Spisovateľka Hana Gregorová bojovala za emancipáciu slovenských žien

slovenská spisovateľka Hana Gregorová-Tajovská ( 1885 - 1958 ) portrét osvetová pracovníčka a obhajkyňa emancipačných snáh žien priekopníčka ženského hnutia na Slovensku, manželka Jozefa Gregora Tajovského Foto: TASR

Martin/Bratislava 29. januára (TASR) – Spisovateľka, novinárka a významná organizátorka ženského hnutia Hana Gregorová sa narodila 30. januára pred 130 rokmi.

"Stáva sa sociálnou potrebou, aby aj ženy boli činné vo verejnom živote, aby sa na ne nehľadelo ako na sentimentálne bábky", povedala v minulosti táto priekopníčka feminizmu. Autorka jedinečného kulturologického diela Slovenka pri krbe a knihe (1929) v ňom i v ďalších svojich dielach odvážne vyzdvihla podceňovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry.

Hana Gregorová, rodená Lilgová, sa narodila 30. januára 1885 v Martine. Vyrastala v kultivovanom prostredí rodiny martinského farbiara v centre slovenskej kultúry na prelome 19. a 20. storočia. Základné vzdelanie získala na štvorročnej maďarskej meštianskej škole a hoci od detstva túžila po vyššom vzdelaní, nebolo jej to umožnené. V roku 1907 sa vydala za spisovateľa Jozefa Gregora-Tajovského. Prvé roky prežili manželia v rumunskom Nadlaku, kde hrala v ochotníckom divadle, prispievala do časopisu Dennica a pôsobila v slovenskom spolku Kruh. Neskôr sa Gregorovci usadili v Bratislave, kde sa v ich dome stretávali slovenskí i zahraniční literáti.

Po manželovej smrti v roku 1940 sa spisovateľka odsťahovala k jedinej dcére do Prahy, kde sa venovala literárnej tvorbe a zapojila sa tiež do protifašistického odboja. Po roku 1945 bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien.

Bola prvou v slovenskej literatúre, ktorá sa venovala témam ako bolo úsilie žien o emancipáciu a ich rovnoprávne postavenie. Preto bola vo svojej dobe zavrhovaná a prehliadaná. Jej práce sú však pre literatúru písanú zo ženskej skúsenosti na Slovensku kľúčové a ponúkajú fascinujúce svedectvo o dobe svojho vzniku, o známych spisovateľkách a ich literárnej tvorbe a vypovedajú aj o samej autorke a jej emancipačných snahách. Hneď prvá Gregorovej zbierka krátkych próz s názvom Ženy (1912) zobrazujúca zložité osudy žien v spoločenskom živote vyvolala búrku nevôle v konzervatívnom Martine. Kriticky sa k dobovým sociálnym nerovnostiam vyjadrila aj v zbierkach noviel Môj svet (1920), Pokorní ľudia (1924) a Zo srdca (1930).

"Je Slovenka účastná slovenského národného obrodenia?". Túto otázku o účasti žien v kultúre si kládla Hana Gregorová v knihe o osudoch slovenských žien s názvom Slovenka pri krbe a knihe (1929). Obraz malomeštiactva a emancipačných snáh na poprevratovom Slovensku podala spisovateľka v románoch Vlny duše (1933) a Čas nezastavíš (1938). Napísala aj niekoľko rozprávkových kníh pre deti a cestopisné črty Svet je tak krásny (1935). Posmrtne vyšiel výber z jej krátkych próz Trpké údely (1958) a Spomienky (1979). Knihu Spomienky edične pripravila jej dcéra Dagmar Prášilová. Objavujú sa v nej spomienky na starý Martin a osobnosti akými boli Vladimír Hurban či jeho otec Svetozár Hurban Vajanský, maliar Milan T. Mitrovský, Andrej Halaša, Jozef Kohút či Anna Ivanková, Margita Paulíny-Tóthová a mnohé ďalšie osobnosti.

Hana Gregorová dožila svoj život v Prahe. Zomrela 11. decembra 1958, pochovaná je na cintoríne v Tajove pri svojom mužovi, s ktorým ju počas celého života spájala láska, úcta a porozumenie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár