Štátny rozpočet je útekom z boja

Slováci v ekonomickom zmysle melú z posledného. Štátny rozpočet pre rok 2012 nie je nijakou dobrou správou pre naše domáce, roky podvyživené financie. Našťastie ide iba o dokument pre dokument. Je totiž jasné, že v podobe, v akej ho parlament prijal, neprežije možno ani predčasné marcové voľby.

NR SR

Rozpočet však paradoxne Slovensko potrebovalo práve tak, ako náš rozpočet potrebovala Európska únia a najmä jej jednotná mena euro. A to je dôvod, prečo opozícia, reprezentovaná stranou SMER-SD, umožnila prijatie finančného zákona roka. Nie hlasovaním „za“, ale vopred avizovanou parlamentnou obštrukciou, znížením počtu vlastných poslancov v rokovacej sále.

Fikcia so silou zákona

Rozpočet, ktorý má Slovensko pred sebou, je už od svojho zrodu iba akýsi pracovný variant. Problém totiž spočíva na skutočnosti, že poznáme jesennú prognózu Európskej komisie, ktorá hovorí o raste 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). A poznáme aj vyjadrenia Štatistického úradu SR, ktorý nie pozitívne hodnotí možný vývoj rastu našej ekonomiky v tomto a v ďalšom roku. Treba tiež doplniť, že napríklad istá naša komerčná banka už hovorí o prognóze rastu mínus 0,5 %, iné nie sú oveľa optimistickejšie. Nie je teda žiadny dôvod na to, aby bol vývoj ekonomiky lepší ako ho pred necelým mesiacom v čase redakčnej uzávierky návrhu rozpočtu hodnotilo ministerstvo financií. Najväčší problém vyvoláva neistota z ekonomického vývoja v eurozóne. Slovensko je výrazne pod vplyvom externého prostredia. Rast 1,7 % a z toho vypočítané príjmy na daniach a odvodoch, ďalej z nich vypočítaný deficit 4,6 % je preto dnes už nereálny a neudržateľný. Ak by sme však uvažovali nad relatívne pesimistickým scenárom nulového rastu v budúcom roku, dostávame sa pri súčasne plánovaných výdavkoch na deficit HDP vo výške až šesť percent. V tom momente sa priam strašidelnou stáva informácia o vývoji štátneho dlhu, ktorého percento môže ľahko preskočiť číslo 50.

Hra s ohňom

Už v čase pred pravdepodobne najdôležitejším samitom Európskej únie (v čase vzniku tohto článku) z deviateho decembra po otvorení Lisabonskej zmluvy bolo jasné, že štáty eurozóny si nemôžu prijímať rozpočty iba preto, aby nejaké rozpočty mali. Každá vláda musí rátať s veľkou pravdepodobnosťou s tým, že sa štátne rozpočty jednotlivých krajín eurozóny budú musieť podrobiť analýze odborníkov v Bruseli. Čísla, s ktorými pracuje náš nový štátny rozpočet, však nekorelujú s údajmi, ktoré má v oblasti predpovedania vývoja ekonomiky eurozóny k dispozícii jej belgická centrála. Finančný zákon zákonov roka 2012 ráta s výrazne nižším financovaním výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čo následne znamená pokles pracovných príležitostí v stavebníctve. Súbežne sa o desať miliónov eur zmenšia zdroje na financovanie národných programov aktívnej politiky práce. Aj bez tejto hrozivej perspektívy sa počet nezamestnaných môže zvýšiť až o tridsať tisíc. Menej dostalo ministerstvo pôdohospodárstva, menej bude na financovanie rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja. To sú kapitoly, ktoré majú súvis aj s rastom, aj s investíciami, aj s rozvojom a so zamestnanosťou ako takou.V júni 2010 bolo na Slovensku tristosedemdesiatpäť tisíc nezamestnaných. Teraz na jeseň ich bolo už – napriek kvetnatým sľubom – tristodeväťdesiat tisíc. To je výkaz evidovanej nezamestnanosti vo výške 13,35 percenta. Nedá sa nespomenúť sľuby pána ministra Mihála, ktorý hovoril v súvislosti so zmenou Zákonníka práce o desaťtisícoch nových pracovných príležitostí.
Stovky železničiarov pôjdu hneď v januári na úrady práce. A pracovný trh je vlastne len jedna pyramídová hra s ponukou pre asistentov asistentov a ich asistentov. Nie je schopný ponúknuť reálne existujúce pracovné miesto. Nezamestnanosť je údaj o tisíckach ľudí, ktorí neprispievajú odvodmi, svojimi daňami do štátneho rozpočtu.

Kde nájsť ďalšie zdroje?

Sú pomenované, sú v legislatívnej podobe a týkajú sa či už bankového odvodu alebo zmeny priamych daní fyzických alebo právnických osôb. Tieto opatrenia by mohli doniesť do štátneho rozpočtu vyše 200 miliónov eur. To znamená, mohli by znížiť deficit o 0,3 percenta. Súčasná vláda ich však odmieta vziať na vedomie. Mimochodom, takmer celá Európa v týchto mesiacoch krízy mení kurz. Pravicové vlády padajú a občania si volia sociálnejšie orientovaných správcov vecí verejných. Náhoda to nie je. Naopak, príklad by to mohol byť, aj pre nás, A už čoskoro.

Ivan BROŽÍK



Pridaj komentár