Grécko chce, aby ECB nakupovala aj jeho dlhopisy

Bez popisu Foto: TASR

Atény/Berlín 22. januára (TASR) - Grécko požaduje od Európskej centrálnej banky (ECB) a svojich európskych partnerov viac ústupkov. V opačnom prípade nepovažuje vystúpenie z eurozóny za úplne vylúčené. Informovala o tom agentúra Reuters.

Grécky minister financií Gikas Hardouvelis v rozhovore pre nemecký denník Handelsblatt požadoval, aby ECB nevynechala Grécko pri programe nákupu štátnych dlhopisov, takzvanom kvantitatívnom uvoľňovaní, ktorého schválenie sa očakáva na dnešnom zasadnutí Rady guvernérov.

"Žiadna iná krajina nepotrebuje kvantitatívne uvoľňovanie tak, ako Grécko," uviedol Hardouvelis. Grécky minister financií okrem toho požaduje, aby ECB poskytla národným centrálnym bankám problémových krajín, teda aj Grécku, viac úverov.

Hardouvelis varoval ECB predtým, aby mali víkendové voľby v Grécku vplyv na jej program kvantitatívneho uvoľňovania. "O týchto voľbách je potrebné uvažovať separátne. Sústrediť sa musíme na vývoj cien. Grécko je ideálnym príjemcom programu nákupu aktív, keďže je krajinou s najhlbšou defláciou v eurozóne, najvyššou zadlženosťou a rovnako s najvyššími úrokmi."

Vzhľadom na zlú finančnú situáciu a jej negatívne vplyvy politickej neistoty na ekonomiku požaduje Hardouvelis od európskych partnerov väčšie ústupky. "Myslím si, že je dôležité, aby boli Európania trochu flexibilní pokiaľ ide o grécke rozpočtové ciele v roku 2015," uviedol Hardouvelis.

Grécky minister financií varoval svojich európskych partnerov pred príliš tvrdým postojom voči Aténam. "Ak nebudú chápať grécke problémy a finančnú tieseň, môže sa zvýšiť nebezpečenstvo vystúpenia Grécka z eurozóny." Hardouvelis však považuje pravdepodobnosť takéhoto scenára za veľmi nízku. Myšlienku, že by eurozóna mohla v dlhodobom horizonte ľahko prekonať takzvaný Grexit, považuje za absurdnú.

Ďalší odpis dlhu by aktuálnu finančnú situáciu krajiny výraznejšie nezlepšil a vzhľadom na aktuálnu politickú situáciu aj zrejme nemožný. Hardouvelis okrem toho požadoval urýchlené ukončenie prebiehajúceho záchranného programu a jeho hodnotenia. Aténam pritom v krátkodobom horizonte ide o 7,2 miliardy eur.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár