Ján Cikker patril k top európskym skladateľom minulého storočia

Na snímke hudobný skladateľ Ján Cikker počas rozhovoru s rozhlasovým komentátorom Gabom Zelenayom. Foto: TASR/AP

Banská Bystrica/Bratislava 20. decembra (TASR) – V nedeľu 21. decembra uplynie 25 rokov od úmrtia významného slovenského skladateľa a pedagóga Jána Cikkera.

Popredný predstaviteľ a priekopník slovenskej hudobnej moderny významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. Jeho operné, symfonické i komorné diela sú silno inšpirované ľudovou hudbou. K najvýznamnejším Cikkerovým dielam patria opery Juro Janošík, Vzkriesenie alebo Beg Bajazid. Bol autorom hudby k viacerým inscenáciám Činohry Slovenského národného divadla (SND) i filmu Vlčie diery režiséra Paľa Bielika.

Ján Cikker sa narodil 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Rodisko  poznačilo viaceré jeho hudobné diela. Kultúrne prostredie Banskej Bystrice s viacerými tam žijúcimi umelcami prispievali k umeleckému rastu budúceho hudobného skladateľa. Jeho otec, profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici, pochádzal z Viedne z rodiny Zikkerovcov. Syna do matriky však zapísal už s fonetickým prepisom priezviska Cikker. V prvej svetovej vojne otec zahynul a zanechal malého syna s matkou, ktorá svoj záujem o hudbu premenila na povolanie, aby ich uživila. Urobila si štátnicu a stala sa profesorkou klavírnej hry a spevu. Malý Ján Cikker spoločne s matkinými žiakmi vstrebával do pamäti prvé lekcie o hudbe, po skončení vyučovania si sám overoval, čo sa počúvaním naučil. Ešte nechodil do školy a už ovládal noty, čoskoro si začal pri klavíri vymýšľať prvé detské skladbičky.

Po maturite na klasickom gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici študoval Ján Cikker hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v českej Prahe a zároveň skladbu, organ a dirigovanie na pražskom konzervatóriu. Bol horlivým a nadšeným študentom, rýchlo robil veľké pokroky a preto sa mu dostalo zaslúženého uznania. Jeho Sonatíne pre klavír tlieskalo osem najvýznamnejších pedagógov konzervatória, Sláčikové kvarteto hralo Ondříčkovo kvarteto, Capriccio pre orchester predviedla Česká filharmónia. V júni 1935 ukončil nadaný Cikker štúdium na konzervatóriu a pokračoval na Majstrovskej škole v Prahe u Vítězslava Nováka. Získané štipendium mu otvorilo cestu do Viedne k známemu dirigentovi Felixovi von Weingartnerovi. Počas Slovenského národného povstania (SNP) pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Banskej Bystrici. Po oslobodení v roku 1945 bol komisárom Hudobnej komory a v období 1945–1948 dramaturgom Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V roku 1951 sa stal profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

"Cikker bol skladateľskou osobnosťou medzinárodného významu. V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier. V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode, vlastenectva, pričom navonok krásne myšlienky podroboval vlastnému skúmaniu, sledoval ich spoločenský dosah a z výsledkov dedukoval svoje stanoviská k politickému a spoločenskému dianiu. Bol mysliacim, ušľachtilým človekom a umelcom, ktorý stotožnenie sa s národnými prvkami staval vo svojej tvorbe na popredné miesto.

"Dielo Jána Cikkera zostáva trvale aktuálne, pretože podnecuje k ušľachtilosti, mravnosti a sebazdokonaľovaniu,"
charakterizoval tvorbu významného slovenského umelca uznávaný hudobný teoretik Michal Palovčík. Medzi najvýznamnejšie diela Jána Cikkera patria nepochybne jeho opery Juro Jánošík, Beg Bajazid či Vzkriesenie, ale aj desiatky symfonických diel a taktiež komorné diela a piesne pre zbory.

Titul národný umelec bol Jánovi Cikkerovi udelený v roku 1966, v tom istom roku získal aj prestížnu Herderovu cenu Viedenskej univerzity. V roku 1979 dostal Cenu UNESCO za hudbu.

Ján Cikker zomrel v Bratislave 21. decembra 1989 vo veku 78 rokov.

Zdroje: http://www.jan-cikker.org/, http://old.hc.sk/

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár