Svet medzi Washingtonom a Pekingom


Dušan KernýKOMENTÁR

Dušan D. KERNÝ

Denníky venovali americkým prezidentským voľbám osem-desať strán. Až po také pozoruhodnosti, že pozorovatelia OBSE mali menej slobody monitoringu v USA než predtým na ukrajinských voľbách. To hovorí zaveľa o tom, ako veľa treba o meniacich sa USA informovať. Najmä v médiách na Slovensku, ktoré si z neudržali odstup v rokoch podpory Bushovej éry vojen v Iraku a v Afganistane. Veď práve „Bushov efekt“ sa stal jedným z faktorov unikátneho znovuzvolenia prezidenta Obamu. V ďakovnej reči to sám formuloval takto: „Desaťročie vojen sa končí.“

Pred štyrmi rokmi mal Obama zmeniť svet, ktorý zanechal G. Bush. Stal sa však prezidentom éry, v ktorej možnosti USA už nie sú neohraničené. Musel ukončiť ideológiu svetovej vojny proti teroru, ktorou G. Bush priviedol nielen USA na pokraj finančného a zahranično-politického krachu, ale aj na pokraj morálneho úpadku. Nekritická podpora celej Bushovej éry takto má aj pre nás dosah – ide o to nájsť profesionálny spôsob oddeliť plnú informovanosť od prostoduchého antiamerikanizmu. Veď aj v USA ide teraz o to zmeniť predvolebnú nenávistnú politickú kultúru. A Obamom deklarovaná spoločnosť solidarity – to znie priam európsky.

Prezident musí meniť najmä pomery doma a nie vo svete. To je poučné pre politikov všade. Treba uviesť vlastné štáty do poriadku. Prezident Obama „vpumpoval“ do programov 800 miliárd dolárov, podporné injekcie dostal americký automobilový priemysel, nedokončený však zostáva zápas s finančným svetom Wall Streetu, 23 miliónov nezamestnaných a katastrofálny štátny dlh USA – 16 biliónov dolárov. Zdravotná reforma, ktorú presadil pre 50 miliónov občanov, čo ju nemali, je po desaťročiach neexistencie všeobecného zdravotného poistenia akýmsi vytváraním amerického sociálneho systému, štátu plus mínus tak, ako ho vnímame v Európe. Prezident Obama to presadil proti veľkému odporu kapitálu a vlastného okolia – zdravotná reforma pred voľbami bola priveľké riziko. Voľby sa totiž konali – a to ako keby nám uniklo, v situácii, keď už aj právnické osoby mohli prakticky neohraničene prispievať do volebných fondov – preto sa náklady mohli vyšplhať na šesť miliárd dolárov.

               Nielen v tomto zápase kapitálu a politiky sú pre nás americké voľby poučné. Poučná je zjavná etnická a sociálna skladba amerických voličov, zjednodušene povedané to, že menšiny si zvolili prezidenta proti doterajšej bielej väčšine. Ako keby sa skončila éra „bielych“ prezidentov zvolených výlučne doterajšou bielou a protestantskou väčšinou. Bez menšín sa už republikáni nepresadia. To je pre Slovensko s jeho meniacou sa etnickou skladbou obyvateľstva poučným príbehom.

Pokiaľ ide o geopolitický a geoekonomický rozmer, nemožno neporovnávať s vývojom v Čínskej ľudovej republike a plánovanou zmenou nástupu už piateho vedenia Čínskej komunistickej strany po Maovi. Nejde len o rozvoj trhovej ekonomiky a nástup vysokotechnologickej spoločnosti, ide aj o to, že čínskymi komunistami riadené štátne podniky dosiahli 322 miliárd dolárov zisku. Dva mimoriadne dôležité štáty s rozdielnym systémom, svetové mocnosti, majú nové vedenie – ale obe čelia rozsiahlym domácim problémom. Svet dnes sa však nenachádza medzi Washingtonom a Pekingom ako kedysi v časoch studenej vojny medzi Moskvou a Washingtonom. A to je priama výzva pochopiť význam a možnosti Európy, dnes už dvojrýchlostnej Európskej únie, eurozóny a tých ostatných – a tým aj Slovenska. Pre médiá na Slovensku zároveň doteraz hriešne nenaplnená úloha zobraziť svet taký, ako v skutočnosti je, a nenahrádzať to účelovou propagandou a zaslepovať bulvárom.



Pridaj komentár