Rizikom pre rast slovenskej ekonomiky je rusko-ukrajinský konflikt

Ilustračné foto Foto: TASR/AP

Bratislava 24. decembra (TASR) – Vývoj v eurozóne, rusko-ukrajinský konflikt, či ekonomické sankcie Európskej únie. To sú podľa analytikov hlavné riziká, ktoré by mohli ohroziť rast slovenskej ekonomiky v roku 2015. "Pretrvávať môže naďalej neistota ohľadom vývoja v Rusku a na Ukrajine. Zároveň však netreba zabúdať na dianie v samotnej eurozóne. Nedoriešená je naďalej situácia v Grécku, nedostatok reformných krokov vidieť v Taliansku, ale aj Francúzsku, čo aj napriek extrémne uvoľnenej menovej politike Európskej centrálnej banky môže pôsobiť ako brzda ekonomického rastu Slovenska," skonštatoval pre TASR analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Ako vyplýva zo schváleného rozpočtu verejnej správy, v budúcom roku má hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska rásť 2,6-% tempom. Podľa analytikov bude motorom rastu najmä domáci dopyt. "Ten je podporený zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce, rastom zamestnanosti a vyššími príjmami domácností. Dôležité bude aj to, ako sa bude vyvíjať situácia v eurozóne, najmä rast Nemecka, kľúčového obchodného partnera Slovenska," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Analytici sporiteľne predpokladajú, že slovenská ekonomika dosiahne v novom roku 2,5-% rast.

Analytici Poštovej banky zase očakávajú rast HDP na úrovni 2,9 %. "Existujú však riziká smerom nadol, ktoré pochádzajú predovšetkým z externého prostredia, a ktoré môžu viesť k tomu, že konečný rast nášho hospodárstva bude pomalší ako očakávaný," uviedla analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa nej riziká spočívajú predovšetkým v súčasnom geopolitickom napätí a vo vzájomných sankciách a obmedzeniach medzinárodného obchodu. "Ich konečný vplyv na naše hospodárstvo bude závisieť hlavne od toho, ako dlho budú tieto obmedzenia pretrvávať a do akej hĺbky budú zachádzať," myslí si Glasová.

Na rast slovenského hospodárstva bude mať vplyv aj vývoj cien ropy. "Z externých rizík je nevyspytateľný vývoj prameniaci z nízkych cien ropy. Ich prepad od leta o takmer polovicu je na jednej strane nečakanou podporou pre rast slovenskej ekonomiky, závislej od dovozu ropy a plynu. Na druhej strane však takýto ropný šok predstavuje riziko pre finančnú stabilitu krajín, ktoré sú závislé od exportu ropy," tvrdí hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.

Ako príklad uviedol vývoj na ruskom finančnom trhu, keď rubeľ zaznamenal prudké oslabenie. "Viacerí pozorovatelia sa obávajú reprízy krízy z roku 1998. To by výrazne zamávalo so všetkými odhadmi nielen pre slovenskú ekonomiku, ale aj celú eurozónu ako takú," predpokladá Štefanides.

V roku 2015 by sa malo zlepšiť hospodárenie Slovenska. Deficit by mal podľa rozpočtu klesnúť na 2,29 % HDP a verejný dlh by mal zostať pod úrovňou 55 % HDP. "Verejná správa by tak mala v novom roku hospodáriť lepšie ako v roku 2014, za ktorý by mal podľa očakávaní deficit verejných financií dosiahnuť úroveň 2,9 % HDP," doplnila Glasová.

Analytici očakávajú, že rozpočtové ciele vlády by sa mohli v roku 2015 naplniť. "Podobne, ako aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, vidíme pravdepodobnosť naplnenia rozpočtových cieľov ako dosiahnuteľné," dodal Fojtík.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár