Smer-SD dnes oslavuje narodeniny, snemu predsedá Pavol Paška

Na snímke Pavol Paška Foto: TASR/Štefan Puškáš

Bratislava/Nitra 6. decembra (TASR) - Pätnásť rokov existencie strany Smer-SD nebolo ľahkých, ale je to úspešný príbeh. Pre TASR to povedal podpredseda strany a šéf parlamentu Peter Pellegrini. Vládna strana práve dnes oslávi okrúhle narodeniny na sneme v Nitre.

"Aj po pätnástich rokoch je Smer-SD jedinou stranou v parlamente, ktorá má takú stabilitu, akú má a ktorej klub neprišiel ani o jedného poslanca," zdôraznil Pellegrini. Zároveň priznáva, že kto robí, robí aj chyby. "Z mnohých sme sa poučili. Myslím si, že strana sa vyvíja, reaguje a vie sa poučiť z vlastných chýb. Verím, že vydrží takto stabilne a konsolidovane minimálne ďalších 15 rokov," poznamenal predseda Národnej rady SR.

Pellegrini je presvedčený, že do budúcnosti musí Smer-SD pokračovať v napĺňaní záväzkov, v konsolidácii, ale musí stále nachádzať aj riešenia v sociálnej oblasti. "Verím, že takto bude vyzerať naša politika aj v nasledujúcich rokoch," dodal.

Snemu predsedá Paška

Slávnostnému snemu strany Smer-SD v Nitre dnes predsedá tradične podpredseda Smeru-SD Pavol Paška. V tejto pozícii zostal aj po tom, ako sa nedávno po kauze piešťanského CT vzdal funkcie predsedu NR SR aj mandátu poslanca a odvtedy pracuje ako profesionálny podpredseda vládnej strany.

Pompézne otvorenie snemu v priestoroch Agrokomplexu, ktorý je oslavou 15. výročia založenia strany, bolo tradične spojené so svetelnou šou a štátnou hymnou SR. Predseda strany Robert Fico zožal po svojom príchode intenzívny potlesk. Ešte predtým si delegáti pozreli vystúpenie žilinského folklórneho súboru Rozsutec a niekoľkominútový videozostrih 15-ročnej činnosti a úspechov Smeru-SD.

Na slávnostný snem Smeru-SD je pozvaných 950 delegátov a aj český premiér Bohuslav Sobotka (ČSSD). V programe je tradične vyčlenený čas na prejav šéfa strany a premiéra Roberta Fica, ale aj na tradičné odovzdávanie zlatých odznakov pre zaslúžilých členov. Personálne zmeny naplánované nie sú.

Strana Smer vznikla v roku 1999, ustanovujúci snem sa konal 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu bol zvolený bývalý člen SDĽ Robert Fico a vo vedúcej pozícii ostal dodnes. O päť rokov neskôr Smer integroval ľavicové strany SDSS, SDĽ a SDA a názov strany sa zmenil na Smer-SD.

Profil strany Smer-SD

Nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico predstavil dňa 29. októbra 1999 nový politický subjekt na Slovensku s názvom Smer. Tomuto kroku predchádzala jeho abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) 16. januára 1999 pre nezhody s výkonom praktickej politiky ľavicovej strany. Na Ministerstve vnútra SR bola strana zaregistrovaná 8. novembra 1999. Ustanovujúci snem politickej strany Smer sa uskutočnil 11. decembra 1999 v Stupave. Za predsedu na ňom zvolili Roberta Fica a túto stranícku funkciu zastáva dodnes. Z téz politického programu strany vyplynulo, že to bude politická strana plne rešpektujúca princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.

Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS), Strana demokratickej ľavice (SDĽ) a Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a formálne sa začlenili do strany Smer, ktorej názov sa zmenil na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).

V septembrových parlamentných voľbách 2002 získal Smer 13,46 percenta hlasov a 25 poslaneckých kresiel v Národnej rade (NR) SR a bol opozičnou stranou.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2006 získal Smer-SD 29,14 percenta hlasov a zvíťazil v nich so ziskom 50 poslaneckých kresiel. Na základe výsledkov volieb poveril prezident SR Ivan Gašparovič 20. júna 2006 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády SR. Za svojich koaličných partnerov si Smer-SD vybral Ľudovú stranu - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Novú vládu na čele s premiérom Ficom vymenoval Ivan Gašparovič 4. júla 2006. Vo vláde Roberta Fica obsadili 11 ministerských kresiel nominanti strany Smer-SD.

Dňa 19. mája 2005 v Paríži stranu Smer-SD prijali za plnoprávneho člena Strany európskych socialistov (PES). Z dôvodu vstupu do koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS) pozastavilo 12. októbra 2006 Predsedníctvo PES na 10 mesiacov členstvo strane Smer-SD vo svojich radoch. Toto rozhodnutie odôvodnila parlamentná frakcia tvrdením, že "nemôže akceptovať člena, ktorý tvorí koalíciu s xenofóbnou, nacionalistickou stranou". Smer-SD sa stal znovu plnoprávnym členom PES 7. decembra 2009 na 8. kongrese v českej metropole Praha.

V parlamentných voľbách v roku 2010 získal Smer-SD 34,79 percenta hlasov a v parlamente 62 poslaneckých kresiel, stal sa tak víťazom volieb. Keďže nenašiel koaličného partnera na zostavenie vlády SR, prešla strana do opozície.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2009 získal Smer-SD 32,01 percenta hlasov. Poslancami EP sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová.

V prezidentských voľbách v SR v roku 2004 a 2009 podporila strana Smer-SD prezidenta SR Ivana Gašparoviča.

Jednotkou na kandidátke Smeru-SD v predčasných voľbách do NR SR 10. marca 2012 bol Robert Fico. Ústredná volebná komisia (ÚVK) potvrdila, že víťazom volieb sa oficiálne stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov, čo mu prinieslo 83 poslaneckých mandátov. Do Národnej rady SR sa dostalo šesť politických strán.

Prezident SR Ivan Gašparovič poveril 15. marca 2012 predsedu Smeru-SD Roberta Fica zostavením novej vlády. Nový kabinet je jednofarebný, keďže lídri zvyšných piatich politických strán na rokovaní za okrúhlym stolom odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície. Nový vládny kabinet prezident Gašparovič vymenoval 4. apríla 2012. Premiér pri ich nominácii siahol aj do radov nezávislých odborníkov.

V decembri 2013 oznámil predseda strany Robert Fico svoj záujem kandidovať za prezidenta SR. Dňa 15. marca 2014 so ziskom 28 percent hlasov postúpil do druhého kola prezidentských volieb. V ňom mu voliči odovzdali 40,6 percenta hlasov, čo nestačilo na víťazstvo (úspešnejší kandidát Andrej Kiska získal 59,4 percenta hlasov). Robert Fico (napriek mnohým špekuláciám) zostal premiérom SR.

Predsedníctvo Smeru-SD 16. júna 2014 uznesením vzalo na vedomie, že Marek Maďarič sa vzdal funkcie podpredsedu strany po prehratých prezidentských voľbách, keď robil Ficovi šéfa volebnej kampane.

Podpredseda Smeru-SD Vladimír Maňka sa 28. júna 2014 na mimoriadnom pracovnom sneme strany vzdal postu podpredsedu. Šéf Smeru-SD Robert Fico navrhol delegátom, aby na jeho miesto zvolili vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. Rovnako navrhol so súhlasom Mareka Maďariča, aby snem opätovne zvolil za podpredsedu práve Maďariča. Delegáti pracovného snemu napokon rozhodli a Marek Maďarič a Peter Pellegrini sa stali podpredsedami strany.

Výberový chronologický prehľad snemov strany Smer-SD

I. ustanovujúci snem, 11. decembra 1999 - Stupava
Delegáti ustanovujúceho snemu strany Smer zvolili vedenie a schválili program strany. Predsedom sa stal Robert Fico, generálnou manažérkou Monika Beňová.

II. snem, 9. decembra 2000 - Košice
Snem označil za zahraničnopolitickú prioritu strany vstup Slovenska do EÚ. Robert Fico odmietol vytvorenie opozičného politického bloku navrhnutého Vladimírom Mečiarom, spoluprácu s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) nevylúčil.

Mimoriadny snem, 5. mája 2001 - Stupava
Delegáti schválili návrh štátnej doktríny. Za podpredsedov strany zvolili Moniku Beňovú, Milana Murgaša a Dušana Čaploviča.

III. snem, 10. mája 2003 - Hlohovec
Účastníci snemu potvrdili vo vedúcej funkcii strany Roberta Fica. Vo funkciách podpredsedov strany opäť potvrdili Moniku Beňovú, Dušana Čaploviča a Milana Murgaša. Novými podpredsedami strany sa stali Pavol Paška a Robert Kaliňák. Politický dokument proklamoval úsilie stať sa dominantným stredoľavým subjektom na slovenskej politickej scéne.

IV. snem, 13. decembra 2003 - Piešťany
Schválil jednoznačnú opozičnú stratégiu strany. Podporu vláde podmienil vypísaním predčasných parlamentných volieb. Prijal Sociálno-ekonomickú alternatívu - program sociálne únosných reforiem.

V. snem, 11. decembra 2004 - Bratislava
Odsúhlasil zlúčenie s SDĽ, SDA a SDSS a zmenu názvu strany na Smer-SD (Smer-Sociálna demokracia). Na základe dohôd tri mimoparlamentné strany ukončili k 1. januáru 2005 svoju činnosť na slovenskej politickej scéne a ich členovia dostali možnosť preregistrovať sa.

VI. snem, 30. septembra 2006 - Trenčín
Delegáti potvrdili vo funkciách predsedu Roberta Fica, podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Roberta Kaliňáka a Vladimíra Maňku a zvolili nových - Igora Federiča a Mareka Maďariča. Zmenou stanov zrušili privilégiá zakladajúcich členov.

VII. snem, 9. decembra 2006 – Bratislava
Účastníci slávnostného snemu Smeru-SD sa zaoberali hlavne hodnotením činnosti strany za rok 2006, analýzou komunálnych volieb a východiskami na rok 2007, ktoré prezentoval predseda sociálnych demokratov Robert Fico.

VIII. snem, 8. decembra 2007 - Prešov
Slávnostný snem Smeru-SD ukázal, že Slovensko má v tejto strane silnú sociálnu demokraciu, konštatoval predseda strany Robert Fico. Snem potvrdil názorovú jednotu vedenia strany. Fico vyjadril presvedčenie, že pokiaľ sa na Slovensku bude štandardizovať politická scéna, bude pre SR po voľbách v roku 2010 postačovať koalícia dvoch subjektov. Snem vzal na vedomie integráciu s Ľavicovým blokom.

IX. snem, 6. decembra 2008 - Nitra
Približne 570 delegátov si na slávnostnom sneme pripomenulo 9. výročie vzniku strany. Členovia tohto najsilnejšieho politického subjektu v SR zhodnotili uplynulé obdobie. S hlavným referátom o činnosti strany vystúpil predseda strany Robert Fico. Na sneme odovzdali zlaté odznaky za zásluhy pre stranu.

X. snem, 6. decembra 2009 - Bratislava
Delegáti slávnostného snemu Smeru-SD si pripomenuli 10. výročie založenia strany. Prijali posolstvo, z ktorého vyplynulo, že strana Smer-SD sa od roku 1999 vyprofilovala na štandardnú sociálnodemokratickú politickú silu plne rešpektovanú v medzinárodnom priestore. Strana zintegrovala stredoľavú časť slovenského politického spektra a predstavuje silného súpera roztrieštenej skupine konzervatívnych a liberálnych politických strán. Na sneme sa okrem iných hostí zúčastnili aj predseda českej ČSSD Jiří Paroubek a predseda rakúskych sociálnych demokratov Werner Faymann.

XI. snem, 13. novembra 2010 - Ružomberok
Predsedom Smeru-SD zostal aj naďalej jeho dovtedajší líder Robert Fico. Rozhodli o tom delegáti v tajnom hlasovaní, v ktorom nemal protikandidáta a získal stopercentnú podporu. Na podpredsedníckych postoch Smeru-SD nastala iba jedna zmena. Igora Federiča, ktorý nekandidoval, nahradil bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír. Ostatných piatich podpredsedov Dušana Čaploviča, Pavla Pašku, Mareka Maďariča, Vladimíra Maňku a Roberta Kaliňáka delegáti potvrdili vo funkciách. Delegáti snemu Smer-SD zmenou stanov rozšírili dôvody na vylúčenie zo strany. Po novom ním je aj to, ak člen tohto politického subjektu prijme nomináciu na verejnú funkciu na kandidátke inej politickej strany alebo pôjde do volieb ako nezávislý bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu strany. Rovnaké podmienky platia aj v prípade prerušeného členstva. Počas tohto obdobia zaniká tiež členstvo a možnosť byť volený do orgánov strany. Poslednou úpravou v stanovách bola zmena skratky strany z doterajšieho Smeru na zaužívaný Smer-SD.

XII. snem, 10. decembra 2011 - Košice
Takmer 500 delegátov strany Smer-SD sa zišlo v Košiciach na pracovnom sneme. Okrem delegátov prišlo na snem asi 80 hostí, medzi nimi šéf českej ČSSD Bohuslav Sobotka či predseda zahraničného výboru ruskej Dumy Konstantin Kosačev, tiež predstavitelia diplomatického zboru na Slovensku. Na sneme predstavil šéf Smeru-SD Robert Fico volebný program. Odznaky za zásluhy získalo niekoľko straníkov.

XIII. snem, 8. decembra 2012 - Trnava
Na trnavskom výročnom sneme strany Smer-SD bolo prítomných 450 delegátov a 57 hostí. Medzi nimi predseda českých sociálnych demokratov Bohuslav Sobotka (ČSSD) či líder Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy. Prítomní boli aj zástupcovia odborov, Klubu 500, Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Jednoty dôchodcov. Pozdravný list poslal aj prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý predstaviteľom Smeru-SD zaželal prijatie múdrych rozhodnutí. Líder Smeru-SD Robert Fico na sneme strany predstavil šiestich kandidátov na predsedov vyšších územných celkov (VÚC). Dva kraje, Trnavský a Bratislavský, ostali zatiaľ otvorené. Do Košického, Prešovského, Banskobystrického, Nitrianskeho a Žilinského kraja nominuje vládny Smer-SD ich súčasných predsedov Zdenka Trebuľu, Petra Chudíka, Vladimíra Maňku, Milana Belicu a Juraja Blanára. V trenčianskom VÚC bude kandidovať poslanec Jaroslav Baška. Voľby do samosprávnych krajov sa uskutočnia koncom roka 2013.

XIV. snem, 7. decembra 2013 - Nitra
Rok 2014 bude rokom volieb a symbolov, ale aj rokom boja za zníženie nezamestnanosti, proti daňovým únikom a časom, kedy musí strana Smer-SD vytvárať tlak na rast miezd. V prejave na výročnom sneme Smeru-SD to povedal predseda strany Robert Fico. Na sneme, ktorý sa niesol pod heslom "Stabilne a zodpovedne pre Slovensko", sa okrem delegátov zúčastnili predstavitelia diplomatického zboru, členovia vlády za Smer-SD, poslanci Národnej rady SR za túto stranu, europoslanci, predsedovia samosprávnych krajov zvolení s podporou Smeru-SD - Tibor Mikuš, Milan Belica, Jaroslav Baška, Juraj Blanár, Peter Chudík a Zdenko Trebuľa. Prišli ľavicoví primátori Milan Ftáčnik, Jozef Dvonč, Igor Choma a Richard Raši.

Mimoriadny pracovný snem, 28. júna 2014 - Bratislava
Premiér a predseda strany Smer-SD Robert Fico potvrdil individuálne zmeny vo vláde a medzi štátnymi tajomníkmi, pokarhal však aj svojich poslancov v NR SR. Pripomenul, že za 15 rokov sa jeho politický subjekt ani raz neoslabil delením, čo je na slovenské pomery zázrak. Podpredseda Smeru-SD Vladimír Maňka sa na mimoriadnom pracovnom sneme strany vzdal postu podpredsedu. Šéf Smeru-SD navrhol delegátom, aby na jeho miesto zvolili vtedajšieho štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho. Rovnako navrhol so súhlasom Mareka Maďariča, aby snem opätovne zvolil za podpredsedu práve Maďariča, ktorý sa po prehratých prezidentských voľbách, keď robil Ficovi šéfa volebnej kampane, vzdal tejto funkcie v strane. Delegáti pracovného snemu napokon rozhodli a Marek Maďarič a Peter Pellegrini sa stali podpredsedami strany.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár