ULMANOVÁ: Spravovať Bratislavu by mali cez referendá ľudia

Mgr. Kristína Ulmanová, zbieranie podpisov Foto: Kristinaulmanova.sk

Bratislava 11. novembra (TASR) - Riadi sa mottom, že správu Bratislavy majú vykonávať jej obyvatelia. Aj preto chce problémy riešiť miestnym referendom a nechať o veciach rozhodovať ľudí. Mesto zároveň kritizuje, že je zlým hospodárom, no nehospodárnosť pri organizovaní referenda aj dvakrát mesačne nevidí. Ekonómka Kristína Ulmanová ide do boja ako nezávislá kandidátka na primátora Bratislavy. Chce znížiť dopravu vytvorením call centra a ceny lístkov v mestskej hromadnej doprave zľavniť na polovicu.

Povedali ste, že kandidujete preto, lebo hlas občanov nie je vypočutý. Chcete to riešiť miestnym referendom. Ako by to malo podľa vás v praxi vyzerať?

Najdôležitejšie je, aby sa ľudia oboznámili s problematikou, ktorú chceme riešiť. Musia byť teda informovaní cez médiá, internet alebo informáciou do schránky. Odpovedia mi, čo je dôležité riešiť a čo je menej dôležité. Oboznámim ich teda s témami a budem čakať na ich spätnú väzbu. A potom v referende môžu povedať, či s otázkou súhlasia alebo nie.

O akých témach by ľudia v referende rozhodovali?

Máme tu niekoľko vecí, ktoré musíme vyriešiť úplne urgentne. Ľudia chcú zeleň, dobrú dopravu, parkovanie, verejné záchody. Budú môcť v referende rozhodovať aj o tom, či chcú alebo nechcú niekde vytvoriť cyklochodník a rozhodnú, či sa pod parkom, napríklad na Belopotockého ulici, urobia garáže. A máme dva v jednom. Parkovisko pre obyvateľov aj krásny park. Potom na základe toho stanovíme v rozpočte priority výhradne pre mesto a občanov.

Za park a nie výstavbu na Belopotockého ulici ľudia dlho bojovali. Vy tam naozaj chcete vytvoriť podzemné parkovisko?

Opýtam sa to ľudí v miestnom referende. Môžeme potom od áut uvoľniť cestu a na ušetrenom priestore zakresliť chodníky pre cyklistov. Obyvatelia už raz rozhodli správne a čo ďalej rozhodnú tiež.

Ako často by ste referendum organizovali?

Každý mesiac, pokojne aj dvakrát za mesiac. Záleží na tom, či budú v danom čase rezonovať nejaké dôležité témy.

Ak obyvatelia chcú presadiť svoje návrhy, ktoré má mesto financovať, môžu na to využiť participatívny rozpočet.

V ňom nie je dosť peňazí. V číslach ide o cca 40.000 eur. Obyvatelia majú právo rozhodovať o všetkých peniazoch a majetku mesta.

Zároveň ale kritizujete mesto za nehospodárne nakladanie s majetkom, miestne referendum tiež niečo stojí. To nie je nehospodárne nakladanie?

To, čo sa vynaloží pre občanov, nie je nikdy zbytočné a nehospodárne. Rozpočet slúži práve na to, aby sa zabezpečovali služby a pomoc občanom, aby sa udržiavalo mesto, a tak ďalej. Takto to funguje všade. Ľudia môžu hlasovať aj z domu od počítača. Mohli by svoj názor posielať aj poštou.

Ale veď ľudia nemôžu v referende hlasovať napríklad poštou.

Prečo? Veď máme ústavou garantované poštové tajomstvo. Keď otvoríte obálku z urny a pošty, je to identické. V niektorých krajinách sa to praktizuje a rešpektuje.

Dobre, pozrime sa na to z druhej strany. V Bratislave sa volebná účasť pohybuje pod 50 percentami občanov. Na referende sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a rozhodnutie prijať vyše polovica účastníkov referenda. Celoslovensky sa vykonalo viac referend, úspešné bolo iba jedno. Naozaj si myslíte, že ľudia budú niekoľkokrát do roka chodiť k urnám?

Ľudia nechodia voliť, lebo sú sklamaní. A nerobia aj iné veci, ktoré by mohli robiť len preto, lebo im to nie je umožnené. Ak im dáme dispozíciu, ľudia ju využijú. A pokiaľ by im záležalo na tom, aby sa problém vyriešil, určite by prišli. Veď to dávajú najavo prostredníctvom petícií, že sú nespokojní a že im záleží na živote v Bratislave.

Dopravu v Bratislave chcete riešiť vytvorením call centra. Naozaj si myslíte, že to stačí?

Áno. Ak si potrebuje človek niečo vybaviť, musí behať po úradoch. Ak by sme si zavolali na call centrum, kde by sme všetko nahlásili, nemuseli by ste ťahať naše autá do mesta a odľahčili by sme dopravu. A napokon to funguje na západ od Slovenska, takže to nie je nič neobvyklé.

Parkovanie by ste nijako inak neriešili?

Riešila by som to tak, aby všetci naši developéri, ak postavia budovu, vybudovali k nej aj parkovacie miesta a časť z nich dali verejnosti k dispozícii.

Ale aké je vaše riešenie súčasného stavu parkovania?

Rezidenti budú môcť parkovať zadarmo s jedným autom. Tí, ktorí dochádzajú, budú mať spoplatnené parkovacie miesta. A budú mať niekoľko možností. Buď zaparkujú na okraji Bratislavy za poplatok alebo zadarmo, alebo prídu do centra a zaplatia.

Chcete teda budovať záchytné parkoviská?

A kto povedal, že neexistujú?

A kde sú?

Na každom konci mesta. Máme staré letisko, tam sa parkovalo, keď prišiel pápež v roku 2003. Viete o tom?

Ale na záchytné parkovisko musí nadväzovať spoj mestskej hromadnej dopravy.

Z Vajnor chodí MHD. Potom máme parkovisko pri Krematóriu, tí, ktorí chodia zo Stupavy či Borinky, môžu parkovať tam. Ďalej máme parkovacie miesta pri obchodnom centre na Zlatých pieskoch, tam môžu parkovať ľudia prichádzajúci zo Senca. Treba sa len dohodnúť so súkromníkmi, ktorým mesto predalo pozemky.

V programe máte, že chcete zvýhodniť používateľov MHD polovičným cestovným? Kto sú používatelia MHD?

Všetci občania. A preto, že naše príjmy nie sú adekvátne výške cestovného. Nemôžeme žiadať od ľudí vysoké cestovné a vysoké pokuty, pokiaľ tí ľudia na to nemajú príjmy.

Dnes majú zľavnené cestovné študenti, hendikepovaní ľudia i darcovia krvi či odbojári. Dopravný podnik by prišiel vašim návrhom o svoje príjmy, ktoré by mu mesto muselo zaplatiť.

Ja hovorím o synergickom efekte. Bude chodiť menej áut, menej sa budú kaziť cesty a mesto bude dávať menej peňazí na opravy výtlkov. Dopravný podnik dostáva peniaze z našich daní, ktoré musí využívať výlučne v prospech mesta a občanov.

Cesty ale poškodzuje najmä zima. A ak bude MHD cestovať viac ľudí, aj DPB bude musieť posilniť spoje. Z čoho vozokilometre zaplatí?

Vaša metodika je založená na kilometroch, no tých metodík je viac. Ak si povieme, že vaša metodika je správna, tak vám vyjde to, čo ste povedali. Metodika ale musí byť založená na tom, či bude cestovať dostatok občanov. Odborníci nám musia povedať, či sa to oplatí. Musí sa urobiť prepočet. A podľa mňa sa to určite oplatí. Ja som účtovníčka, viem, že mestu to proste vyjde.

Čo bude najdôležitejšie vo vašej agende, keď nastúpite do funkcie?

Zvolám si všetkých zamestnancov magistrátu, poďakujem sa za ich doterajšiu prácu a poviem im, že im určite ostali "v šuflíkoch" a na stoloch nevybavené veci. A veľmi by som si želala, aby tieto veci vybavili. Že mi na tom záleží, že viem, že sú odborníci a dokážu ich vybaviť. A ak si nebudú vedieť rady, aby prišli za mnou a ja im pomôžem vybaviť tieto veci. Teda prvá vec bude vybaviť veci a odbremeniť sa od starých problémov, aby sme mohli začať nové veci.

Starým problémom je aj zanedbaná Hlavná stanica. Ako by ste riešili tento problém?

Vypísala by som tender pre občanov, aby sa prišli prihlásiť na mestský úrad so svojimi profesiami, ktoré majú. A zobrala by som jednu firmu verejným obstarávaním, ktorá má záujem robiť túto zákazku a mohla by zamestnať týchto prihlásených občanov.

Ale dnes má mesto zmluvu s iným investorom...

Či sa zmluva vypovie alebo nie, to by záležalo od vôle ľudí. A investor by sa tomu musel podriadiť.

Skutočne si myslíte, že toto je reálne?

Je to reálne, prečo by nebolo? Funguje to pár kilometrov za hranicou s Rakúskom a keď zrušíme korupciu, bude to fungovať aj v Bratislave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár