Poľský exprezident Aleksander Kwasniewski. Foto: FOTO TASR/AP
Bialogard/Bratislava 14. novembra (TASR) – Vo funkcii poľského prezidenta sa Aleksandrovi Kwasniewskému podarilo získať 80 percentnú podporu u verejnosti. Chcel byť prezidentom všetkých Poliakov, voľby vyhrával so sloganmi "Zvoľme budúcnosť a Poľsko pre všetkých". Počas jeho pôsobenia v prezidentskom úrade (1995-2005) prijali Poľsko do Severoatlantickej únie (NATO, 1999) i Európskej únie (EÚ, 2004).
V súčasnosti pracuje pre najväčšiu ukrajinskú súkromnú plynárenskú spoločnosť Burisma Holdings, čo vyvoláva množstvo sporných otázok. V sobotu 15. novembra sa Aleksander Kwasniewski dožíva 60 rokov.
Aleksandra Kwasniewského označovali počas jeho aktívnej politickej kariéry aj za "hnaciu silu" regiónu. Usporadúval summity a stretnutia regionálnych vodcov. K jeho súčasným aktivitám však verejnosť taká ústretová nie je. Prácu pre najväčšieho nezávislého producenta plynu na Ukrajine vníma ako konflikt záujmov. Poľský predseda vlády Donald Tusk berie túto skutočnosť ako trápnu a nejednoznačnú. "Nevyzerá to dobre". Naopak Kwasnievski vníma túto podporu z jeho strany za dôležitú z hľadiska nezávislosti Ukrajiny od ruského plynu. Pre poľskú televíziu TVP v máji tento rok povedal, že na tom nevidí nič zlé. "Domnievam sa, že táto činnosť je nanajvýš užitočná".
Aleksander Kwasniewski sa narodil 15. novembra 1954 v poľskom Bialogarde v rodine lekára. Vyštudoval ekonómiu na Gdanskej univerzite. Počas štúdií pôsobil v Socialistickom zväze študentov Poľska (v roku 1926 bol predsedom SZSP na univerzite). Po škole pracoval ako novinár. Bol šéfredaktorom študentského týždenníka ITD (1981-1984) a denníka Sztandar Mlodych (1984-1985). V roku 1985 spoluzakladal časopis Bajtek, ktorý sa zameriaval na počítače.
V roku 1977 Kwasniewski vstúpil do Poľskej zjednotenej robotníckej strany (PZPR). Jej členom bol až do rozpustenia strany v roku 1990. Do politiky vstupoval ako 31-ročný, keď sa stal najmladším ministrom vo vláde Zbigniewa Messnera. Vo funkcii ministra mládeže a športu pôsobil aj vo vláde Mieczyslawa Rakowského a Tadeusza Mazowieckého. V rokoch 1988-1991 bol predsedom Poľského olympijského výboru.
Pri rozhovoroch za okrúhlym stolom, ktoré sa viedli pred voľbami 1989, zastupoval Kwasniewski komunistickú vládu. V januári 1990 bol pri zakladaní sociálno-demokratickej strany a stal sa predsedom Hlavnej rady Sociálnej demokracie Poľskej republiky (SdPR). Tá bola jadrom koaličného Zväzu demokratickej ľavice (SLD), ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách 1993 v Poľsku.
V novembri 1995 Kwasniewski porazil v druhom kole prezidentských volieb Lecha Walesu so ziskom 51,7 percent hlasov. V nasledujúcich rokoch tvrdo pracoval na tom, aby Poľsko prijali do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ).
Pokračoval v prechode na trhové hospodárstvo, podporoval privatizáciu. Jeho najväčším úspechom bolo prijatie novej poľskej ústavy v roku 1997, ktorá nahradila základný zákon prijatý počas komunistickej vlády v roku 1952. Kwasniewski obhajoval regionálnu spoluprácu v strednej a východnej Európe. Zasadzoval sa o politiku otvorených dverí, ktorá ponechávala možnosť aj pre ďalšie štáty stať sa členom NATO a EÚ. Poľsko sa počas jeho výkonu funkcie hlavy štátu stalo najväčším obhajcom Ukrajiny v Európe.
V roku 2000 Kwasniewski obhájil funkciu prezidenta republiky. Zvíťazil hneď v prvom kole, keď získal 53,9 percenta všetkých hlasov. Pod jeho vedením sa stalo Poľsko silným spojencom Spojených štátov amerických v boji proti medzinárodnému terorizmu (prejavilo sa to hlavne vo vojne v Iraku). Spolu s manželkou viedol v júni 2003 kampaň za schválenie prístupovej zmluvy s EÚ (člen EÚ máj 2004).
Mal blízke vzťahy s ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, a stal sa sprostredkovateľom počas oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004. Medzinárodní komentátori mu prisudzujú hlavnú úlohu v mierovom riešení tohto konfliktu. Vo funkcii hlavy štátu ho v decembri 2005 vystriedal Lech Kaczynski.
Od roku 2006 prednáša A. Kwasniewski na Georgetown University v USA súčasnú európsku politiku, transatlantické vzťahy. Vedie politické a pedagogické kurzy. Je v správnej rade Hertie Schoolof Governance v nemeckom Berlíne a predsedom dozornej rady v Medzinárodnom centre pre politické štúdiá v Kyjeve (Ukrajina).
V roku 2008 sa stal Kwasniewski predsedom Európskej rady pre toleranciu a zmierenie. Od júna 2012 viedol s írskym politikom a bývalým predsedom Európskeho parlamentu Patom Coxom európsku parlamentnú monitorovaciu misiu na Ukrajine, ktorá sledovala trestné stíhanie Julije Tymošenkovej a ďalších. Bol tiež pri rozhovoroch medzi EÚ a ukrajinskou vládou o dohode o pridružení k EÚ.
Za svoju prácu získal Aleksander Kwasniewski množstvo najvyšších štátnych a medzinárodných ocenení (hlavne v rokoch 1995-2005). Od roku 2010 je čestným občanom poľskej Varšavy.
Aleksander Kwasniewski je ženatý, jeho manželka Jolanta Kontyová je majiteľkou realitnej kancelárie. Majú dcéru Aleksandru.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR