Srbsko: Od „bager revolúcie“ k Európe


 Čo ukázali predčasné voľby v Srbsku

Od „bager revolúcie“ k Európe

Martin JARINKOVIČ – Foto: archív SNN

V nedeľu 16. marca 2014 sa v Srbsku konali v poradí desiate parlamentné voľby od zavedenia pluralitného politického systému a prvých pluralitných volieb v roku 1990. Uplynulých dvadsaťštyri rokov prinieslo pre Srbsko i celý región západného Balkánu mnohé politické i spoločenské turbulencie, rozpad a drobenie Juhoslávie, sprevádzaný vojnovými konfliktami, pád hospodárstva a ekonomického štandardu občanov.

 

O komplikovanosti uplynulého obdobia v Srbsku svedčí aj tá skutočnosť, že z desiatich doteraz uskutočnených parlamentných volieb až šesť bolo predčasných. Za najdôležitejší medzník vyše dvadsaťročného politického vývoja Srbska je považovaný štátny prevrat – ľudovo nazývaný „bager revolúcia“, uskutočnený 5. októbra 2000, ktorým bol odstránený režim Slobodana Miloševića. Milošević už nemohol mocensky ustáť mimoriadne vyhrotenú situáciu, ktorá nastala po devastácii vtedajšej Juhoslávie bombardovaním síl NATO. Nespokojnosť doma i tlak zvonku priviedol  v októbri 2000 k moci opozičné sily, združené do pestrého konglomerátu zvaného DOS – Demokratická opozícia Srbska, ktoré nasledujúcich štrnásť rokov predstavovali hlavný politický prúd srbskej politickej scény. Postupom času došlo aj v tomto prúde k štiepeniu a k vzájomným konfliktom a neskôr k prirodzenej erózii.

■ SPOJENECTVÁ Z ROZUMU

Už prezidentské voľby a parlamentné voľby v roku 2012, v ktorých zvíťazil predseda Srbskej pokrokovej strany Tomislav Nikolić a jeho strana,  signalizovali, že na politickej scéne pomaly nastávajú posuny. Víťazstvo Srbskej pokrokovej strany, ktorá vznikla odštiepením zo Srbskej radikálnej strany Vojislava Šešelja, bolo vtedy ešte len krehké a aby ho strana mohla zúročiť aj účasťou vo vláde, potrebovala na svoju stranu získať koaličných partnerov. Podarilo sa jej to excelentným ťahom, keď víťaz volieb ponúkol premiérske kreslo predsedovi koalície okolo Socialistickej strany Srbska – Ivicovi Dačićovi. Socialistická strana Srbska (strana niekdajšieho juhoslovanského i srbského lídra S. Miloševića, neskôr paradoxne koaličný partner demokratických vlád) neodolala tejto nevšednej ponuke a vznikla neočakávaná vládna koalícia „z rozumu“, ku ktorej sa ešte pripojili Zjednotené regióny Srbska Mladjana Dinkića a niekoľko ďalších menších subjektov. Nová vláda nastúpila razantne s programom boja proti korupcii a proklamovanou snahou o ekonomickú revitalizáciu krajiny. Na úkor národnoštátnych záujmov podpísala bruselskú dohodu o normalizácii vzťahov s Kosovom, čím nastúpila Bruselom naprojektovanú cestu k postupnej výmene Kosova za členstvo v Európskej únii.

■ ÚSPEŠNÉ KALKULÁCIE

Srbi unavení a frustrovaní dlhodobou ťažkou ekonomickou i finančnou situáciou prijali kroky vlády pozitívne. Prieskumy verejnej mienky poukazovali na stále sa zvyšujúcu popularitu Srbskej pokrokovej strany a jej lídra Aleksandra Vučića. Vučić chcel tento trend plne využiť na posilnenie svojho postavenia. Preto presadil na 16. marca 2014 nové parlamentné voľby a tie dali za pravdu jeho kalkuláciám. Koalícia okolo Srbskej pokrokovej strany vo voľbách jednoznačne zvíťazila so 48,34 percenta získaných hlasov. Do Národnej skupštiny (parlamentu) sa ešte dostala koalícia okolo Socialistickej strany Srbska s 13,52 percenta, Demokratická strana (ideologický dedič revolúcie z 5. októbra 2000) so 6,04 percenta a odštiepenec od Demokratickej strany – Nová demokratická strana niekdajšieho prezidenta Borisa Tadića, s 5,71 percenta. V parlamente bude ešte zastúpená maďarská, bosniacka a albánska menšina.

Prekvapením volieb bol výsledok Demokratickej strany Srbska Vojislava Koštunicu, ktorá sa po prvý raz od revolúcie nedostala do parlamentu, i celkový neúspech národno-konzervatívneho tábora, kam by sme mohli okrem DSS zaradiť aj Hnutie Dveri a koalíciu Srbskej radikálnej strany – Hnutie srbský Obraz a Hnutia Naši. Z parlamentu vypadli aj strany z liberálneho spektra: Zjednotené regióny Srbska a radikálna až extrémna proeurópska sila predstavovaná Liberálno-demokratickou stranou v čele Čedomirom Jovanovićom, ktorý svoj negatívny vzťah k národnoštátnym záujmom vyjadroval konštantne v kosovskej otázke, no najviac zarezonoval jeho výrok o Republike srbskej v Bosne a Hercegovine, ktorú nazval „genocídnym výtvorom“. 

Budúci premiér Aleksandar Vučić po zverejnení predbežných výsledkov pred zahraničnými novinármi vyhlásil, že nová vláda sa zameria na realizáciu reforiem, boj proti korupcii a nezamestnanosti. Avizoval privatizáciu neefektívnych štátnych podnikov a pokračovanie na európskej ceste Srbska. Nová vláda by podľa neho mala byť sformovaná najneskôr do 1. mája 2014. Ako sa ukazuje, nič nestojí v ceste tomu, aby sa Srbsko poslušne zaradilo do „pelotónu“ ostatných „východoeurópskych“ národov a absolvovalo cestu, ktorú poznáme z vlastnej skúsenosti.

 

 



Pridaj komentár