Zabudnite na hľadanie a podporu talentov

ďurindaPočetné spevácke súťaže sa menia na šaľbu a manipuláciu s divákmi

Zabudnite na hľadanie a podporu talentov

Alexander GOCZ – Foto: autor

Začalo sa to pomerne optimisticky. Verejnoprávna televízia pod vedením ambiciózneho Richarda Rybníčka s patričnou slávou odštartovala v roku 2005 licencovaný formát – talentovú súťaž pre mladých spevákov Superstar. Na slovenské pomery vypuklo celkom slušné nadšenie, ba miestami až hystéria. No ruku na srdce. Kto si už dnes spomenie na mená ako Katka Koščová, Martina  Schindlerová či Tomáš Bezdeda? Len prvá z menovaných sa popri materských povinnostiach venuje koncepčne spevu a hudbe, pričom vo svojom žánri zľahka ovplyvnenom baladou, šansónom či folkom je dobrá, aj keď ju rádiá v podstate ignorujú.

Lákavého sústa s názvom Superstar sa potom zmocnila úspešná komerčná televízia. Medzitým sa Tomáš Bezdeda stal známy najmä ako partner vychytenej moderátorky a na jeho koncert v Banskej Bystrici núkali zúfalí usporiadatelia dva lístky za cenu jedného. Aj ambiciózna Martina Šindlerová, pardon, Schindlerová, bola viac známa privátnym životom prepieranom v bulvári ako speváckymi výkonmi.

Pôsobivé predstavenie tvorcov abstrakcie

Zaujímavý výstavný počin Umeleckej besedy slovenskej v Galérii slovenského rozhlasu

Pôsobivé predstavenie tvorcov abstrakcie

Emil SEMANCO – Foto: autor

Medzi členmi najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku – Umeleckej besedy slovenskej 1921 – je pomerne početná skupina autorov, ktorí sa vo svojej tvorbe primárne  a programovo venujú abstrakcii. Práve im vyšli v ústrety organizátori aktuálnej výstavy v Galérii slovenského rozhlasu výstavným konceptom ABSTRAKCIA V., ktorý úrovňou vystavených diel, ich vynachádzavým aranžovaním a napokon aj uvedením na vernisáži vyvolal pozitívne reakcie v radoch odbornej verejnosti aj živý návštevnícky ohlas.

Bolo by na dlhé rozprávanie, prečo najstaršie a jedno z najväčších združení výtvarných tvorcov u nás – Umelecká beseda slovenská – nevystavuje vo svojej budove na terajšom Dostojevského rade v Bratislave – v nedávno premenovanej UMELKE, ktorú začiatkom roka vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Tento funkcionalistický objekt postavili ešte v roku 1926 ako prvý a nadlho jediný špecializovaný výstavný pavilón vo vtedajšom Česko-Slovensku zväčša zo zbierok a z darov členov UBS. V skratke – skrivodlivými a zištnými majetkovými prevodmi po novembri 1989 sa ocitli na ulici...

Svetlá a tiene národnej kultúry

 Obraz slovenskej kultúry v rokoch 1939 – 1945

Svetlá a tiene národnej kultúry

Alexander GOCZ – Foto: autor

Slovenská kultúra v rokoch 1939 – 1945 nadväzovala na dejinnú cestu nášho národa k samostatnosti. Opierala sa celkom prirodzene o tradície národného obrodenia, ale vo zvýšenej miere, najmä v literatúre, čerpala podnety aj zo svetovej kultúry. Nevyhla sa samozrejme dobovej ideologizácii, no práve v tomto období boli položené dôležité základné kamene inštitúcií, pre neskorší národný kultúrny život mimoriadne dôležitých.

Perspektívne Dotyky slovanskej vzájomnosti

cyril a metod socha v BARok viery a 1 150. výročie misie sv. Cyrila a Metoda si uctili aj slovenskí umelci

Perspektívne Dotyky slovanskej vzájomnosti

Emil SEMANCO – Foto: autor

Keď vlani koncom júna metropolitná Kapitula sv. Víta v Prahe pripravovala pod patronátom pražského arcibiskupa Dominika Duku na Pražskom hrade v Mladotovom dome výstavu Cestou k poznaniu ako príspevok k Roku viery a 1 150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, manažérka Hradčanskej galérie Svetlana Kalousková ponúkla účasť na nej aj slovenským výtvarným umelcom, aby v týchto kultúrno-duchovných dimenziách vkročili do projektu Dotyky slovanskej vzájomnosti.

Hudobné hádanky na Slovensku

ďurindaBarometrom stavu kultúry je aj naša populárna hudba

Hudobné hádanky na Slovensku

Alexander GOCZ -  Foto: autor

Populárna hudba je jednoducho všadeprítomným kultúrnym fenoménom, najmä dnes, keď sa na nás valí zo všetkých strán. Znie z rádií a televízorov, počúvame ju v aute, hrá nám z miniatúrnych prehrávačov či z mobilných telefónov, ako kulisa nás sprevádza pri nákupoch v nákupných centrách. Základnou otázkou však zostáva jej úroveň a to najmä v prípade domácej scény.

Kultúrne mosty za Moravu

RECENZIA

Kultúrne mosty za Moravu

Dagmar JORDOVÁ

Koncom vlaňajšieho roka sa stal novým umeleckým šéfom Baletu ND v Brne M. Radačovský, ktorý ako choreograf má s divadlom dlhoročnú spoluprácu a v tomto roku s moravským baletom naštudoval tanečný triptych Osudové lásky. Náš Balet SND zatancoval pred brnianskym publikom svoj najúspešnejší projekt minulej baletnej sezóny Rómeo a Júlia. Herci Janáčkovho divadla sa našim divákom predstavili v novembri v priestoroch  SND uvedením známeho diela D. Seidlera Kráľova reč o rečovo handicapovanom anglickom kráľovi Jurajovi VI.

Knihy, ktoré naozaj chutia

Packa - štvorecO veľhorách na tanieri aj o láske k veršom a kolážam

Knihy, ktoré naozaj chutia

Zhováral sa Emil SEMANCO – Foto: autor

V Tatrách prešiel zaujímavou profesijnou cestou od čašníckeho učňa po riaditeľa špičkového hotela. V hotelierstve a gastronómii pôsobil vyše polstoročie, ale zároveň sa venoval aj literárnej a výtvarnej tvorbe. Zostavil niekoľko čitateľsky úspešných kníh z oblasti kulinárstva, je spoluautor príťažlivých veršovaných obrazových publikácií a aj vo výtvarnom kumšte dosiahol pozoruhodnú úroveň. Prednedávnom dal Štefan PACKA opäť o sebe vedieť zaujímavým edičným skutkom – publikáciou z vydavateľského zázemia Matice slovenskej, ktorou nám ponúka naše veľhory doslova na tanieri.

Ako ste vystúpili po stupienkoch pracovnej kariéry k chýru špičkového hoteliera a ako sa k tomuto profesijnému renomé, ktoré sme mohli pred časom osobne spoznávať vo vašej pozícii riaditeľa hotela Grand v Jasnej, pridružili ďalšie koníčky, ba aj horolezectvo...

Moje profesijné smerovanie ovplyvnilo viac-menej náhodné rozhodnutie. Ako štrnásťročný som sa začal učiť za čašníka v Grandhoteli v Starom Smokovci. Mňa ako chlapca z Dolniakov naše veľhory očarili a hlboký vzťah k nim pretrval dodnes. Počas osemročného pobytu v nich zoznámil som sa s mnohými skvelými Tatrancami i návštevníkmi Tatier. Obohacujúce už boli stretnutia s kňazom Jankom Silanom a s jeho poéziou počas vojenčiny v Kežmarku. Zaujímavé spomienky mám na spoluprácu s legendárnym reportérom a bývalým šéfredaktorom Smeny Gavrilom Gryzlovom, ale aj na chatára a spisovateľa Bela Kapolku či na mužov z Horskej služby Arna Puškáša či Ferka Mrázika. Žiaľ, dnes už o nich môžeme hovoriť iba v minulom čase...

Ako sa na Slovensku meral čas

Na Bratislavskom hrade vystavujú najcennejšie archiválie aj z matičných zbierok

Ako sa na Slovensku meral čas

Vlasta BELLOVÁ – Foto: SNN

V druhej polovici minulého roka boli na Bratislavskom hrade sprístupnené dve výstavy. Obidve predstavili jedny z najcennejších dokumentov, ktoré sa skrývajú v archívoch na Slovensku. Prvá z nich s názvom Ako sa meral čas je sprístupnená pre verejnosť až do 20. mája 2014. Výstava Ako sa meral čas je reprezentatívnou výstavou archívov, knižníc a múzeí zo Slovenska. Predstavuje najmä rukopisné a tlačené kalendáre od stredoveku po súčasnosť. Dopĺňajú ich meracie prístroje, slnečné, vežové, stolové, nástenné i vreckové hodiny, vzácne glóbusy či mapy datované pomocou chronostikonu, rytiny či olejomaľby s motívmi denných a ročných období zo začiatku 17. a 18. storočia.

Posolstvo s dobrým menom a zvukom

ROZHOVOR

O 45. koncertnej sezóne s PaeDr. Mgr. art. Júliusom KLEINOM, riaditeľom ŠFK

Zhováral sa Emil SEMANCO - Foto: autor

Štátna filharmónia Košice sa prakticky od svojho založenia v roku 1968 stala uznávaným reprezentantom slovenského interpretačného umenia s obsažnou kronikou prenikavých úspechov nielen na domácej scéne, ale i na koncertných pódiách po celom svete. Jej povedomie v medzinárodnom kontexte formovala aj spolupráca s renomovanými umelcami – J. Carrerasom, P. Domingom, E. Grúberovou, L. Pavarottim, I. Oistrachom. J. Sukom a ďalšími osobnosťami svetovej hudobnej scény – a tiež nezvyčajne bohaté portfólio zaznamenaných koncertov pre rozhlas aj stošesťdesiat CD pre nahrávacie spoločnosti.

● Štyridsiata piata koncertná sezóna to sú aj desaťročia spojené s vaším účinkovaním ako prvého klarinetistu ŠFK, ale aj dlhoročné pôsobenie vo funkcii riaditeľa tejto inštitúcie. Čo z jej bohatej kroniky by ste zvlášť vyzdvihli?

Aj keď som po dvadsiatich troch rokoch vo funkcii najdlhšie pôsobiacim riaditeľom ŠFK, veľkú zásluhu na jej formovaní má prvý šéfdirigent Bystrík Režucha, ktorý mal od začiatku vysokú métu účinkovať nielen na významných domácich pódiách, ale aj na svetových hudobných fórach... Takto sme v roku 1994 spoločne absolvovali turné po USA ako vôbec prvé symfonické teleso zo Slovenska. Čosi podobné s rovnako priaznivým ohlasom sa potom o štyri roky zopakovalo v Mexiku...

Cesty za divadelníckymi dobrovoľníkmi

ochotníci- štvorecZamyslenie sa nad slovenským ochotníckym divadlom

Cesty za divadelníckymi dobrovoľníkmi

Peter VRLÍK – Foto:ludoveumenie.sk

Jeseň a zima sú veľmi priaznivé obdobia pre ochotníkov. Práce na poli a v záhradách ustali, na výlety do prírody sa v slote a mraze nechce a ľudia majú akosi viac času na kultúru. Dedinské kultúrne domy sa zapĺňajú a diváci v hľadiskách tlieskajú svojim obľúbeným hercom. Prežívajú drámy aj komédie, slzy a smiech ozývajúci sa z javiska. Navštívili sme niekoľko takýchto divadelných predstavení po celom Slovensku, aby sme priniesli postrehy o tom, ako sa činia divadelní dobrovoľníci.