POZNÁMKA          

Vydieranie v prospech homosexuálov

Eva ZELENAYOVÁ

Kardinál Turkson, predseda Pápežskej rady Spravodlivosť a pokoj, sa v Bratislave stretol so slovenskými novinármi na brífingu počas medzinárodnej konferencie Katolícka cirkev a ľudské práva. Program konferencie bol zaujímavý a mnohostranný, novinárov však najviac zaujímali práva homosexuálov v niektorých afrických krajinách, najmä v Nigérii, Ugande a Ghane.

Vkrádanie sa cudzích autorov a historikov do našich dejín

Keď domáci mlčia, zahraniční vyjú

Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN

Jedným z výdobytkov novembra 1989 mala byť pluralita spoločnosti. O jednostrannosti médií sa už verejnosť dostatočne presvedčila, o pluralite v historiografii vieme toho oveľa menej. Hoci následky jej absencie sú citeľné. Najmladšou inštitúciou, ktorá sa zaoberá dejinami totalitných režimov na Slovensku je Ústav pamäti národa. Keďže vznikol až koncom roku 2002, zamestnali sa v ňom prevažne mladí historici. Ako vraví historik Ivan Kamenec nezaťažení prednovembrovými hriechmi.

Adolf Eichmann navštívil Slovensko hneď začiatkom novembra 1938

Dramatický príbeh vojnových rokov

Dušan D. KERNÝ - Foto:L.LESAY

 V Literárnom informačnom centre (LIC), jednej z inštitúcií Ministerstva kultúry SR, vychádzajú mimoriadne diela v pozoruhodných edičných programoch týkajúcich sa slovenských dejín. Originálne edície vyplnili obrovskú medzeru, pokiaľ ide o slovenskú národnú identitu a štátnosť. Prvotne sa koncept zrodil v programe ešte pôvodného Národného literárneho centra založeného Drahoslavom Machalom – a Machalova základná idea, i keď v zmennej podobe, predsa len ukazuje svoju životaschopnosť aj po vyše desaťročí.

SEBAOBRANA

Národ sporiteľov

Robert LANDIS

Slováci si v súčasnosti radšej v bankách sporia, než by si vo väčšej miere od finančných domov peniaze požičiavali. Aj preto stále patríme medzi typicky sporiace národy, čo ukázal najnovší prieskum v strednej a vo východnej Európe. Skúmanie finančného správania verejnosti najmä na tému ako ľudia využívajú bankové a poisťovacie služby, prebieha kontinuálne už od roku 2000.

S Martinom ČINOVSKÝM o pozícii a pocitoch prvotvorcu slovenských známok

Keď je tvorca cenín neoceniteľná cenina

Zhováral sa Emil SEMANCO – Foto: autor

Pred desiatimi rokmi som v profilovej črte Neoceniteľná cenina do publikácie Najkrajší kút napísal o docentovi Martinovi ČINOVSKOM, PhD., že si najprv dobre obzrie, čo neskôr vyryje do kovu. Z oceľovej platničky hrot rydla vylúpne stružlinku z motívu na budúcej známke. Vlásočnicovú linku už nemožno korigovať, zmeniť, nijaký zmizík ju už odtiaľ nedostane... Nemyslel som však na pracovný postup, ale na spôsob, ako sa tento náš uznávaný tvorca oboznamuje s námetom budúcej známky – doslova ho zažije – a túto svoju pedantnosť prenáša aj do ďalších svojich profesijných a umeleckých orientácií či už v pedagogickom pôsobení, v hudobnom a muzikantskom objavovaní aj vo voľnej výtvarnej tvorbe. Nič na tejto starostlivej príprave, na osobnom bezprostrednom dotyku a skúsenosti nezmenil fakt, že mu medzitým do galérie pôct a ocenení pribudol francúzsky rad Rytiera umenia a literatúry a najnovšie aj Pribinov kríž I. triedy.   

● Dopovedzme teda, ako sa rytca a výtvarníka zmocňuje inšpirácia a ako sa on zmocňuje toho, čo sa stáva umením. A aj keď to jeho dielko nie je veľké – zvyčajne má len niekoľko štvorcových centimetrov, predsa je uznávaným a výrečným poslom svojej krajiny...

Môj učiteľ Albín Brunovský hľadel na známku ako na výtvarnú šancu povedať veľa na malej ploche. Držím sa toho prakticky od roku 1986, keď som vytvoril svoju prvú známku MS vo volejbale žien, Praha. Odvtedy ich počet prevýšil stopäťdesiat. Na mnohých sú pamätihodnosti alebo prírodné jedinečnosti Slovenska. Mám zásadu, že si idem najprv obzrieť, čo bude neskôr na oceľovej platničke a na zúbkovanom obrázku. Nezháňam dajaké fotky, prospekty alebo iné predlohy, chcem tie miesta, námety, motívy vidieť, zažiť. A tak sú z toho rodinné výlety, túry aj pobyty. Moja dcéra zavše frflala, prečo si povedzme nenaplánujem známku koraly Červeného mora... Dokonca aj nášho psa vláčime so sebou. Hovoríme mu pes vlastivedec. Ten bol vari štyrikrát vo Vlkolínci, keď som pripravoval známku o tamojšej rezervácii ľudovej architektúry. To sa daktorému Slovákovi nepodarí za celý život. Tak to bolo aj so Spišským hradom a slovenskými jaskyňami v dedičstve UNESCO, ku ktorým nedávno pribudli známka Dobšinská ľadová jaskyňa, Chata pri Zelenom plese aj Malá Studená dolina v edícii Krásy našej vlasti.