Stotisíc Slovákov demonštrovalo za autonómiu


Pribina štvorecStotisíc Slovákov demonštrovalo za autonómiu

Pribinove slávnosti dokázali, že národ si stojí za svojím

Peter JÁNOŠÍK – Foto: archív SNN

V roku 1933 sa v Nitre pri príležitosti 1 100. výročia vysvätenia prvého kostola na území Slovenska uskutočnili Pribinove slávnosti. Z oficiálneho programu pôvodne cirkevných osláv pražská vláda vylúčila účasť slovenských autonomistov, medzi ktorých patril tiež predseda najväčšej katolíckej organizácie – Spolku sv. Vojtecha – Andrej Hlinka. Po masovej manifestácii Andrej Hlinka však predsa prehovoril z tribúny proti ideám čechoslovakizmu a popierania svojbytnosti slovenského národa slovami: „Slováci už na úsvite dejín Slovanov mali svojho vladára Pribinu. Boli sme teda už vtedy národom slobodným, samobytným, svojráznym, národom kresťanskej a slovenskej kultúry. Kým iné národy slovanské v tých časoch nedospeli ešte k dostatočnej kresťanskej vzdelanosti, my Slováci žili sme už ako národ kresťanský a slobodný.“

Pribina bol nitriansky    vladár, prvé historicky známe knieža priamych predkov dnešných Slovákov. V rokoch 825 až 833 bol posledným kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva a do roku 861 prvým kniežaťom Blatnianskeho kniežatstva na území dnešného Maďarska. V roku 833 salzburský arcibiskup Adalrám sprevádzal franského kráľa Ľudovíta Nemca na jeho výprave proti Bulharom. Navštívil tiež Nitru a vysvätil tam prvý kostol, ktorý dal Pribina postaviť okolo roku 828. Bol to prvý kresťanský kostol na celom území západných a východných Slovanov. Tento fakt dokladá, že Nitrianske kniežactvo bolo už v tom čase známe a rešpektované vo Franskej ríši.

Na začiatku 30. rokov sa stali signifikantným zrkadlom politickej atmosféry na Slovensku také kľúčové udalosti, ako bola známa streľba v máji 1931 v Košútoch, či ďalšie štrajky a demonštrácie. Slovenský národ pociťoval útlak od Čechov a chcel obhajovať svoje práva. Upozorňoval ostatných, že to, čo prežíva, nie je národná sloboda. Pribinove slávnosti sa konali za odmietania tézy o jednotnom „československom národe“. Praha určila, že hlavným rečníkom na oslavách má byť predseda vlády, a vonkoncom nepovažovala za nevyhnutné, aby na oslavách prehovoril zástupca Matice slovenskej Dr. Jozef Škultéty a predseda HSĽS Andrej Hlinka. Na slávnostiach bolo prítomných veľa novinárov zo zahraničia.

DEMONŠTRÁCIA ZA AUTONÓMIU

PribinaStotisícový zástup odmietal vypočuť „pražských“ rečníkov a vynútil si, aby mu rečnili predstavitelia autonomizmu Hlinka a Rázus. Najradikálnejšia časť účastníkov prevolávala už v sprievode, ktorý tiahol Nitrou na letisko, protičeské a protivládne heslá. Čo sa vlastne v Nitre stalo? Ústrednou akciou programu bola manifestácia na nitrianskom letisku 13. augusta v dopoludňajších hodinách, keď autonomistická mládež vyniesla A. Hlinku na ramenách na tribúnu. Hlinka nielen rečnil, ale stal sa moderátorom priebehu najdôležitejšej manifestácie a udeľoval možnosť prehovoriť členom vlády. V rukách držal skonfiškované a znovu vytlačené číslo Slováka s výrazným celostránkovým nadpisom: Nitra je naša! Predniesol prejav, v ktorom opäť žiadal zmenu ústavy a realizáciu Pittsburskej dohody, a na záver prečítal vopred pripravenú Nitriansku rezolúciu, v ktorej okrem iného vyhlásil, že Slováci chcú byť národom nielen oslobodeným, ale aj slobodným. Udelil slovo krajinskému prezidentovi, predsedovi vlády J. Malypetrovi, po ktorých predniesli pripravené prejavy domáci a zahraniční cirkevní hodnostári. Biskup Kmeťko tlmočil zúčastneným pápežské požehnanie a prečítal telegram posielaný pápežovi a prezidentovi republiky. Po ukončení Pribinových osláv mocenské orgány začali trestné konania proti deväťdesiatim ôsmim účastníkom osláv.

Nespokojnosť s celkovou situáciou obyvateľstva na Slovensku, s jeho beznádejne neriešenými dlhodobo naakumulovanými problémami, ktoré sa skrývali pod názvom „riešenie špecifickej slovenskej otázky“, prepukla naplno. Demonštrujúci účastníci osláv verili vo víziu autonómneho Slovenska ako jedinej možnej cesty k likvidácii svojich osobných aj celospoločenských ťažkostí. Nacionálne vášne ukázali na snahu dokázať predovšetkým „Prahe“ a zahraničiu, že slovenský národ si za svojím stojí.

Množstvo účastníkov, ktorí sa zišli v Nitre, a ich netradičné búrlivé prejavy nasvedčovali, že na Slovensku je situácia skutočne vážna. Oslavy sa napokon stali výzvou k dávno očakávanému zjednoteniu a spoločnej aktivite slovenských autonomistických prúdov. Boli síce najmä propagačnými akciami oboch autonomistických strán, svojím významom sa však zaradili medzi dôležité udalosti v slovenských dejinách.