Stav nášho pôdohospodárstva vystihujú slová mizéria i sabotáž

Politické i osobné prospechárstvo zničilo potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky

Stanislav MORONG

V posledných desaťročiach sa na hlavy autorov takzvanej reštrukturalizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva znieslo nemálo oprávnenej kritiky. Dnešný neutešený stav agrorezortu – pričom priliehavejšie je skôr hovoriť o úpadku – sa v lepšom prípade pripisuje naivite, v horšom úmyselnej deštrukcii politikov pri uvoľňovaní slovenského trhu inonárodným firmám a nadnárodným korporáciám.

Kto a akou mierou participoval na poškodení verejného záujmu, aká bola výška provízií za túto deštrukciu hospodárstva krajiny, sa dnes už asi nedozvieme. Podstatné je, že vinou politického a osobného prospechárstva zainteresovaných Slovensko nielen stratilo možnosť etablovať sa ako konkurencieschopný partner na zahraničných trhoch, ale prišlo aj o schopnosť udržať si spoločensky akceptovateľnú mieru nezamestnanosti. Stalo sa krajinou, ktorá v rozhodujúcich segmentoch spotrebných tovarov vykazuje závislosť od externých dodávok porovnateľnú s krajinami rovníkovej Afriky.

■ ŠAFÁRENIE S PÔDOU

Potravinová bezpečnosť štátu je podľa definície stav, keď sú výroba, obchod, preprava a skladovanie potravín zabezpečené v druhoch a množstvách, ktoré garantujú plynulé zásobovanie obyvateľstva. Vzhľadom na tzv. reštrukturalizáciu priemyslu a na ďalšie zmeny v hospodárskej politike SR je na základe tejto definície zvlášť dôležité sústrediť pozornosť na spojenie „zabezpečená výroba“. Ak máme skúmať potenciál a kapacity výroby základných potravín pre výživu obyvateľstva Slovenskej republiky v prípade nie nereálneho zlyhania externých dodávok potravín v niektorej z vojnových, resp. nevojnových krízových situácií, musíme vychádzať zo zásady, že potravinovú bezpečnosť štátu tvorí zachovanie výrobných zdrojov a objemu výroby na úrovni okolo 90 percent predpokladanej reálnej spotreby základných komodít domácej poľnohospodárskej produkcie.

Skôr ako sa budeme zaoberať schopnosťami slovenského poľnohospodárstva splniť tento kvantitatívny parameter, venujme pozornosť vývoju poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorého ukazovatele dostatočne vypovedajú o kritickej situácii v oblasti priamo sa podieľajúcej na produkčných schopnostiach nášho agrorezortu.

V čase, keď množstvo krajín využíva na produkciu potravín doslova každý centimeter poľnohospodárskej pôdy a prísne trestá jej predisponovanie na iné ako agrárne využitie, na Slovensku ubudlo v rokoch 2001 – 2010, tak ako je zjavné z tabuľky č. 1, až 270 876 hektárov trvalých trávnych porastov a pasienkov Aj keď to nie je jediný faktor, ktorý podmieňuje vývoj v oblasti produkcie hovädzieho mäsa, predznačuje pokles produkcie v tomto segmente živočíšnej výroby. Z tabuľky je evidentné, že tlaky na poľnohospodársky pôdny fond majú rastúcu tendenciu, čo sa zákonite premieta aj do iných ukazovateľov potravinovej bezpečnosti SR.

Tab. 1. Vývoj pôdneho fondu

Poskytovanie najbonitnejšej slovenskej pôdy v prospech budovania priemyselných parkov „ na zelenej lúke“ s infraštruktúrou budovanou za peniaze daňových poplatníkov pre zahraničných investorov je skôr jednou s foriem sofistikovane nastaveného nástroja pre korupčné správanie sa a z neho plynúci osobný prospech politikov ako strategické riešenie rozvoja ekonomiky a zamestnanosti.

Kríza slovenského poľnohospodárstva má však podstatne hlbšiu dimenziu, než je trestuhodné preklasifikovávanie poľnohospodárskej pôdy do iných, zväčša neprodukčných kategórií. Rany uštedrené slovenskému poľnohospodárstvu pred asi dvoma desaťročiami boli natoľko závažné pre tento citlivý organizmus, že v agónii, ktorú zažíva, nedokáže využiť ani disponibilný pôdny fond a ďalšie kapacity. Za zjavne znevýhodnených dotačných, a tým nákladových podmienok sa slovenské poľnohospodárske komodity nemôžu vo významnejšom rozsahu cenovo presadiť na domácom ani európskom trhu. Z uvedeného dôvodu dochádza k trvalému poklesu poľnohospodárskej výroby pri  takmer všetkých pre potravinovú bezpečnosť štátu významných komoditách bližšie kvantifikovaných v priloženej tabuľke.

Tab. 2. Stavy hospodárskych zvierat v kusoch

S poklesom chovu je v súlade s pravidlom závislosti ponuky a dopytu podmienený rast cien, čo sa spätne odráža v klesajúcej spotrebe nielen bravčového mäsa, čo by z aspektu zdravej výživy mohlo byť dokonca pozitívnym efektom tejto ekonomickej mizérie, ale aj pri komoditách, kde by spotreba vzhľadom na kvalitu a pozitívny vplyv na výživu obyvateľstva mala byť podstatne vyššia. Ide najmä o hovädzie mäso, spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

                Vývoj spotreby vybraných komodít zachytáva tabuľka 3, ktorá ukazuje radikálne zníženie spotreby od roku 1990 po súčasnosť.

Aj v tomto prípade možno argumentovať faktom, že nedostatok domácej produkcie môže byť kedykoľvek nahradený dovozom, čo je v globálnom prostredí bežná prax a Slovensku to naopak pomáha odpútať sa od pridanou hodnotou menej lukratívnych odvetví, koncentrovať sily a prostriedky do sofistikovanejšej produkcie a tým prispieť k budovaniu tzv. znalostnej spoločnosti.

Má potom vôbec zmysel v podmienkach otvoreného trhu hovoriť o nevyhnutnosti zachovania potrebných výrobných kapacít v odvetví poľnohospodárstva, ak z krajín s pomerne štedro dotovanou produkciou môžeme doviezť tieto komodity za výhodnejších podmienok, aké dokážeme získať pri nákupe z domácich zdrojov?! Ak na rozdiel od politikov máme schopnosť myslieť strategicky v dlhodobom časovom horizonte a netrpíme syndrómom „slepých mačiat“, potácajúcich sa v strategickom intervale maximálne štyroch rokov funkčného obdobia, tak to význam rozhodne má.

Tab. 3.  Spotreba vybraných druhov potravín na 1 obyvateľa v kg

■ VAROVANIE PROGNOSTIKOV

Je povinnosťou vizionárov a stratégov spoločnosti upozorňovať na hrozby a riziká, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti a zásadne ovplyvniť hospodárske procesy a bezpečnosť štátu. Naplnenie týchto hrozieb môže mať pôvod v extrémoch počasia vplyvom klimatických zmien. Môžu ich vyvolať energetické krízy, ktorých svedkami sme aj v súčasnosti, napr. vplyvom dlhodobého mrazivého počasia. Takýto vývoj zakladá možnosť vzniku nedostatku obilnín na európskom trhu, čo v kumulácii s povodňami, so suchom a s inými extrémnymi výkyvmi počasia vo svete môže zapríčiniť zlyhanie obchodu s touto komoditou. Rovnako môžeme a musíme uvažovať o možných masových úhynoch hospodárskych zvierat a hydiny v krajinách, na ktoré je orientovaná importná politika tzv. priemyselne vyspelých krajín sveta. Takto, žiaľ, treba zohľadňovať v úvahách nielen spomínanú asymetriu, ale aj potenciálne vojnové konflikty kontinentálneho či globálneho charakteru.

                V rovnakých dimenziách v rámci obranného plánovania musíme prioritne rozhodovať o koncepcii potravinovej bezpečnosti nielen z hľadiska jej senzibility ako garanta zabezpečenia existenčných potrieb obyvateľstva, ale aj z dôvodu nízkej flexibility na zmenené bezpečnostné podmienky. Na rozdiel od priemyselných odvetví nastavenie poľnohospodárstva na požiadavky krízového riadenia nie je záležitosť hodín alebo dní, ale minimálne mesiacov a rokov.

V prípade, ak by vznikla potreba zabezpečenia obyvateľstva z vlastných zdrojov aj pri absolútnej likvidácii chovu ošípaných, t. z. bez zachovania mláďat a kusov určených na reprodukciu (základného stáda), je Slovensko schopné zabezpečiť len niečo vyše 30 percent z aktuálnej spotreby. Podstatne horšie by to bolo za situácie, ak by sme uvažovali so zachovaním základného stáda. V takomto prípade podiel národnej produkcie na ročnej spotrebe tvorí takmer tvorí len 21 percent aktuálnej spotreby v danom roku. Rovnako dramatická, len s malými odchýlkami, je potravinová bezpečnosť pri ostatných rozhodujúcich komoditách produkovaných slovenským poľnohospodárstvom.

■ ZA HRANICAMI PREŽITIA

Aký postoj zaujať k uvedeným číslam? Asi by bolo vhodné vrátiť sa k  v minulosti používanému pojmu „hospodárska sabotáž“. Obsahovo vystihuje to, čo zlatokopi pasovaní za reprezentantov tohto národa vykonali za judášsky groš v uplynulých desaťročiach pre zahraničných pestovateľov a chovateľov na úkor ekonomickej prosperity, zamestnanosti a najmä bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Za zločin tohto charakteru bol kedysi aj primeraný trest. Je na obyvateľoch Slovenska, ako sa rozhodnú naložiť s pôvodcami nielen tohto úpadku, ale rozvratu hospodárstva krajiny ako celku!

Napriek nie práve optimistickej reči čísel, vždy musia existovať východiská nielen z ekonomického, ale ako sa ľudstvo vo svojej histórii viackrát presvedčilo, aj morálneho a politického marazmu. V tomto prípade je nevyhnutné, aby si Slováci vynútili od politikov, ktorým v budúcnosti dajú opäť svoju dôveru, zmeny v dotačnej politike a podporných programoch rozvoja podnikania. Zmeny, ktoré zabezpečia, aby prostriedky kumulované v rozpočte primárne z daní a odvodov slovenských občanov boli prioritne určené na ich podporu. Aby sa minimálne 50 percent uvedených prostriedkov účelovo vyhradilo na podporu rozvoja poľnohospodárskej výroby, ktorá aj napriek v posledných rokoch zavádzaným moderným technológiám stále garantuje inú kvalitu zamestnanosti, ako napr. niektoré ázijské spoločnosti.

■ DOTAČNÉ ISTOTY

Neobstojí argument o statuse poľnohospodárstva ako dinosaura v živote modernej spoločnosti. Je vari rutinná práca Slováka za výrobným pásom zahraničnej montážnej spoločnosti bez akejkoľvek vzdelávacej a výskumnej bázy na Slovensku pilierom znalostnej spoločnosti vyššej kvality ako zabezpečenie dostatku potravín z vlastných zdrojov?! Nie je, pretože na rozdiel od investície do poľnohospodárstva je nákladnejšia na budovanie infraštruktúry za peniaze daňových poplatníkov, pretože nedokáže dať vzdelaním, vekom, pôvodom a inak znevýhodneným skupinám obyvateľstva prácu tam, kde žijú. Práca a možnosti zamestnania znamenajú zvyšovanie ich kúpyschopnosti, a tým ekonomický reštart regiónu, vrátane tých obcí Slovenska, kam ešte desaťročia nijaký investor nezavíta.

Dotácia do poľnohospodárstva neprináša nižší efekt ako podpora zahraničných investorov, pretože je pevne spojená s pôdou a nemôže byť využívaná na vydieranie, ako je to zvykom u zahraničných subjektov typu mediálne známych strašiakov: ak opäť z našich daní nedôjde daňovým úľavám, k zvýšeniu podpory, tak na Slovensku končíme a na dlažbe skončia stovky zamestnancov. Nájdeme si iných (úplatných) politikov, ktorí predajú lacnejšiu pracovnú silu a z jej peňazí nám prispejú na motivačné stimuly.

Dotácia do poľnohospodárstva je výhodnejšia aj preto, lebo prvovýroba na seba, na rozdiel od zahraničného investora, viaže ďalšie pracovné príležitosti v spracovateľskom priemysle a obchode. A na rozdiel od nevzhľadnej škatuľovej architektúry zahraničných investorov poľnohospodárska výroba neznehodnocuje, ale naopak kultivuje prostredie slovenského vidieka, ktorý by si mal zachovať svoju tvár pre ďalšie generácie.

Je výhodnejšia, lebo eliminuje zaoceánske stratégie „riaditeľov zemegule“ uplatňujúcich stratégiu – „ak chceš ovládať ľudí kontroluj výrobu a distribúciu potravín“! Je prínosnejšia, lebo svojou existenciou a produkciou garantuje to najvzácnejšie – suverenitu, bezpečnosť a perspektívu zdravého, pracovitého a životaschopného národa.

Autor je člen výboru Národohospodárskeho odboru Matice slovenskej