Správne počty sú podklad na správne opatrenia


Nezamestnanosť na Slovensku je zrejme čoraz zahmlievanejší údaj

Správne počty sú podklad na správne opatrenia

Jan ČERNÝ 

Za nezamestnaného možno považovať osobu staršiu ako pätnásť rokov schopnú pracovať a súčasne takú, ktorá si aktívne hľadá prácu, no nemôže nájsť platené zamestnanie. Mieru nezamestnanosti vyjadruje podiel nezamestnaných k ekonomicky aktívnym osobám. Aká je však skutočná nezamestnanosť na Slovensku napriek jej jasnej definícii, vlastne nevieme.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) v lete tradičné chápanie nezamestnanosti premenil na novú definíciu: „... nezamestnaný je ten, koho možno vnímať ako disponibilného uchádzača ... o zamestnanie s objektívnou prekážkou pre okamžitý nástup do zamestnania...“ Naopak, subjektívnou prekážkou by mohla byť neochota nezamestnaného pracovať, jeho nedostatočné predpoklady na výkon práce alebo jeho dlhodobá registrácia na niektorom z úradov práce. Takže na Slovensku máme nezamestnaných, ktorí sa chcú zamestnať, a nezamestnaných, ktorým vlastne ich status vyhovuje. Koľko ich spolu je, nevie nikto.

V tom istom čase sa aj v médiách začala slovná prestrelka medzi vládou SR a Štatistickým úradom SR. Čísla o nezamestnanosti na Slovensku vzájomne nesedeli. „V druhom štvrťroku 2013 celková zamestnanosť v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2012 klesla o 1,3 percenta a oproti prvému štvrťroku 2013 o 0,4 percenta,“ tvrdil štatistický úrad. „Podľa konkrétnych čísiel a štatistík, ktoré mám zo sociálnej poisťovne a ktoré vychádzajú z prihlášky každého jedného nového zamestnanca, mám opačný názor,“ oponoval minister práce Ján Richter. Do tretice: „Výsledky tohto prieskumu sa podľa nás odlišujú od reality, pretože opakujem – informácia tvrdých čísel a tvrdých údajov zo sociálnej poisťovne hovorí o niečom inom,“ povedal verejne na tú istú tému minister financií Peter Kažimír.

■ ČO PLATÍ?

Na Slovensku sa miera nezamestnanosti vyvíjala lepšie v porovnaní s eurozónou aj s celou Európskou úniou. Medzimesačne mierne oslabila, a to na 14 percent z júlovej úrovne 14,1 percenta. Rovnako mierne klesla aj v porovnaní s augustom 2012, keď bola na úrovni 14,1 percenta. „Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny od júna tohto roka započítavajú ľudí, ktorí sú na aktivačných alebo dobrovoľníckych prácach do nedisponibilných uchádzačov o zamestnanie a umelo tak znižujú nezamestnanosť,“ tvrdí poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.
Podľa jeho slov úrady práce tento pokyn dostali od vlády v rámci zmeny interných pravidiel vedenia štatistík o nezamestnaných Slovákoch. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny toto tvrdenie dôrazne odmieta. Podľa Kaníka však úrady práce v júni takto preradili do kolónky nedisponibilných uchádzačov 5 500 ľudí, v júli už takmer 8 000 a v auguste tento počet presiahol 10 000 ľudí.

Podľa štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v auguste úroveň 13,70 percenta. Medzimesačne tak klesla o 0,29 percentuálneho bodu. Medziročne je však stále vyššia o 0,51 percentuálneho bodu. Celková miera nezamestnanosti, počítaná z celkového stavu a počtu uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, podľa ÚPSVR dosiahla v auguste 14,9 percenta. V porovnaní s augustom minulého roka sa zvýšila o 0,16 percentuálneho bodu. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v auguste počet 369 636. Medzimesačne ich počet klesol, keď v júli sa uchádzalo o zamestnanie 377 tisíc ľudí.

KOĽKO ICH TEDA JE?

Máme nezamestnaných 13,7 percenta alebo rovných 14 percent, alebo ešte viac? Len pre poriadok – organizácia OECD prognózuje Slovensku do konca budúceho roka zvýšenie nezamestnanosti zo 14,2 percenta na 14,7 percenta. Nejde teda o fazuľky, ale v prvom rade o ľudí, občanov Slovenska. A hneď potom o významnú položku v kapitole sociálna pomoc pripravovaného štátneho rozpočtu na rok 2014. Podľa čoho a na základe čoho sa vlastne tvorí? A najdôležitejšia otázka – čo s tými nezamestnanými, ktorí nepracujú, ale úradne prestali byť nezamestnanými?

 



Pridaj komentár