dom Matice slovenskej (DMS) v Michalovciach, v spolupráci s ďalšími najpovolanejšími – Zemplínskym múzeom, mestským kultúrnym strediskom, mestským úradom – odborom školstva, pretože DMS si dal za cieľ oboznámiť s týmito peknými tradíciami najmä tých najmenších – deti z materských škôl (prišlo ich takmer do stovky zo šiestich MŠ v meste). Nemohol tu chýbať ani aj v súčasnosti praktický nositeľ týchto zvykov – dedinská folklórna skupina (DFS) Rakovčan, ktorá s Maticou už dlhé roky spolupracuje. V hľadisku okrem detí sedeli ich rodičia, učitelia aj širšia verejnosť, tiež hostia – Ľ. Rošková, poslankyňa NR SR a detská psychologička, J. Cibereová, poslankyňa Mestského zastupiteľstva v Michalovciach, K. Poláková, vedúca odboru školstva mestského úradu a K. Pregová, metodička pre materské školy. Všetkých prítomných na úvod privítala riaditeľka DMS M. Kušnírová. Vyslovila potešenie, že koniec fašiangov prišlo spoločne osláviť toľko účinkujúcich aj divákov. A zvlášť zdôraznila jednu z úloh MS – odovzdávať tradície predkov mladým generáciám. DMS týmto podujatím začína stabilnejšiu spoluprácu s tými najmenšími – škôlkarmi. Potom odovzdala slovo riaditeľovi Zemplínskeho múzea M. Demkovi, ktorý prítomným priblížil čas, keď nebolo obce, v ktorej by si po svojom neukončili „fašengove časi“ a do pôstneho obdobia vstúpili, ako sa patrí. FS Rakovčan sa v plnej miere postarala o obraz záveru fašiangov na Zemplíne „v praxi“: gazdiňa (gazdiná) na javisku vítala fašiangových hostí – škôlkari (deti za každú MŠ) prichádzali postupne a predstavili sa asi v desaťminútových vystúpeniach, na stole u gazdinej pribúdali fašiangové dobroty (slanina, klobásy, kapusta, kreple-šišky, atď.) Vystúpenie detí potom vystriedali piesne sólového speváka z Rakovčanu a všetci prítomní sa spoločne učili jednu z fašiangových piesní. Vyvrcholením podujatia bolo vystúpenie DFS Rakovčan, prispel však aj spevák z Pozdišoviec. V závere sa všetkým ešte raz poďakovala za účasť M. Kušnírová, vyjadriac okrem iného i nádej, že sa počas fašiangov stretnú aj o rok a v priebehu roka i na ďalších spoločných podujatiach. „Gazdiňa“ zas, ako sa patrí, tiež poďakovala deťom za ich vystúpenia, pochválila ich, že sa usilovali naučiť pre nich novú fašiangovú pesničku.
Kamila Chilová
Kultúrny večierok v Šuranoch
Ku koncu fašiangového obdobia, 17. februára 2012, usporiadalo Mestské múzeum a Miestny odbor MS v Šuranoch Kultúrny večierok ako pripomienku k 100.výročiu narodenia významnej šurianskej osobnosti ThDr. Karola Markoviča a k Medzinárodnému dňu materinského jazyka. Názov Kultúrny večierok nebol náhodný. Pod týmto názvom sa realizovali programi aj pred niekoľkými desaťročiami, obzvlášť v časoch druhej svetovej vojny, kedy sa ho autorsky zúčastňovali aj študenti slovenského gymnázia. Treda pripomenúť, že v týchto vojnových rokoch bolo v Šuranoch jedno z dvoch slovenských gymnázií na území okupovanom Maďarskom. V príjemnom prostredí šurianskej synagógy sa pred početným publikom predstavil mladý domáci Tamburášsky súbor Jozefa Šutku a v rámci regionálnej výchovy aj študenti šurianskeho gymnázia. Tamburáši zahrali niekoľko pekných šurianskych a slovenských piesní, medzi inými aj Slovenskú rodnú dedinu, pieseň Malé randevú, ktorú pôvodne naspieval Janko Blaho v roku 1937 a pieseň vojvodinských Slovákov Ten môj rodný kraj. Celý program nakoniec vyvrcholil pochovaním basy.
Študenti gymnázia odprezentovali Markovičov životopis a básne z knihy Ľudové piesne a balady šurianskej oblasti, ktorá vyšla v roku 1941 vyšla v Báčskom Petrovci. Autorom bol vtedy malý Karol Markovič píšuci pod pseudonymom Dušan Michalský. V úvode Markovič píše: „Zem je silodarnou matkou, ktorá svojou miazgou sýti všetkých pochádzajúcich z nej. Dotyk zeme rodného kraja opakuje sa vo všetkých obdobiach ľudského života.. Nôžky malého dieťaťa učia sa prvým krokom na rodnej otcovskej zemi. Pluh roľníka kyprí žírnu pôdu od nepamäti. Hrsť čiernej zeme hádže sa ako posledný pozdrav do hrobu a kosti Bernoláka, Čulena a Cabana práchnivejú v zemi rodného kraja, aby potvrdili triumf ducha a večnú platnosť zásady – duch nikdy nezomiera. Z dotyku rodnej zeme vyrástli aj naše ľudové piesne. Vyznačujú sa tvrdrosťou a priamosťou, úprimosťou a vtipom. Ľúbostné piesne z našich dedín sú charakterizované otvorenosťou, ktorá snáď zarazí každého moralistu. Rodia sa, vznikajú a zabúdajú sa piesne v šurianskej oblasti. Lebo každá pieseň žije tak dlho, ako trvá láska k nej. Daj Bože, aby láska k našim slovenským piesňam bola večná.“
Miroslav ELIÁŠ
V sobotu 18.februára 2012 v Kultúrnom dome v Dolnej Marikovej sa konala ľudová veselica „ Pochovávanie basy“. Náš MO MS Dolná Mariková bol spoluorganizátorom kultúrneho programu. Táto akcia má niekoľkoročnú tradíciu a teší sa veľkej obľube.
Okrem tradičnej tancovačky na ľudovú nôtu pre všetky vekové kategórie je hlavným lákadlom kultúrny program. Účinkujúci predvádzajú tradičné ľudové zvyky a obrady spojené s obdobím zimy a príchodom jari. Perličkou programu sú tance v podaní miestnych zabávačov. Tento rok sme vybrali do programu niečo z kultúry Keltov, ako susedov našich slovanských predkov a nechali sme sa inšpirovať škótskymi tancami a krojmi. Program mal veľký úspech a naši muži boli opäť neodolateľní v kiltoch a ženských prevlekoch si získali srdcia publika a postarali sa o dobrú zábavu. MO MS Dolná Mariková sa pravidelne zúčastňuje kultúrnych akcií a bez našich tvorivých dielní by často tieto akcie neboli nikdy zrealizované. I keď sme malý miestny odbor snažíme sa svojou činnosťou vyrovnať väčším miestnym odborom.
Plšičíková Zuzana
Osobnosti slovenského športu v Košiciach
Na tejto fotografii vidíme niektoré osobnosti slovenského športu, žijúce na východnom Slovensku. Vznikla na Športovom gymnáziu v Košiciach, kde študentom nedávno predstavil doc. PhDr. Antona Gajdoš, DrSc., (v strede) svoju výnimočnú knihu Osobnosti slovenského športu 1896 – 2006. Autor, bývalý majster Slovenska v gymnastike a prvý reprezentačný tréner slovenských mužov, autor mnohých kníh a štúdií o športovej gymnastike a komentátor TV na 10 majstrovstvách sveta a 2 olympijských hrách komentoval vznik knihy stručne: „Oproti ostatnému svetu na Slovensku chýba súbornejšie dielo o úspechoch slovenských športovcov, podobne ako o paraolympionikoch. Naša mládež pozná súčasné „celebrity“, no nevie, kto je napr. J. Zachara. Pokúsil som sa to napraviť...“ Dodajme, že sa mu to podarilo a knihu v elektronickej podobe už možno čítať i na Internete. Ďalší hostia podujatia: Futbalový brankár VSŽ Košice Anton Švajlen, majster športu, (prvý sprava), držiteľ striebornej olympijskej medaily z OH 1964 v Mníchove, predseda Olympijského klubu v Košiciach, spoluzakladateľ Olympijskej spoločnosti Slovenska, člen desiatky najúspešnejších športovcov XX. stor., o. i. držiteľ Zlatého odznaku Slov. futbalového zväzu a predseda olympijských klubov Slovenska. Druhý zľava je legendárny hádzanár Tatrana Prešov, Dukly Praha a VSŽ Košice. zaslúžilý majster športu Mgr. Anton Frolo, majster sveta a dvojnásobný majster ČSR. Tento pedagóg a úspešný tréner bol vyhlásený za najlepšieho hádzanára bývalého Československa. Svoje bohaté zážitky opísal v knižočke „S hádzanou po svete“. Prvým zľava je MUDr. Marián Kafka, publicista, kronikár Olympijského klubu v Košiciach a člen Slovenskej olympijskej akadémie. Za aktivity a publikácie popularizujúce históriu slovenského olympijského hnutia a slovenských olympionikov obdržal Plaketu SOV a Bronzové kruhy SOV. Všetci hostia príjemného stretnutia porozprávali študentom o svojej príprave, športových zápoleniach a doc. A. Gajdoš s MUDr. M. Kafkom i o náročnej príprave svojich publikácií, vzácnych pre športovú históriu. Inšpirujúce podujatie, približujúce mládeži úspechy Slovákov vo svete športu, zorganizovala s vedením gymnázia H. Zolovčíková, riaditeľka Domu MS v Košiciach.
Ján Dobák