Žurnalistike patrí prvoradé miesto pri obnove zdevastovaného národného vedomia
Jozef DARMO – Foto: munimedia.cz
Slovenská republika sa nachádza nielen na križovatke štátoprávnych rozhodnutí, ale aj uprostred zápasu o budúci tvar a postavenie slovenskej žurnalistiky. Ako žurnalistiky zvrchovanej, žurnalistiky zvrchovaného štátu. Možno aj preto a práve preto prechádzame doslova dezinformačnou búrkou, ktorá je vyvolaná tak odchádzajúcou totalitou, ako aj skompromitovaným čechoslovakizmom, ktorý chápeme ako reakciu na rozhodnutie slovenského národa ísť svojou cestou vlastných národných a štátnych záujmov. Je to zápas o rekonštrukciu zdevastovaného národného vedomia, kde žurnalistike patrí prvoradé miesto.
Cesta k pluralitnej demokracii, uvedomovací proces slovenského národa smerujúci k dovŕšeniu svojej štátnosti v duchu Charty ľudských práv, práva národov na sebaurčenie sa bytostne dotýka aj žurnalistiky a novinárov. Procesy na ceste od totality k demokracii navodzujú nevyhnutnú potrebu vrátiť žurnalistiku a slobodný informačný systém Slovenska Slovensku a svetu. Lebo bez suverenity informácií, bez suverénneho práva tieto informácie šíriť, produkovať je akákoľvek suverenita štátu, národa nemysliteľná.
■ NOVINÁRSKA KRYŠTALIZÁCIA
Nastala kryštalizácia aj v novinárskych radoch; jej katalyzátorom sa stala otázka etická a mravná. Novinárska obec sa v uplynulých rokoch prudko diferencovala. Časť novinárskej obce, ktorej neboli ľahostajné otázky emancipačných úsilí slovenského národa, ktorým neboli ľahostajné lži o Slovensku, prezentácia národa ako spoločenstva fašistov, antisemitov, boľševikov sa združila v Združení slovenských novinárov, v Únii slovenských novinárov. Sú to publicisti, ktorých spojila myšlienka slovenskej zvrchovanosti. Ich profesijná organizácia sa hlási k slobode informácií, dialógu, tolerancii, novinárskej profesionalite. Ale aj k etike, mravnosti tejto profesie, k hodnotám vyššieho princípu záujmov a práv národa, občanov. Hlási sa k povinnosti podávať svedectvo o myslení, cítení a túžbach nášho národa. Je to nie právo, ale povinnosť každej národnej žurnalistiky. Povedané naším popredným sociológom Dr. Antonom Štefánkom: „Každý národ má svojich vlastných žurnalistov, ktorých nemožno prenášať z jednej krajiny do druhej.“ Iba cez vyjadrenie slovenskej žurnalistiky môže byť náš národ prítomný v Európe a vo svete ako aktívny a rovnoprávny subjekt. Preto presadzovať zviditeľnenie Slovenska znamená viesť zápas aj proti dezinformáciám o ňom. A to je jeden z hlavných cieľov našej novinárskej organizácie.
■ INFORMAČNÁ OKUPÁCIA
Oslobodenie sa Slovenska, zavŕšenie jeho emancipačného procesu vo zvrchovanom štáte znamená tiež oslobodenie Slovenska z informačnej „okupácie“. Slovensko bolo či stále je nielen rozkúskované živením regionálnych, konfesijných, národnostných treníc, ale aj v oblasti žurnalistiky, kde sú v masmédiách sily, ktoré vyvíjajú tlak konzervovať toto nerovnoprávne postavenie Slovenska v čechoslovakisticky režírovanej historiografii, politológii. Cieľ nedovoliť Slovensku sceliť svoju politickú reprezentáciu, nepustiť do rúk Slovensko Slovákom. To je podhubie celej tej, miestami až nedôstojnej, mediakratickej dezinformačnej kampane proti Slovensku. Slovensko je týmito dezinformáciami priamo okupované. Iba zbavením sa tejto dezinformačnej okupácie možno oslobodiť myslenie ľudí. Dnes vieme, že sociálnu okupáciu vždy predchádzala okupácia informačná. Preto zápas o národné oslobodenie, o národnoštátnu suverenitu mal a má dimenziu zápasu o informačné, duchovné oslobodenie. Vláda totality, tej ateisticko-boľševickej i tej liberálnej, bola a zostáva vládou nad myslením ľudí.
■ VLÁDA MÉDIÍ
Mnohí novinári hodnotovo ešte nezvládli možnosť žiť v atmosfére slobody. Pochopili ju len ako právo písať, čo si myslia, byť a priori v opozícii proti moci, manifestovať vždy a za každú cenu toto právo. Naša žurnalistika desaťročia slúžiaca totalite sa iba pomaly dostáva k vlastnej tvorivosti, vízii spoločenského rozvoja a k jeho tvorbe. Je v nej viac pochybovačnosti, depresie, podozrievania než načrtávania, presnejšie dešifrovania prúdov formujúcich demokraciu.
Masmédiá dnes pomaly, ale isto ovládli spoločnosť a mám obavu, že sme na najlepšej ceste k totalite niekoľkých ovládajúcich médií nad spoločenským celkom. Chvíľami máme dojem, že sa tu praktizuje úspešne scenár uplatňovaný voči tzv. banánovým republikám, ak v nich vyvreli na povrch emancipačné úsilia národov. Slovom, sme v situácii, keď prechádza aj novinárska profesia svojím emancipačným prerodom. Sme vo chvíli, keď i žurnalista „musí postupovať chladnokrvne, s rozumom a predvídavo musí tvoriť ako politik predpoklady na budúci vývoj. Pravý žurnalista musí mať cit k zodpovednosti. Svedomitosť a cit zodpovednosti sú žurnalistické vlastnosti, ktorými sa môžu pochváliť len talenty a novinárski géniovia.
Prchkí peroškrabáci napíšu a dajú vytlačiť všetko, čo im hnev a márnomyseľnosť či namyslenosť položia na papier. Zamlčať nejakú senzačnosť z vyšších príčin je pre novinára takéhoto druhu pravou nemožnosťou. Mimo pravdovravnosti a idealizmu žiada sa od pravého novinára iniciatívnosť, samostatnosť, rýchle rozhodovanie a istá smelosť a nebojácnosť napísať a obhájiť veci jednotlivcom i celým stranám a spoločenským skupinám nepríjemná.
Áno, masmédiá majú byť v pozícii spoločenskej oponentúry. Táto oponentúra nemá však byť opozíciou z platformy opozičných strán, a teda z platformy ideologickej. Väčšina našich periodík si dáva do svojho záhlavia nezávislosť. Aká je skutočnosť – slabo maskované protežovanie ideológie, strán a zoskupení, starých čechoslovakistických štruktúr. Navyše až trestuhodne preberáme v tomto smere plytké politikárčenie politikov či hovorcov ich grémií. Chýba nestranícky nadhľad, chýbajú kritériá najvyšších hodnôt, ktoré by mala nezávislá žurnalistika sledovať. Prevažná časť novinárov poučená minulosťou sa postavila na obranu demokracie. Lenže nemala by to byť obrana, akú nám kedysi nadirigovala KSČ. Vtedy mali novinári povinnosť slúžiť strane. Absentovalo právo slobodného názoru. Demokracia neznamená len obrátenie tohto vzťahu na mať právo na svoj názor a všetkých, ktorí sa postavia kriticky k nemu hodnotiť ako návrat totality. Právo vysloviť svoj názor je viazané aj povinnosťou niesť zodpovednosť za vypovedané.